Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena. Zoznam autorových rubrík: Takmer denne z Nového Anglicka, Milí priatelia vo svete, Vlastná choreografia, Téma na lenivé letné popoludni, Slabosti nás všetkých (?)
Neviem či vás to teší tak ako mňa. Je to len taká hlúposť. Chcem týmito riadkami privítať blogera s poradovým číslom 100. Možno nebudem v nasledujúcich riadkoch hovoriť len za seba. A hlavne to hádam stihnem ešte pred jeho oficiálnym oznámením Tomášom B.
Čítala som ako neslávne dopadol koncert na podporu obetiam tsunami na Slovensku. Musela som sa v duchu zase raz hanbit za Slovensko. Trvalo to len chviľku, ale aj by som sa v takých okamihoch najradšej nevidela. Viem, že na Slovensku sa nájde plno ľudí, ktorí majú asi neutešené životné podmienky. Ale pri nákupoch v supermarketoch si to radi vynahradia. Už prestávam veriť, že nimi čosi pohne.
Povedzme, že ste si kedysi v nejakom ošiali povedali, že by ste si mali založiť hudobnú skupinu. Nápad sa stal skutočnosťou jedno leto. Po hodinách skúšok v garáži alebo u babky v jej opustenej komore ( To len v prípade, ak tá kapela nemá viac ako troch členov.) ste sa možno uistili, že to nemá zmysel. Ak ale predsa áno, jedného dňa budete mať toľko odvahy a nazbieraných skladieb, že by ste mohli vydať vlastné CD. Nahrať ho a potom predať. Ak vás nadšenie ešte stále neprešlo zájdite na niektoré z nasledujúcich web stránok a skúste predať čo ste umelecky krvopotne vytvorili.
O tomto som mala napísať asi už dávnejšie... môj manžel vyrastal v dome svojej babky, ktorý je len na skok od domu Stephena Kinga . (Nie toto nie je všetko.) Je to už roky. Pán spisovateľ King tam stále býva, hoci teraz je oveľa populárnejší ako pred 30 rokmi. Odmieta sa presťahovať do akéhokoľvek veľkomesta v USA. Asi aj preto, že miestni obyvatelia rešpektujú jeho právo na súkromie. Nakuknite teda všetci, ktorí máte radi jeho diela do nasledujúcich riadkov. Dozviete sa o drobnostiach z jeho života... O čom sa v novinách veľmi nepíše a v televízii veľmi nehovorí. Dokonca ani na obálke jeho najnovšej knihy to nenájdete.
V Amerike je nová móda. Rozrastá sa tu skupina ľudí, ktorí vedú organický životný štýl. Kedysi sa tomu hovorilo aj žiť ekologicky. Títo ľudia používajú výlučne veci, ktoré ekologicky neubližujú prírode a sú šetrné voči matke Zemi. Začalo sa to organicky pestovanými plodinami a organicky chovanými zvieratami. Nasledovali organické čistiace prostriedky, organické oblečenie a dokonca aj nábytok toho istého charakteru. Výrobky s prívlastkom organické sa dajú nájsť úplne všade. Možno aj tam, kde by ste to nečakali.
Pohľad na hodinky hovorí, že máme krátko pred druhou hodinou rannou. Opäť som sa dala na tmavé chodníčky. Nie, lepšie budem ak poviem celú pravdu a pomenujem ju tak ako sa patrí. Od istého času sa zo mňa stal nočný vták. Je tomu tak len v posledných rokoch a mesiacoch mojeho života. Niekto to má dané do vienka, iný si musí túto slabosť na ponocovanie vypestovať.
Ešte dobre si pamätám na červenajúce sa tváre všetkých v triede, keď sme preberali sexuálnu výchovu a bezpečný sex. Bola som tuším v siedmom ročníku základnej školy. Toto ale asi veľmi nehrozí žiakom v niektorých štátoch USA. Za posledné roky si americký predstavitelia našli nový spôsob ako pôsobiť na mladých ľudí. Dáva im svojim plánom patrične najavo, čo je správne a čo nie. V roku 1996 prijal congres zákon podľa, ktorého vláda podporuje (štedrými štátnymi dotáciami) hlavne jeden "druh sexuálnej výchovy."
Po dvojdňovej prestávke spôsobenej zimou a neznámym zdravotným problémom som späť. Dobre, dobre veľkú zásluhu na mojom mlčaní má hlavne lenivosť. Len si neviem jej rýchly príchod vysvetliť. Možno to bude zimou. Občas sa mi to stáva (nielen mne) celkom bez predchádzajúceho varovania, neviem sa k ničomu dokopať...
Venované skupine ľudí, ktorí nevedia prísť na chuť mojim blogom. Vytrvalo ich však čítajú.
Mohla by som uviesť aj podtitul "skutočne stručné upozornenie pre všetkých cestovateľov". Mala by som dodať, že nasledujúce riadky sú určené hlavne cestovateľom spoza oceánu, teda mojim momentálnym susedom. Obraz niektorých veľkomiest v amerických filmoch je totiž viac ako skreslený. (Netýka sa to len filmov.) Všimla som si to už dávno. Aj vy?
