Jana Harris
Poetická návnada
Po dlšom uvažovaní som sa rozhodla prezentovať v tejto rubrike moje vlastné pokusy o vytvorenie poetickej choreografie. Než sa dostanem k celej mojej širokej zbierke, ponúkam vám drobnú návnadu.
Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena. Zoznam autorových rubrík: Takmer denne z Nového Anglicka, Milí priatelia vo svete, Vlastná choreografia, Téma na lenivé letné popoludni, Slabosti nás všetkých (?)
Po dlšom uvažovaní som sa rozhodla prezentovať v tejto rubrike moje vlastné pokusy o vytvorenie poetickej choreografie. Než sa dostanem k celej mojej širokej zbierke, ponúkam vám drobnú návnadu.
Budem si musieť na to asi zvyknúť... tie filmy, ktoré uvidím tu nebudú to isté, čo by som videla v Európe. I keby to bol presne ten istý film od toho istého režiséra. Tu v USA jednoducho televízie aj filmový producenti pracujú statočne na tom, aby sa na plátna kín alebo obrazovky nedostalo nič nevhodné.
Napokon sme celkom nečakane strávili posledný deň minulého roku a prvý deň tohto nového v absolútnej 48 hodinovej zóne súmraku, šera... sedím si tu v Novom Anglicku a ocitla som sa priamo v pôsobení nevysvetliteľných udalostí.
Povedzme si otvorene, každý máme predstavy o tom ako ukončiť načatý večer... piatkový, narodeninový, rozlúčkový so slobodou alebo ten u svokry. Ale niekto dostáva alergiu na rôzne chutné jedlá a aj srdcovú slabosť, keď si spomenie, že sa blíži silvestrovská noc. Poznáte to?
Pred pár mesiacmi som blúdila mojim obľúbeným kníhkupectvom, kde si môžete dať šálku kávy, (najrôznejších druhov) malý koláčik a hodiny len tak sedieť a čítať knihy. Netreba si ich kúpiť. Na druhej strane si isto radi kúpite iné knihy a garantujem, že sa sem budete s radosťou vracať po každú knihu.
Dlho som nevidela živé umenie na javisku. Tanec, drámu, komédiu, jednoaktovku, alebo čosi v cudzom jazyku. (Hlavne keď netreba kvôli tomu prestavať polovicu divadelnej sály) To si potom hneď uvedomím, že mám o čom písať… o divadle.
Ak by ste na to pomysleli isto budete mať dočinenia s cowbojmi, mexičanmi aj momentálnym americkým prezidentom. Rodák z Texasu sa dostal do prezidentského kresla potom, čo odslúžil svoj diel ako guvernér tohto štátu... to nie je žiadnou novinkou pre mnoho ľudí.
... v niektorých zemepisných šírkach sa Vianoce približujú pomaličkým plížívým krokom už od začiatku novembra. To hlavne v obchodoch. Jedno pekné júlové popoludnie na ceste z kúpaliska isto uvidím vo výklade svetlá a bradatého muža v červenom kostýme, stromčeky, stužky a balíčky tváriace sa ako darčeky.. Mužíček je každý rok zaneprázdnený. Niekde je to Ježiško (ktorého som poznala ako malá) niekde Santa Claus ( s týmto sa stretnem tento rok po prvý krát).
Včera večer som si sadla do kresla. Zlomená chuťou na skvelú kávu, príjemné prostredie a priateľskú obsluhu (ktorá ma dobre pozná) vstala som a sadám teraz k počítaču. O čom teda je dnešná slabosť? O tom ako mávam v poslednom čase šialené absťáky z nedostatku všetkého čo som uviedla v predchádzajúcich riadkoch.
Po včerajšom blogu o kultúrnych a iných šokoch z prostredia Severnej Ameriky (hlavne USA) mi príde úplne vhodné spomenúť pár iných šokov. Dnes len veľmi kratučko. (Po víkende, kedy som sa nezmohla ani na jeden blog, to rozhodne netreba preháňať.)
Pred pár dňami som dostala e-mail od sestry o slečne z Talianska, ktorá utrpela kultúrny šok, keď sa presťahovala do USA. Veľmi sa snažila prispôsobiť, ale akosi jej to nešlo... Neviem podrobnosti ale každý druhý deň mám dojem, že tá slečna v tom nie je sama. Alebo že v tom nie som sama ja (a jedna z mojich priateliek začínajúcich žiť v Chicagu) a že asi vôbec nezáleží na tom, v ktorej časti Spojených štátov sa ako novoprisťahovalec ocitnete.
V dnešnom psychologicko-filozofickom pojednaním o našich slabostiach sa bude môcť nájsť veľa čitateľov tohto blogu. Už len preto, že proste robia to čo práve robia. Pretože čítajú. Čítanie je veľkou slabosťou mnohých veľkých (postavou i duchom) aj tých menších ľudí.Z čoho vyplýva, že v tomto prípade nehrozí nikomu diskriminácia. Jedine ak by ste nevedeli prevádzať túto činnosť ako takú. Ale to isto nie je váš prípad, už preto, že ste sa ocitli na šiestom riadku tohto článočku.
Po včerajšom uvažovaní nad smutným osudom mladej Porsche z Philadelphie a spravodajstve na tomto konci sveta, nedá mi nespomenúť aj iné (možno oveľa užitočnejšie, prípadne absurdnejšie) programi v televízii. Vôbec sa nepodobajúce pozabudutej zábavno-zoznamovacej (?) relácii s M. Markovičom.
Máme ich každý, občas nás tešia, inokedy privádzajú do zúrivosti : deti, nálady a pre mňa zaujímavé … “slabosti”. Keď som len raz uvažovala na diaľku s virtuálnym priateľom Michalom koľko ich je, nevedeli sme sa dopočítať. To je vždy dobrý dôvod na písanie blogu, prípadne iného večne sa opakujúceho slovesného útvaru … alebo na akúkoľvek bližšie nevysvetlenú pauzu počas pracovného dňa.
Dnes som sa opäť presvedčila ake zvláštne veci sa dejú vo svete, teda hlavne v jednej jeho časti. (To pre všetkých, ktorí majú dojem, že Amerika je SVET sám o sebe.... kdeže neverte tomu priatelia!) Bolo krásne predvianočné ráno vo Philadelphii keď 10 ročné dievčatko pod veľmi podozrivým krycím (skutočným) menom Porsche Brown vstúpilo do školy.
Milí priatelia !!! Tento denník (osobné listy bližšie nemenovaným ľuďom ) mi bol čert dlžný… Skutočne. Zrazu sa mi splnilo želanie mnohých ľudí. Robiť to čo skutočne milujem a viem (asi) najlepšie. Ručné práce – konkrétne písanie listov.