BUĎ SI ČO CHCEŠ, ALE V PRVOM RADE BUĎ ČLOVEKOM. Stretli sme sa niekedy v r. 1995 pred Veľkou nocou v jednej martinskej reštaurácií. Tak trochu symbolicky, v blízkosti nemocnice. Po krátkom zoznámení sa začal lekár, ktorý bol približne v mojom veku (už to nebol študent medicíny) rozprávať o snahách zlepšiť komunikáciu medzi lekármi a pacientmi na oddelení kde pracoval. Už po niekoľkých minútach rozhovoru som pochopil, že mám pred sebou človeka, ktorý má dobre vyvinuté právne vedomie, vrátane dostatočnej dávky empatie a ľudským právam rozumie. Zdalo sa mi takmer neuveriteľné, že som našiel lekára, ktorý aktívne a premyslene háji ľudské práva na svojom oddelení. Začal som cítiť, že ma jeho názory už ani tak neprekvapujú, pretože už v minulosti tak, ako aj teraz, sa dištancoval od bezprávia, a zaujal postoj, ktorý ho zbavoval viny, ak vôbec nejakú mal. Spýtal som sa najskôr na jeho názor na pracovníkov gyn. pôr. odd. fakultnej nemocnice v Martine, ktorých som mal možnosť poznať. Napriek tomu že sme boli odlišných profesií, naše názory sa takmer zhodovali. Preto si myslím, že aj laik má možnosť spoznať kvality lekára.