Poznáte to isto aj vy. Nedolateľná chuť na trošku chladu v lete a teplého vánku, keď za oknom mrzne. Je to moja veľká slabosť. Ak všetko výjde podľa plánov, budúcu zimu nebudeme tráviť v zemepisných šírkach, kde je snehu viac ako dosť. Mám rada zimu. Tiež mi však lahodí predstava, že stačí sadnúť do auta a zájsť si do zóny chladu, len keď to skutočne chcete.
Poznáte ten vtip? Brandon a Dylan idú po ulici, v tom sa Dylanovi pošmykne noha a spadne. Postaví sa, idú ďalej dolu ulicou. Po chvíľke ticha sa ho Brandon opýta: "Chceš si o tom pohovoriť?" ... Pohovoriť si o čomkoľvek čo ste kedy "vyviedli", tu nie je vôbec "problém". Opäť som sa presvedčila, že miestni obyvatelia majú sklon k analyzovaniu všetkého, čo sa v živote udeje... Ako sa to mohlo stať, ale hlavne čo dotyčnú osobu viedlo k tomu činu.
Nikto ma nepresvedčí, že FBI alebo CIA nemali ani potuchy o tom, čo sa chystalo 11. septembra 2001... Po prvotnom šoku nasledovalo vytriezvenie a presvedčenie, že niekto o tom musel vedieť (alebo tomu aj dopomôcť). Tu v Amerike sa tiež nájde (možno na počudovanie niektorých jedincov) veľká skupina ľudí, ktorej celé udalosti pred viac ako troma rokmi nedávajú spávať. Niektorí ľudia majú aj peniaze a čas na bližší pohľad na to, čo sa stalo. Ste zvedaví? Čítajte ďalej a dozviete sa, čo je podozrivé na udalostiach zo septembra 2001.
O záhade Bermudského trojuholníku, kde miznú rôzne dopravné prostriedky sa toho popísalo dosť... a tak túto otrepanú tému nebudem rozvádzať. Povedzme si radšej o jave, ktorý sledujú ľudia všade vo svete a málo kto o ňom vraví (či nebodaj píše v blogu alebo kdekoľvek inde). Zrejme si uvedomíte, že aj vy ste obeťou ak ste dnes ráno nemohli nájsť dve ponožky, ktoré by k sebe patrili.
Na novoročné predstavzatia o chudnutí, nefajčení a učení sa cudzieho jazyka je neskoro... nie však na hypnózu. Práve tú som sa rozhodla vyskúšať ako najnovšiu formu chudnutia. Po vianočných sviatkoch sa na mňa nalepilo to, čo som pojedla aj len ovoňala. Ale keby som moju miernu nadváhu zvalila len na Vianoce, to by som klamala. Zvalím to aj na manžela, ktorý sa o mňa dobre stará... aj na imigračné úrady vďaka, ktorým ešte stále nemám pracovné papiere.
Stáva sa to aj vám? Dostávate zrazu pocit, že váš mozog vám hovorí, že ľudia okolo vás vravia vo vašom rodnom jazyku? Zrejme na tom nevidíte nič divné. Ak žijete na rodnej hrude musíte túto otázku považujete za výplod nezmyslu. Tí čo žijú kdesi mimo krajiny svojho narodenia možno vedia o čom hovorím. Alebo nie?
Keď si spomeniem na šišky hlavou mi preletí aj to, že slabosti na jedlá najrôznejšieho druhu som ešte nepreberala. Dnes teda o šiškách a iných pokrmoch, ktoré ma vždy dostanú. Nech sa deje čo sa deje. O tom predsa sú slabosti. Tie dnešné budú veľmi chutné. Teda dúfam, lebo každý má chuť (slabosť) na niečo iné.
Neviem ako to povedať, ale dnes sa budem venovať výhradne ženám... vidím, že celý projekt Blog SME trpí veľkou slabosťou pre mužov. Nevravím, že to je na škodu. Zatiaľ sa mi písanie väčšiny blogerov celkom pozdáva a tiež zdieľam tento druh slabosti na mužov v mojom osobnom živote. (Od istého času len na môjho manžela.) Ale venujme sa konečne ženám, tým hlavne bude venovaných pár nasledujúcich riadkov. (Zvedaví muži môžu v pokoji čítať, zaručujem im úplnú anonymitu.)
Pár riadkov o ničivých následkoch tsunami vo Východnej Ázii. To ako americkí predstavitelia až na tretíkrát usúdili, že prvá finančná pomoc vo výške 15 miliónov je predsa len málo... To nebudem komentovať, každý nech posúdi (alebo aj nie), čo si o tom myslieť. Chcem hovoriť len kratučko o tom, čoho svedkom som bola včera neskoro večer. Beseda na tému: "Je apokalypsa blízko? Je tsunami jej začiatkom?"
Spomínam si ešte dobre na to, že kedysi bolo samozrejmé požiadať o pôžičku v banke a až potom si kúpiť, prípadne postaviť dom. V mnohých krajinách je to stále tak, ale v niektorých ľudia vymysleli aj iný spôsob ako sa dostať k novému ( alebo aspoň vynovenému) obydliu. Napríklad tu v Severnej Amerike. Začína tu platiť heslo: Postav (mi) dom, zasaď (mi k nemu) strom.
