Andrea Galicová
Väzeň osamelosti
Smutný pohľad do diaľky. Nemé ústa bez slov. Väzeň osamelosti. Väzeň medzi ľuďmi.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Andrea Galicová
O kráse
Kráčam na autobusovú stanicu. Idem si kúpiť lístok na cestu domov. Už sa teším. Prechádzam okolo akýchsi vrát, pri ktorých leží kopa strhnutých plagátov. Na tej kope kriedového papiera si však všimnem aj starý rám.
Andrea Galicová
Odpoveď
Bol obyčajný deň. Krásny augustový deň. Rozprávala som o míchoch, o ich živote. Medzi ľuďmi, ktorí počúvali som si všimla aj jeho. Na krku mu visel krížik. Mal dobré tmavé oči a keď som hovorila rozprávku, veselo sa usmieval. A práve on spravil tú neobyčajnú vec. On položil tú otázku.
Andrea Galicová
Podaj mi ruku
Podaj mi ruku. Poď so mnou preč zo sveta peňazí, moci a omámených tiel.
Andrea Galicová
Prosba
Prichádzam k Tebe s prosbou, s modlitbou. Chcem ťa poprosiť za človeka, ktorého mám rada. A tak vlastne aj za seba.
Andrea Galicová
Na kláštornom múriku
Sedím na múriku. Je to starý múr, býval stenou. Prvý augustový deň, pokojné dopoludnie. Neviem, koľko je hodín. Jedenásť? Dvanásť? Slnečné lúče ešte nedopadajú na stenu priorskej zvonice, kde sú slnečné hodiny.
Andrea Galicová
Priateľ môj,
dnes sa lúčime. Prišiel ten čas. Ten čas, kedy sa naše cesty rozídu. Kráčali sme spolu dlho či krátko?
Andrea Galicová
O lúčení
Ona a on. Smiech a slzy. Lúčenie a ako sama povedala, akoby zastal čas. . .
Andrea Galicová
Tou ťažšou cestou. . .
Vybrala som si tú ťažšiu cestu. Vlastne nie. My sme si vybrali tú ťažšiu cestu.
Andrea Galicová
Krátky príbeh o (mojom) záchrancovi
Pomaly sa dvíhala hmla a objavovali sa prvé lúče slnka. Sedela v autobuse.
Andrea Galicová
Buď lúčom Slnka
„Si výnimočný.“ Tieto slová majú veľkú silu. Možno ani nie tak pre toho, kto ich povie, ako pre toho, komu sú adresované.
reklama
Andrea Galicová
Chcem sa Ti poďakovať
Napadlo ma, že možno delíš naše životy na jednotlivé časové úseky práve preto, aby sme sa mohli obzrieť a bilancovať. Ja sa dnes obzerám späť a chcem sa Ti poďakovať.
Andrea Galicová
Píšem Ti
Píšem Ti list a možno sa ním s Tebou lúčim. . . To by mi zlomilo srdce. Píšem Ti list, lebo si myslím, že už máš dosť rokov. Možno až priveľa. . . Dospievaš.
Andrea Galicová
Polnočná
Rúčky má roztvorené, celý svet chce objať. Nuž poďme sa Mu aj my k jasliam vyžalovať.
Andrea Galicová
Vianoce
Páči sa mi, že naším deťom nosí darčeky Ježiško. Zostáva tak zachovaná podstata Vianoc.
Andrea Galicová
Nočný rozhovor
Kráčame nočným mestom. Rozprávame sa. Línia rozhovoru sa vlní mnohými smermi a viem, že dnes sa ešte pekne zamotá. Zisťujem, že si človek, s ktorým sa dá rozprávať.
