Ján Hološ
Ako
je ťažké dotknúť sa srdca a držať ho pevne
Neviem, či to poznáte, ten pocit, keď z ničoho nič na vás príde nostalgia, máte pocit, že to de´ja vou, ktoré sa vám rozlieha po tele a po hlave sa vás zmocnilo a nechcete a nemôžete proti tomu nič podniknúť. Počúvate skladbu vami nepočúvanú už dlhú dobu a odrazu, ani neviete ako, sa vám pred šedou kôrou začnú premietať pocity, ktoré ste už určite začili. Nebránite sa. Nebojíte sa. Dnes som sa stal obeťou podobných pocitov. Niekedy som písal poéziu. Musel som sa dnes ku nej vrátiť.
Nechcem pridať ďalší otrepaný klišé príspevok o cestovaní v autobuse č.39, stále preplnenom, stále svojskom a zaujímavom. Pravda je však taká, že musím. Tento zážitok je milý. Asi sa aj usmievam:)
Keď som robil monitoring amerického denníka Wasington post, zameral som sa najmä na to, ako je tam vnímané Slovensko. Musím povedať, že väčšinou sme len súčasťou štatistík.
Bežím na električku, sadnem si a dychčím:) V tomto svete tresu a náhlenia sa si vyberiem z tašky žemľu a pustím sa do jedenia, pretože dnes to naozaj nestíham inak. Ani som poriadne nezakusol a nastúpili aj dvaja bezdomovci. Jeden si sadol vedľa mňa.
Predpokladám, že tí, ktorí nevidia do zákulisia našej divadelnej scény, ani len netušili v akej šlamastike sa naša baletná obec nachádzala. Ale ako všetci dobre vieme, niekedy je lepšie nevedieť. Veľmi rád Vás zasvätím do tajov zákulisia divadelným opôn. Aby som pravdu povedal, ani ja nie som veľmi kompetentný, ale včera som mal šťastie. Stretol som svoju dobrú kamarátku Pinku (používam fiktívne meno,pretože je to fiktívna osoba a situácia:) a odrazu som mal vo všetkom jasno...
Neviem, do akej miery môžeme hovoriť o slobobe prejavu (tlače), aby sme sa nedotkli slobody inej. Jedna sloboda sa končí tam, kde sa začína iná. To, čo sa deje v Európe je dôsledkom slobody, ktorú ľudia nechápu. Sloboda nie je anarchia, svojvôľa ani nič podobné. Zbytočne svet prichádza o ďalšie ľudské životy, ktoré bránili vlastné princípy a svedomie.
Článok mojej sestry Ivky o politickej situácii v našej vlasti. ...A čo vy? Pindáte?...
Nič nie je jednoduchšie. Mám s tým nekonečné skúsenosti (som prvák a mám za sebou prvú skúšku). Učiť sa je ťažké, najmä keď by ste sa radšej nechali utopiť, usmažiť alebo perforovať:) radšej, ako si na chvíľu sadnúť nad tie haldy kníh. Ja viem, veď je tu ešte PC, televízor (neviem, či niekto ešte vie, čo to je:), rádio, discman, kamaráti, susedka, milión vecí, na ktoré som doteraz nemal vôbec čas. Ja ti to vysvetlím.
Je večer a ja sa po dlhom a náročnom dni trmácam "domov" v bratislavskej prvotriednej električke, ktorej hukot je priamo úmerný rýchlosti električky. Stojím nad jednou pani, ktorá si číta nejaký kvalitný ženský časopis a nenápadne nazerám do riadkov. Zaujal ma nadpis (lead), ktorý proklamoval niečo na tento spôsob: "Chudí ľudia to majú ľahšie." Tí, čo ma poznajú, vedia, že vyzerám ako niekto, kto nielen že neje, ale kto o jedle ani len nepočul (preháňam:)...
Ráno sme začínali školu už o 7:20, a tak sme sa tam stretli viac-menej ešte s nerozlepenými očami. Ako tak počúvam, opäť mi niečo ušlo. Kolega sa mi privráva slovami: "To je sila, nie? že Vyvolených vyhodili z domu..." Pozerám naňho a neviem o čom hovorí. To je teda vrchol, určite mi zase ušlo niečo vrcholne dôležité.
Prestávam fajčiť už od štrnástich rokov (v trinástich mi to ešte nevadilo:). Rád vám ponúknem návod ako prestávať fajčiť, ukážem vám svoje chabé znalosti z vedy o fajčení a rozpoviem svoje zážitky, ako som nefajčil, či vlastne nechcel...
Ponúkam iba také krátke zamyslenie nad tým, ako sa v dnešnej dobe používajú slová, ktoré sa niekedy (ani nie tak dávno) používali len v niekoľkokrát za život. Dnes sa berú do úst hockedy a prestávajú mať taký zmysel ako kedysi. Mám ťa rád, ľúbim ťa, milujem...
Musím sa vám priznať, že cestovanie vlakom je asi najväčšia zábava, akú môže obyčajný smrteľník zažiť. Priblížim vám niekoľko situácií, na ktoré spomínam veľmi rád. Vo vlaku všelikoho spoznáte, všečo zistíte a najmä o zábavu je postarané, keď...
Prechádzal som si Pravidlá slovenského pravopisu (Psp)a ostal som zarazený, aké hlboké sú moje nevedomosti v tejto oblasti. Chvíľami som sa smial, inokedy mi do smiechu nebolo. Pravidlá sú dobré, miestami však pritiahnuté za hlavu. Iba tak zbežne vám priblížim niektoré mne zaujímavé skutočnosti:
Ako väčšina ľudí, ktorí sa majú ešte ako-tak radi, neuznávam zábavu typu reality show. Asi len málokto sa vyhne písaniu o tejto téme. Sklamali ma ľudia, takmer som sa sklamal aj ja sám.
Je okolo obeda a my obyčajní študenti sedíme na hodinách a "bavíme" sa zo všetkých síl. Je to asi paradox, ale my sme sa naozaj bavili.
Som rád, že môžem byť medzi Vami. Ako nový takmer-člen sprostredkujem o sebe pár informácií, aby ste si mohli urobiť skreslenú predstavu o tom koho práve opíšem... Budem sa snažiť, aby sa to aspoň sčasti podobalo na mňa.