Vždy keď si beriem taxík, nenechám sprepitné, a šoférovi poviem: nezabudnite, som z [SDKU]...“ Na Slovensku mi veľmi chýba satira, predovšetkým kvalitná politická satira. Dodnes nepochopím, prečo v televízii nemáme pokračovateľov Halušiek. A tak som si zalistoval v knižke, ktorá zaznamenala nesmrteľné hlody jedného mimoriadne nadaného francúzskeho humoristu: Coluche. Zopár som ich vybral, preložil a adaptoval na naše prostredie. Nech sa páči.
Zhutnený prepis (a môj preklad) rozhovoru Petra Scholl-Latoura s Tarikom Azizom, bývalým irackým ministrom zahraničných vecí. Pôsobí to stimulujúco na myseľ.
Týmito tvrdými slovami francúzsky generál Massu priznal, že pôsobenie jeho jednotiek v alžírskej vojne malo ďaleko od dodržiavania ženevskej konvencie. Nešlo o konvenčnú vojnu, ale o tzv. asymetrickú vojnu, v ktorej stratégia ustupuje gestapáckym metódam potláčania odboja rozptýleného medzi civilným obyvateľstvom.
6 Decembra polícia v provincii Guangdong, v dedinke Dongzu južne od mesta Kantón, podľa správy AFP a korešpondenta denníka Le Monde zastrelila štyroch sedliakov, ktorí protestovali proti konfiškácii ich pozemkov štátom, a žiadali za ne primeranú finančnú náhradu.
Už aj v amerických vojenských kruhoch začína byť jasné, že Spojené Štáty Americké druhú irackú vojnu vyhrať nemôžu. Môžu sa len stiahnuť, a snažiť sa nestratiť tvár. Otázne je, čo to vlastne znamená, keď pre drvivú väčšinu ľudí tejto planéty, ktorí majú aspoň štipku súdnosti, tú tvár stratili najneskôr nehanebným luhárstvom v priamom prenose z pléna OSN.
Na Červenom Kameni fúkal vietor. Čoby fúkal? Svišťal za golier. Na lúke pred zámkom rastie jedna jediná jabloň, starček sa zohol, a pozbieral dve jabĺčka, ktorých koža bola napnutá na prasknutie.
Platónove podobenstvo o jaskyni je ako do omrzenia prehrávaný hit. Samo Slavkovský si naň vo svojom poslednom blogu spomenul zhruba takto: „bradatí teroristi v jaskyniach pohoria Tora-Bora akokeby tým Platónovým úbožiakom z oka vypadli. My sme na tom lepšie len pokým si uvedomujeme, že nám najrozličnejšie reklamné alebo politické kampane vymývajú mozgy.“
Minulý týžden sa vraj situácia vo Francúzsku upokojila. Pre médiá je to už vyprchané pivo. Počet cez noc zapálených aút klesol pod sto, čo zhruba zodpovedá norme, keď je oficiálne kľud, zahlásil šéf polície. Napriek tomu vláda dosiahla predĺženie výnimočného stavu, keď prefekti môžu okrem iného vydať zákaz vychádzania, na tri mesiace... Niečo tu nehrá.
V rokoch 1960-1973 sa na periférii francúzskych miest stavalo ohromujúcim tempom: až 600000 bytov ročne. Tam kde dovtedy boli slumy, aké dnes poznáme z krajín tretieho sveta, vyrástli betónové králikárne, do ktorých sa nasťahovala vtedy s otvorenou náručou vítaná pracovná sila, ako aj repatrianti z práve svojmu osudu ponechaného Alžírska (tzv. Pieds noirs – čiernonožci). Dnes je to zhruba 4,5 miliónov obyvateľov Francúzska, z toho 20-30% nezamestnaných, predovšetkým medzi mladými, a 20% zo všetkých školou povinných detí.
V kaskáde otvorene rasistických reakcií na agentúrne správy a čiastočné dezinformácie o násilí na predmestiach francúzskych miest sa sem tam blysol aj zárodok politickej dišputy. Zástancovia politiky „tvrdej ruky“ sú presvedčení, že vandali sú produktom typického „socíku“: prisťahovali sa, a štát im servíroval pečené holuby na podnose, a teraz sa diví, že oni nielen ohŕňajú nos, ale ešte aj ako besné psy hryzú ruku s podnosom.
„Fortis imaginatio generat casum“(Silná predstava sa uskutočňuje)
Čo sa to v tom Francúzsku deje?Banálny prípad: policajti naháňali výrastkov, ktorých vyrušili pri krádeži. Na úteku dvaja z nich prišli o život. Také niečo sa vo Francúzsku deje často. Hovorí sa tomu „bavure“ - policajný prešľap.
Na polícii v Pezinku má dopravný inšpektorát stránkové dni zhruba dva a pol dňa v týždni. Ľudí veľa, času a policajtov málo, administratíva v štýle: vypíšte si ručne xtý formulár, a ja potom tie dáta vtlčiem do počítača, prepíšem na stroji, a založím. Aj preto je v ponurých chodbách deprimujúcej budovy na Šenkvickej vždy dusno.
