Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Slovenský manéžer, štrajk v Trnave, rast reálnych miezd, produktivita práce, platy sestier, prekérna práca, minimálna mzda, atď sú témy ďalšieho mesačného zhrnutia slovenského pracovného prostredia.
Všetci vieme, čo sa stalo v Tunisku, rovnako vieme o udalostiach v Bratislave na protiislámskom a protiimigrantskom proteste. Čo majú tieto udalosti spoločné a čo tieto udalosti hovoria o našich spoločnostiach a pohostinnosti?
O tom, že na Slovensku ide na platy podstatne nižší podiel HDP, ako v krajinách na západ od nás, sa na verejnosti hovorí v podstate len v poslednej dobe.
Nakoľko sa naše média vôbec nehrnú do toho, aby informovali o na dnešný deň naplánovanom pochode zamestnancov PSA Peugeot Citroen v Trnave, tak budem informovať aspoň cez tento blog.
Na našom trhu práce sa stále niečo deje, dôkazom toho je aj fakt, že od posledného dielu tohto seriálu neubehol ani mesiac a už je znova o čom písať i diskutovať.
V poslednej dobe sa znova pretriasa minimálna mzda, jej výška, opodstatnenie a hlavne dosahy na ekonomiku a hospodárstvo. Debata na túto tému sa zväčša vedie zo zákopov a len málokedy sa pri nej dočkáme nejakých overených faktov.
Vždy vtedy, keď sa zverejnia výsledky rôznych prieskumov, štatistík a indexov skúmajúcich podnikateľské prostredie na Slovensku, alebo v medzinárodnom porovnaní, tak dôjde doslova k mediálnemu šialenstvu.
Keď dôjde na debaty okolo výšky platov na Slovensku, tak sa rozpráva okrem iného aj o produktivite a o tom, že porovnávať nominálne platy u nás a v iných krajinách sa nedá, pretože tam majú iné ceny. Tak sa na to pozrime.
Prešiel mesiac a znova sa veľmi slušne urodilo v pracovnej i pracovno-právnej oblasti, tak si to poďme pomaly prejsť.
Podnikanie na Slovensku je zložité, firmám hádžu všetci (štát, odbory, zamestnanci) polená pod nohy a snažia sa ich zlikvidovať. Na Slovensku sa už vlastne podniká len zo zotrvačnosti a má to už charakter dobročinnosti.
Ekonomická nerovnosť je vecou politického rozhodnutia a inštitucionálneho usporiadania spoločnosti. Povedané ľudskými slovami, máme presne takú mieru nerovnosti, akú dokážeme ako spoločnosť akceptovať. Ak sa nám zdá, že príjmová n
Za posledný čas sa udialo viacero udalosti, reportáži a článkov, ktoré pritiahli moju pozornosť. Nevyplácanie celých miezd šičkám zo Svidníka, možný štrajk v trnavskej automobilke, tvrdenie, že Slováci sú drahší ako Česi, diskusia ohľadom rastu našej ekonomiky i tvrdenie, že náhradné voľno je benefitom, ako i hlúpučky článok o tom prečo sú nízke mzdy na Slovensku normáne. Vcelku zaujímavé témy a preto som sa rozhodol s mojimi dojmami podeliť.
Situácia v žilinskej nemocnici sa neustále komplikuje a zneprehľadňuje. Najprv podali hromadné výpovede lekári z jedného oddelenia, potom vypovedali sestry nadčasy a neskôr desiatky z nich podali hromadnú výpoveď. O situácii sa toho v médiách píše dosť a ja sa povenujem len zopár faktom a informáciám, ktoré ma zaujali.
Určite ste koncom minulého roka čítali blog s názvom Mzda od Milana Kuruca, pričom okrem množstva nepriateľských reakcií vyvolal aj istú a veľmi dôležitú spoločenskú diskusiu na tému mizerných miezd a vysokej nezamestnanosti na Slovensku . V tomto mojom blogu sa pokúsim vysvetliť, prečo sa točíme v bludnom kruhu a nedarí sa nám vyriešiť ani jeden z týchto veľkých problémov, pričom reálne funkčné riešenie máme celý čas pred nosom.
Možno ste zaregistrovali pred pár dňami protestujúcich zamestnancov trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën Slovakia , ktorí požadujú vyššie mzdy, čo sa im nedarí dohodnúť v aktuálne prebiehajúcom kolektívnom vyjednávaní. Nebudem tu teraz rozoberať to, či ich požiadavky sú reálne a oprávnené, zaujalo ma niečo iné.
Poslanec Kaník sa rád a často vyjadruje k pracovnému právu a akékoľvek jeho sprísnenie ihneď označuje ako ranu ekonomike a zamestnanosti. Aká je však realita?
18. február bol medzinárodnými odborovými organizáciami vyhlásený za Akčný deň práva na štrajk . Tento akčný deň slovne podporili aj odborové centrály na Slovensku, ale inak sa nič neudialo. V rôznych západných krajinách Európy v ten deň prebehli rôzne zhromaždnenia a haapeningy, ktorými ľudia práce vyjadrili svoj postoj k tomuto svojmu právu vyplývajúcemu zo základných ľudských práv a na Slovensku aj z Ústavy a zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Pán Ing. Ľuboš Sirota, MBA (McRoy Group, a.s.), viceprezident Republikovej Únie Zamestnávateľov a prezident Aliancie Personálnych Agentúr Slovenska, počas diskusie Z prvej ruky na rádiu Slovensko, dňa 27. 1. 2015, tvrdil niečo, čo je úplne v rozpore s realitou. Bol len pomýlený, alebo sa pomýlil schválne?
Od štátu a štátnych inštitúcii sa už automaticky očakáva, že pôjdu príkladom a budú si ctiť zákony a morálne pravidla. Viem, možno sú tieto moje očakávania príliš optimistické, ale, prosím, nechajte ma žiť aspoň v tom, že takéto s
PaedDr. Ľudovít SEBELÉDI je predsedom Nových Školských Odborov, za posledné roky sa aktívne spoločensky angažuje v prospech zlepšenia pomerov v školstve i postavenia učiteľov v spoločnosti. Bol jedným z iniciátorov petície bledomodrej stužky a následne spolu s kolegami založil na svojej škole nezávislú odborovú organizáciu prostredníctvom ktorej sa snaží nielen zlepšovať fungovanie na vlastnej škole, ale Nové Školské Odbory sa venujú aj celoslovenským aktivitám. O Nových Školských odboroch, o odboroch všeobecne, ich zmysle, fungovaní, ako i tom, ako ďalej si máte teraz možnosť prečítať v nasledujúcom rozhovore.
