Obezita ako súčasť viacerých všeobecne známych rizikových metabolického syndrómu /súbor ochorení -tučnoty, vysokého krvného tlaku, zvýšenej hladiny krvných tukov a cukrovky/ sa žiaľ stáva fenoménom modernej doby. Nadmerná ponuka zdrojov energie vedú spolu s nedostatkom pohybu a sedavým spôsobom života k hromadeniu kalórií vo forme tuku so všetkými dôsledkami. Tuk je distribuovaný v zásade do troch základných miest: podkožný /65%/, vnútrosvalový /10%/ a viscerálny /cca 20%, z čoho takmer 19% predstavuje najnebezpečnejsí vnútrobrušný, abdominálny tuk/. V zmoženom tukovom tkanive obéznych prebieha množstvo interakcií a zmien, modifikácií početných hormonálnych metabolických signálov účinkujúcich takmer na všetkých úrovniach. Zisťujeme, že významnú úlohu v regulácii príjmu a výdaja energie zohrávajú, okrem inzulínu a kortikoidov /hormóny nadobličiek/, molekuly hormonálnej povahy ako leptín, rezistín, adiponektín a ghrelín, ale aj adipocytokíny, neurotrasmitery a dokonca aj niektoré de novo definované a doteraz nepoznané fyziologické systémy. Významnú úlohu v regulácii príjmu potravy majú dva vzájomne sa ovplyvňujúce systémy – opioidný, melatoninergný a endokanabinoidný. Zodpovedajú, ak
