Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Milan Jaroň

Milan Jaroň

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Ne pas monter bien haut, peut- tre, mais tout seul!"Edmond Rostand - Cyrano de Bergerac Zoznam autorových rubrík:  PolitikaPoetikaFilozofiaSúkromné

Politika

Hanebné ticho

Milan Jaroň

Hanebné ticho

Kto by dnes nepoznal masakru v My Lai? 16 Marca 1968 sa americká jednotka Charlie pomstila za svoje straty z predchadzajúcich bojov na vietnamských civilistoch: starcoch, ženách a deťoch. Veleniu americkej armády sa podarilo túto skutočnosť kryť pred verejnosťou až do novembra roku... 1969. Veliteľ jednotky William Calley, ktorý na mieste činu svojim mužom vydal rozkaz na zahájenie zabíjania bol roku 1970 ako jediný zo zúčastnených a hierarchicky zodpovedných súdený, a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal už v roku 1974. Kto by dnes nepoznal meno dedinky My Lai? Ako to, že nepoznáme osud dedinky Haditha?

  • 3. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 950x
  • 78
Otvorený list: Podnet na Ústavný Súd

Milan Jaroň

Otvorený list: Podnet na Ústavný Súd

Vážený pán generálny prokurátor Slovenskej republiky,

  • 4. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 587x
  • 26
Dominikove Seppuku

Milan Jaroň

Dominikove Seppuku

V diskusii k môjmu článku o protestoch vo Francúzsku prispievateľ ľuboš sformuloval názor na vec až očarujúco priamočiaro: “Francúzski študenti predvádzajú ten najhorší spôsob politického boja. Anarchiu kríženú s partizánskym odbojom. Neviem, načo študujú, keď ešte nepochopili, že nezamestnanosť je prirodzeným dôsledkom riadenia ekonomiky kapitálom v podmienkach štátu, ktorý naviac absorboval 5 miliónov prisťahovalcov. Ak štát v rámci pracovného práva určuje pravidlá zamestnaneckého pomeru, nemôže tieto robiť s ohľadom na pracovnú silu, ale iba s ohľadom na tých, ktorí pracovné miesta vytvárajú. Zamestnanec vždy ťahal a bude ťahať za kratší koniec. Je vazalom toho, kto mu platí mzdu. Na celom svete. Prečo by malo byť Francúzsko výnimkou?” Znie to síce trochu ako rozsudok, proti ktorému niet odvolania, ale ľuboš aspoň ako jeden z mála trafil klinec po hlavičke. Ide presne o toto: kto a prečo by mal vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec ťahať za kratší koniec.

  • 19. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 494x
  • 1
Démocratie a la française

Milan Jaroň

Démocratie a la française

V Sorbone sa naposledy študenti zabarikádovali počas revolučného virvaru v máji 1968. Máj 1968, Sorbona, to sú vo Francúzsku veľmi silné symboly. Dnes, o štvrtej hodine rannej, zložky CRS po dvoch dňoch vyčkávania a vyjednávania nekompromisne zasiahli a zhruba 200 odhodlaných študentov rozprášili. Správy o dianí v provinčných mestách sú opäť mimoriadne kusé, ale obdobne ako v Paríži to už dlhšiu dobu vrie v Tours, Rennes, Toulouse a Nantes, a vlastne vo všetkých veľkých univerzitných mestách. Čo sa to teda vo Francúzsku opäť deje? V prvom rade: médiá ako vždy zaspali, a zobudili sa, až keď zavetrili násilie, z ktorého možno spraviť mediálnu senzáciu. Už počas týždňa sa totiž zmobilizovali stovky tisíc (podľa niektorých odhadov až milión) študentov a ich rodičov po celom Francúzsku, aby protestovali proti Zmluve Prvého Zamestnania (Contrat Premire Embauche).

  • 11. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 583x
  • 32
Čo sme si navarili, to si aj zjeme

Milan Jaroň

Čo sme si navarili, to si aj zjeme

V roku 1975 poslední utekajúci zamestnanci americkej ambasády nechali severným Vietnamcom padnúť do rúk zoznam ich juhovietnamských spolupracovníkov, ako aj mená lokálnych agentov CIA. Avšak všetky dokumenty o ropnej prospekcii v delte Mekongu boli do Spojených Štátov Amerických bezpečne prevezené. V roku 2003 sa americkí vojaci, predstavitelia okupujúcej moci v krajine, v ktorej nebolo okrem ich nijakej inej autority, len prizerali pľundrovaniu Bagdadu rozvášneným davom. Jediná budova, ktorú americké tanky dôsledne bránili, bola budova ministerstva ropy.

  • 31. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 755x
  • 7
"V ten večer si na mňa riaditeľka školy nenašla čas."

