Optimista, úprimný blázon a človek, ktorý chce zmeniť svet k lepšiemu. Niekedy drzý a často hľadajúci vo všetkom nejaké súvislosti. Preferujem dialóg a kompromis pred inými riešeniami. A nemám rád spamovacích magorov, náboženských fanatikov či "expertov na život" :) Som autorom rôznych textov, medzi obľúbené patrí trilógia Vodná planéta. Zoznam autorových rubrík: filozofia a názory, Knihy, Politika, Súkromné, Nezaradené
Nie, nejdem robiť ďalší článok, ktorý by hovoril o tom, že referendum je dobré alebo zlé. Nebudem sa (aspoň dúfam) veľmi stavať na jednu alebo druhú stranu, aj keď som po pravde pre jednu presvedčený. Skôr napíšem, čo ma naozaj zaujalo.
Pozerali ste niekedy film Idiocracy? V češtine sa prekladá ako Absurdistan a je o dvojici priemerných ľudí, ktorí sa dali zmraziť na rok. Zobudili sa ale o 500 rokov a našli svet plný totálnych hlupákov. Zaujímavá komédia, ktorá má v sebe pekné myšlienky. Ale to, čo sa deje na Slovensku, vtipné nie je.
Captain America je superhrdina z marveláckych komixov. Túto postavu nedávno sfilmovali, a možno ju vidieť tak v úspešnom Avengers (2012), ako i v samostatných filmoch Prvý Avenger (2011) či Zimný Vojak (2014). Taktiež v náznakoch či krátkych cameo pasážach aj v iných nových filmoch. Sfilmovaná verzia z roku 1990 je však úplne iná káva - a je to tak zlé, až mám o tom potrebu napísať. Naozaj to najhoršie z najhoršieho!
Nie, nie som Ficovolič a nevolil som ani Kisku. Vlastne som nevolil nikoho. Nie je to nezáujmom, skôr volebným systémom - kedy to vlastne môžem? Nie som doma, ale v úplne inom meste na ubytovni. Keby bolo možné hlasovať cez internet, tak by som hlas dal - tak ako myslím že naozaj veľa ďalších. A aj keď je tu možnosť, riešiť niečo cez volebné preukazy, nemal som čas sa na to pozrieť.
Mená... čoraz viac a čoraz zaujímavejšie. Kandidujú tí, čo nemajú najmenšiu šancu (ani sa poriadne zviditeľniť), potom rôzni silní kandidáti a v neposlednom rade ten, o kom vychádzajú teraz obrovské množstvá článkov. Kto by to ale mal byť? A aké by mal mať vlastnosti?
Určite ste počuli názor, že v Bratislave sa dá nájsť práca i zarobiť viac ako niekde na dedine. Myslím, že je to jednoduchá, overená pravda. Samozrejme, občas sa nájde výnimka potvrdzujúca pravidlo, no čísla o nezamestnanosti nepustia. Tá sa niekde šplhá do neskutočných výšok, zatiaľ čo niektorí ľudia v niektorých mestách ani nevedia, kde je úrad práce. A tu prichádza taký môj jednoduchý nápad. Uvoľniť miesta, ktoré sú zaplnené ľuďmi, čo si tú robotu ani náhodou nezaslúžia.
Nie, neprešiel som do Smeru, nie som ich volič a pravidelne si robím nemiestne žartíky, ale teraz musím povedať, že som celú tú filozofiu pochopil. Áno, sociálna demokracia funguje. A dokáže to, čo pravica nie.
Dnes budem veľmi stučný a možno tak trochu výstižný. Nebudem písať vulgarizmy, no napriek tomu to môže pripadať niekomu trošičku nevhodné.
Nemôžem si pomôcť, ale v politických článkoch veľmi často používam "ale". Právny štát funguje takto a takto, Slovensko je právny štát, ale prichádza ďalšie ale. A poriadne veľké.
S veľmi dobrou kamarátkou som mal debatu o všetkom možnom, vrátane života samotného. Napadlo ma teda urobiť... anketu? Výskum? To nechám na Vás, rozhodne však budem veľmi rád, ak sa zapojíte.
Dnešný článok je tak trochu o voľbách, ale hlavne o politickom myslení, ktoré minimálne niektorým politikom nielen na Slovensku chýba.
Čo všetko sa dá kúpiť v niektorom tom obchode? V trafike, bežnom obchodíku, super či hypermarkete? Asi všetko. Napadajú ma veci dennej potreby i niečo, čo sa tak často nekupuje, len občas, pri nejakej špeciálnej príležitosti. A tá sa vraj vždy nájde. Dala by sa ale vybrať viera, keby boli všetky na jednej hromade? Alebo by ste si vybrali cez nejaký test?
Otvorene, mám problém ohľadne registrovaných partnerstiev. A vlastne nie len ohľadne toho, ale aj ohľadne ďalších vecí, ktoré s tým súvisia. A áno, navyše sa hnevám na určité skupiny ľudí. Môžem tiež povedať, že oprávnene.
Dnes som sa skoro zapojil do súťaže v rádiu, ktorú organizovalo rádio. Žiaľ, nedostal som sa na rad, niekto bol rýchlejší. Ostáva popriať si šťastie nabudúce, prípadne zablahoželať výhercovi. V tom mi ale doplo, že práve urobenie súťaže je celkovo fajn. Možno aj tu, na tomto blogu na SME. Zapojíte sa do malej súťaže?
O organizácii alebo čo to vlastne je s menom SOZA, alebo ak chcete, Slovenský Ochranný Zväz Autorský, sa hovorí veľa. Aj vďaka blogom tu na SME. Dôvod? Dlhodobo padajú otázky, čo to tá SOZA je, na čo je dobrá a hlavne čo za šialenosti to v nej vytvárajú.
Zvláštny nadpis? Verte či nie, tento príspevok je tak jemne o mne a akomsi zvláštnom pohľade na život. Mám takú zvláštnu schopnosť, alebo niečo podobné a nejakým zázrakom sa dostane časť života niekoho iného do mojich rúk.
Starnem. Starne moje telo i myseľ, menia sa priority, sny a vlastne všetko. Pozriem sa do zrkadla a vidím síce stále obludu, ale už je to trochu iná obluda. Zvlášť, ak sa musím oholiť :) V tomto článku by som chcel trochu spomenúť (takmer) všetko, čo sa zmenilo za niekoľko rokov.
Na svete je niečo medzi 7 a 8 miliardami ľudí. Každý človek je iný, aspoň v niečom. Vyniká, odlišuje sa, má iné charakteristické znaky. Tam, kde by som sám nedokázal nájsť rozdiel, dokáže ukázať na odlišnosti niekto iný. Niekto som a niekým by som nechcel byť. Napríklad rómom, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Veľmi dlho som sa vôbec nezaujímal o knihy. Má to hneď niekoľko výsledkov, napríklad to, že sa do žánru fantasy vyznám menej, ako by som sa teoreticky mohol. Obdivujem Česko a aj to, že tam je akosi bežnejšie už v naozaj nízkom veku písať, pridávať na blogy názory s hlavou a pätou a vytvoriť fantasy príbeh, ktorý chytí za srdce kohokoľvek v akomkoľvek veku.
V tomto článku popisujem svoj názor na Talk Fusion. Stretli ste sa s tým? Alebo v čom je marketing tejto spoločnosti tak zaujímavý, že som sa o tom rozhodol napísať?
