Minds are like parachutes. They only function when they are open. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Po tom, ako nedávno jeden z ošetrovateľov v bratislavskej nemocnici pomohol pacientke na druhý svet, sa opäť na Slovensku rozprúdila debata o legalizácii eutanázie na Slovensku. Na prvý pohľad konzervatívna spoločnosť a konzervatívna vláda túto legalizáciu odmieta. Až v posledných dňoch som si uvedomil, že to tak nie je. Vedenie nášho zdravotníctva a poisťovne však na to idú rafinovane a sofistikovane.
Prednedávnom sa po úspešnej sezóne v Kanade (zisk Memorial Cupu v juniorskej súťaži v drese Saint John Sea Dogs ) vrátil do rodných Košíc náš úspešný juniorský reprezentant v ľadovom hokeji Tomáš Jurčo. Po návrate domov neoddychuje, vymenil ľadovú plochu za školskú lavicu a snaží sa komisionálnymi skúškami uzavrieť tretí ročník svojho štúdia na Obchodnej akadémii Watsonova 61, Košice. Spýtali sme sa ho:
Nedávno našu školu (Obchodná akadémia Watsonova 61, Košice) navštívili majstri SR v ľadovom hokeji, hokejisti HC Košice, a zároveň naši bývalí študenti Radek Deyl a Tomáš Halász. Položili sme im niekoľko otázok. S ich súhlasom rozhovor zverejňujem aj na svojom blogu.
Po roku sa opäť triedy našich stredných škôl zaplnili maturantmi, ktorí písali externú časť maturitnej skúšky z vyučovacieho a cudzieho jazyka, ako aj z matematiky. Keďže táto forma maturitného testu na Slovensku už má niekoľkoročnú tradíciu, zdalo by sa, že všetky väčšie nedostatky už boli vychytané a všetko prebehne hladko a hlavne korektným spôsobom. Prax nám však opäť ukázala, že tomu tak nie je.
Dnes som sa stal svedkom zaujímavej situácie. Popoludní som cestoval električkou č.6 v Košiciach. Električka bola poloprázdna, tak som si prisadol k staršej panej, ktorá cestovala so svojou malou vnučkou. Keď som sa lepšie započúval do ich rozhovoru, počul som, že sa rozpávajú ľúbozvučnou ruštinou. Nie je bežné na Slovensku počuť dieťa, ktoré rozpráva so svojou babkou po rusky. Preto ma to zaujalo. Zrazu sa do tejto melancholickej atmosféry ozvalo: „Cestovné lístky, prosím!"
Priaznivci hokeja určite veľmi dobre poznajú meno Tomáš Jurčo. Tento mladý hokejový útočník kanadského juniorského tímu Saint John Sea Dogs a reprezentant Slovenska do 20 rokov sa v poslednej dobe dostal do povedomia verejnosti skvelými hokejovými kúskami, ktoré mohli obdivovať priaznivci hokeja na celom svete. S týmto výrazným talentom slovenského hokeja som spravil interview pre Noviny Obchodnej akadémie. So súhlasom Tomáša som sa rozhodol s Vami o tento rozhovor podeliť aj na svojom blogu.
Bezpečnosť cestnej premávky je témou, ktorá sa často objavuje na stránkach našej tlače, v televíznom a rozhlasovom spravodajstve, či pri každodenných diskusiách. Náš štát sa zaväzuje znížiť počet obetí dopravných nehôd, a preto zavádza rôzne opatrenia: znižuje povolenú rýchlosť v obciach, zavádza nové lekárničky s kartami, svietenie počas celého dňa, zimné pneumatiky, ....zvyšuje pokuty za nedodržanie predpisov. Kvalita našich vozoviek však podľa mňa zohráva tiež veľmi dôležitú úlohu v bezpečnosti cestnej premávky.
Na Slovensku máme mnoho štátnych sviatkov a pamätných dní, ktoré sa viažu k historickým udalostiam Slovenska. Aký máme vzťah k týmto sviatkom? Aký máme vzťah k našej histórii?
... dva tisíce šest, práce začla jít bez potu.... Takto spieval v osemdesiatych rokoch minulého storočia populárny spevák Dalibor Janda vo svojej futuristickej pesničke. Nebol sám, ktorý sníval o budúcnosti. Aj ja som ako školák kreslil na výtvarnej výchove svoje predstavy o svete v roku 2000. Zmenil sa svet natoľko výrazne v priebehu tých troch desaťročí?