Milan Jaroň

"V ten večer si na mňa riaditeľka školy nenašla čas."

Vo Francúzsku horeli autá, a u nás v debatách s určitým zadosťučinením prevládlo presvedčenie, že také niečo na Slovensku, aj vďaka anti-imigračnej politike, nie je možné. Horiace autá sme poväčšine interpretovali ako prejav islamského nebezpečia, a dôkaz zlyhania ideológie multikulturalizmu. Táto interpretácia však vypovedá viac o nás, ako o skutočnosti. Čo na tom, že podpaľačmi sú deti? Čo na tom, že tie deti vyrastajú v mentálnom svete plnom násilia a pornografie? Prv než majitelia aút, dôsledky tohto novodobého barbarstva denne na vlastnej koži pociťujú učitelia. Karen Montet-Toutain, učiteľku výtvarnej výchovy na strednej škole Louis-Blériot (niečo ako stredné odborné učilište), na vyučovaní jeden žiak dobodal nožom. Prežila, a rozhodla sa nemlčať.

  • 15. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 337x
  • 35
Jánošíkovske mravy a chlad zabijak

Milan Jaroň

Jánošíkovske mravy a chlad zabijak

Ľudia často trpia kompulzívnym nutkaním sebapitvania. Snažiť sa zistiť, čo som zač, síce nie je to isté ako špekulovať o tom, či a prečo ma iní nevidia tak, ako ja sám, ale aj tak sa dá začať bádať. Neplatí to pritom len pre dumy o jedincovi, ale aj o spoločnosti. Všetci to poznáme: My Slováci sme vraj chorobne závistliví, máme vraj holubičiu povahu, nevieme sa predať, sme prehnane skromní... Raz mi jeden francúzsky profesor geopolitiky povedal, že Slováci sú mu sympatickejší ako Česi. Samozrejme som sa ho spýtal prečo?

  • 14. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 277x
  • 6
Mahmúd Ahmadínidžád is a bad guy.

Milan Jaroň

Mahmúd Ahmadínidžád is a bad guy.

Prednedávnom sa našimi médiami opäť prehnala správa o poburujúcom  antisemitizme iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínidžáda. Októbrovú aj dve decembrové správy dala do celosvetového obehu americká tlačová agentúra Reuters.

  • 18. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 664x
  • 35
"Cena zlata stúpa. Radím chudobným: rýchlo kupujte zlato."

Milan Jaroň

"Cena zlata stúpa. Radím chudobným: rýchlo kupujte zlato."

Tragicky zosnulý Coluche je vo Francúzsku dodnes veľmi rešpektovaným človekom. Keď v krajine zavládlo absolútne znechutenie z politiky, Coluche sa s partiou priateľov okolo satirického týždenníka Charlie Hebdo pustil do kampane – stal sa z neho oficiálny kandidát v prezidentských voľbách. Politikom odkázal: „Tí čo ma považujú za šaša by si mali uvedomiť, že ja som to nezačal.“ Pár týždňov pred voľbami prieskumy hlásili, že Coluche na seba viaže viac ako desať percent hlasov. Mnohým vtedy skysol úsmev na tvári. Coluchea začala rozpracovávať tajná služba, a celá politická špička naňho začala tlačiť, aby ustúpil, lebo pri desiatich percentách už idú žarty bokom. Mnohé z jeho fórov a výrokov odvtedy takmer zľudoveli. Je dobré sa k nim občas vracať - dodnes nevybledli.

  • 17. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 046x
  • 5
„Rozhodol som sa militovať.

Milan Jaroň

„Rozhodol som sa militovať.

Vždy keď si beriem taxík, nenechám sprepitné, a šoférovi poviem: nezabudnite, som z [SDKU]...“  Na Slovensku mi veľmi chýba satira, predovšetkým kvalitná politická satira. Dodnes nepochopím, prečo v televízii nemáme pokračovateľov Halušiek. A tak som si zalistoval v knižke, ktorá zaznamenala nesmrteľné hlody jedného mimoriadne nadaného francúzskeho humoristu: Coluche. Zopár som ich vybral, preložil a adaptoval na naše prostredie. Nech sa páči.

  • 14. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 249x
  • 5
Výňatok z knihy „Kampf dem Terror – Kampf dem Islam?“

Milan Jaroň

Výňatok z knihy „Kampf dem Terror – Kampf dem Islam?“

Zhutnený prepis (a môj preklad) rozhovoru Petra Scholl-Latoura s Tarikom Azizom, bývalým irackým ministrom zahraničných vecí. Pôsobí to stimulujúco na myseľ.