V uliciach našich obcí sa často stretávam s ľuďmi, ktorí v rámci verejnoprospešných prác pomáhajú pri skrášľovaní nášho okolia. Je to chvályhodná aktivita, ktorá pomáha všetkým. Nezamestnaným, lebo si môžu privyrobiť k sociálnym dávkam, obciam, lebo môžu za lacný peniaz zabezpečiť úpravu obce, ale aj štátu, lebo ich prostriedky na sociálnu podporu nie sú vyhodené nadarmo. Sú však tieto činnosti v rámci verejno-prospešných prác využívané efektívne?
Sto dní uplynulo od nástupu novej vlády, sto dní sledujeme politickú kultúru novej koalície. Je skutočne nová? Alebo ide len o vylepšenie tej starej. Vládna koalícia si v duchu orwellovského - Všetci sú si rovní, niektorí však rovnejší - rozparcelovala celé Slovensko. V poriadku. Keby...
Voľby sa skončili, zvykajte si. Aj takto by sa dala charakterizovať situácia po júnových voľbách.Tí, ktorí volili zmenu, tí, ktorí uverili tomu, že nová pravicová vláda prinesie novú politickú kultúru, sú sklamaní.
V týchto dňoch určite veľa ľudí stojí pred dilemou koho voliť. Zahodiť svoje volebné právo nechcú, no na druhej strane kandidujúce strany a zoskupenia v nich nevzbudzujú takú dôveru, aby im dali svoj hlas. Za posledných dvadsať rokov tu snáď nezostala jediná politická strana, ktorá by nebola skorumpovaná, nebola spájaná so žiadnymi škandálmi, ... . Ako teda ďalej? Založiť novú politickú stranu? Tých tu už bolo.... Buď zostali bezvýznamnými straničkami , ktoré postupne zanikli, alebo sa dostali na výslnie, do parlamentu, no tam sa rýchlo skompromitovali, a teda ich životnosť bola maximálne štvorročná. Ja vidím riešenie v zmene volebného systému.
Na Slovensku sa zvolebnieva a čo na to Janko Jesenský, známy to básnik a prozaik prvej polovice 20.storočia? Možno Vás to prekvapilo, ako sa môže Janko Jesenský dnes vyjadrovať k voľbám a predvolebnej atmosfére, no posúďte sami.
Vždy keď sa prejdem po Kováčskej ulici v Košiciach, prepadne ma nostalgia. Nostalgia za najkrajším obdobím života, za obdobím študentským. Práve na tejto ulici sa totiž nachádzalo jedno z najstarších gymnázií na Slovensku a najstaršie v Košiciach, Gymnázium na Kováčskej ulici č.28.
Dnes sa naposledy rozlúčime s literátom, pedagógom a veľkým človekom Imrichom Vaškom. Po ťažkej chorobe nás opustil v utorok 9.februára 2010. Tak ako u mnohých, ktorí ho poznali, tak aj vo mne zanechal hlbokú stopu.
Toto je pozdrav, ktorý sa dnes ozýva v mnohých rusínskych dedinkách na severovýchode Slovenska. Odpoveďou naň je „ Slavime Jeho!" Áno, dnes začínajú pravoslávni veriaci a zopár gréckokatolíkov sláviť vianočné sviatky. Dnes z malých chalúpok v malebnej a zasneženej krajine budú rozvoniavať vianočné dobroty, v cerkvach sa rozozvučia zvony pri polnočnej omši a dedinou zaznejú vianočné koledy.
Práve dnes môžeme na Slovensku sledovať protest autodopravcov proti zavedeniu mýtneho, ako aj proti vysokej spotrebnej dani z nafty. Nechem v tomto príspevku písať o tom, či ich protest je oprávnený alebo nie. Nemyslím si, že mám o tejto veci dosť relevantných informácií. Hoci spotrebná daň na pohonné hmoty je u nás zjavne vyššia ako v okolitých štátoch a tým aj cena pohonných hmôt. Chcem však písať o forme protestu, s ktorým sa môžeme dnes stretnúť na čerpacích staniciach.
Je smiešne, ba až trápne, sledovať debaty politikov koalície a opozície. Ešte trápnejšie je sledovať diskusie ich priaznivcov na rôznych online fórach. Je zrejmé, že ich názory sa nezosúladia ani v tom, že slnko ráno vychádza a večer zapadá. Keď to povie Fico, tak dzurindovci to určite poprú. Keď to vyhlási Dzurinda, ficovci budú určite proti. Ich názory sa možno zídu až po voľbách, keď budú sedieť v jednej koalícii.
Už mesiac je v platnosti zákon o pedagogických zamestnancoch. Čo priniesol, respektíve prináša pedagogickým zamestnancom? Čo sa zmenilo v praxi?