  • 12. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 226x
  • 16
„Skĺzli sme do krvi a... (vulgárna verzia výkalov - kodex dixit)

Milan Jaroň

„Skĺzli sme do krvi a... (vulgárna verzia výkalov - kodex dixit)

Týmito tvrdými slovami francúzsky generál Massu priznal, že pôsobenie jeho jednotiek v alžírskej vojne malo ďaleko od dodržiavania ženevskej konvencie. Nešlo o konvenčnú vojnu, ale o tzv. asymetrickú vojnu, v ktorej stratégia ustupuje gestapáckym metódam potláčania odboja rozptýleného medzi civilným obyvateľstvom.

  • 12. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 299x
  • 11
Je lepšie byť kulakom z Tepličky, ako kulakom z Dongzu.

Milan Jaroň

Je lepšie byť kulakom z Tepličky, ako kulakom z Dongzu.

6 Decembra polícia v provincii Guangdong, v dedinke Dongzu južne od mesta Kantón, podľa správy AFP a korešpondenta denníka Le Monde zastrelila štyroch sedliakov, ktorí protestovali proti konfiškácii ich pozemkov štátom, a žiadali za ne primeranú finančnú náhradu.

  • 10. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 129x
  • 10
Pozná M. Dzurinda F. de Goyu?

Milan Jaroň

Pozná M. Dzurinda F. de Goyu?

Už aj v amerických vojenských kruhoch začína byť jasné, že Spojené Štáty Americké druhú irackú vojnu vyhrať nemôžu. Môžu sa len stiahnuť, a snažiť sa nestratiť tvár. Otázne je, čo to vlastne znamená, keď pre drvivú väčšinu ľudí tejto planéty, ktorí majú aspoň štipku súdnosti, tú tvár stratili najneskôr nehanebným luhárstvom v priamom prenose z pléna OSN.

  • 5. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 069x
  • 20
Bezbožní divosi

Milan Jaroň

Bezbožní divosi

Minulý týžden sa vraj situácia vo Francúzsku upokojila. Pre médiá je to už vyprchané pivo. Počet cez noc zapálených aút klesol pod sto, čo zhruba zodpovedá norme, keď je oficiálne kľud, zahlásil šéf polície. Napriek tomu vláda dosiahla predĺženie výnimočného stavu, keď prefekti môžu okrem iného vydať zákaz vychádzania, na tri mesiace... Niečo tu nehrá.

  • 20. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 952x
  • 4
reklama
Genéza francúzskych "ohňov" (od Che Guevaru po kňaza Červeňa)

Milan Jaroň

Genéza francúzskych "ohňov" (od Che Guevaru po kňaza Červeňa)

V rokoch 1960-1973 sa na periférii francúzskych miest stavalo ohromujúcim tempom: až 600000 bytov ročne. Tam kde dovtedy boli slumy, aké dnes poznáme z krajín tretieho sveta, vyrástli betónové králikárne, do ktorých sa nasťahovala vtedy s otvorenou náručou vítaná pracovná sila, ako aj repatrianti z práve svojmu osudu ponechaného Alžírska (tzv. Pieds noirs – čiernonožci). Dnes je to zhruba 4,5 miliónov obyvateľov Francúzska, z toho 20-30% nezamestnaných, predovšetkým medzi mladými, a 20% zo všetkých školou povinných detí.

  • 8. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 402x
  • 9
Pravica, Ľavica a pouličné násilie

Milan Jaroň

Pravica, Ľavica a pouličné násilie

V kaskáde otvorene rasistických reakcií na agentúrne správy a čiastočné dezinformácie o násilí na predmestiach francúzskych miest sa sem tam blysol aj zárodok politickej dišputy. Zástancovia politiky „tvrdej ruky“ sú presvedčení, že vandali sú produktom typického „socíku“: prisťahovali sa, a štát im servíroval pečené holuby na podnose, a teraz sa diví, že oni nielen ohŕňajú nos, ale ešte aj ako besné psy hryzú ruku s podnosom.

  • 6. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 398x
  • 20
Montaigne, Brassens a islamskí militanti

Milan Jaroň

Montaigne, Brassens a islamskí militanti

„Fortis imaginatio generat casum“(Silná predstava sa uskutočňuje)

  • 5. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 249x
  • 9
Liberté, égalité, fraternité

Milan Jaroň

Liberté, égalité, fraternité

Čo sa to v tom Francúzsku deje?Banálny prípad: policajti naháňali výrastkov, ktorých vyrušili pri krádeži. Na úteku dvaja z nich prišli o život. Také niečo sa vo Francúzsku deje často. Hovorí sa tomu „bavure“ - policajný prešľap.

  • 5. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 185x
  • 19
SkryťZatvoriť reklamu