Som zamestnanec nadnárodnej spoločnosti, inžinier telekomunikácií, absolvent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Napriek tomu, že moja stredná aj vysoké školy boli zamerané technicky, oslovuje ma aj problematika z humanitných odborov. Som zástancom zdieľania vedomostí a informácií.
Už od mala mám rád sobáše a svadby. Je to slávnosť, príležitosť pre veľké rodinné stretnutie, dokonca stretnutie dvoch rodín. Na väčšine z nich som bol posledné 4 roky, čo som s mojou manželkou. Vydávali sa totiž jej bývalé spolužiačky z vysokej školy. Tento rok sme boli zatiaľ na dvoch a zásadne sa líšili od predošlých.
Pokračovanie z predošlého blogu. Vtedy som zistil o sebe čosi. Aj keď v padajúcom vaku mám všetky osobné veci, peňaženku, telefón, oblečenie, neskočím poň do doliny.
Cez víkend sa ma žena opýtala, či už nechcem náhodou novú peňaženku. Nepýtala sa preto, že by sa blížil nejaký môj sviatok a rozmýšľa čo mi kúpiť. Len sa jej zdalo, že je opotrebovaná.
Už som spomínal v niektorom z mojich predošlých blogov, že som sa stal členom rady spoločenstva vlastníkov bytov? Je tomu už pár mesiacov a bolo to dobré rozhodnutie.
Viete čo je to celiakia? Čím ďalej tým viac o nej počujete, ale stále ste si ju nevyhľadali na internete? Je to novodobá choroba, alebo až teraz sa začala diagnostikovať vo veľkom a aj viac o nej hovoriť?
Obec Ruská leží iba niekoľko sto metrov od hranice s Ukrajinou. Známa je hlavne kvôli Istvánovi Dobóovi. Bol to legendárny vojvodca a obchodník. A aby som sa tieto veci dozvedel, musel som navštíviť mesto Eger.
Ja neviem či Viktor Orbán vie o čom hovorí, alebo len blúzni. Ale povedal niečo také, že globálna kríza z roku 2008 priniesla rovnako významné zmeny, ako prvá a druhá svetová vojna a pád komunizmu.
Moja žena si pred rokom kúpila vychádzkovú obuv v obchode John Garfield. Nikdy som sa nezaujímal o topánky a ich značky, no nejak podvedome som mal pocit, že John Garfield patrí medzi tie lepšie obchody. Mýlil som sa.
Pán Sulík si myslí, že nahrávka medzi Procházkom a Matovičom je pravá a nie je účelovo zostrihaná. Pre neho je to smutný príbeh. Podľa neho Rado klamal a klame, zároveň ho porovnáva s Ficom. Je presvedčený o svojej pravde.
Včera bola nahrávka medzi Radom a Matovičom pre nás novinkou a za čerstva som do včerajšieho blogu pustil trochu emócií. Bolo mi smutno. O deň neskôr mi nie je o nič lepšie, je mi ťažko. Asi to ešte vo mne nevychladlo. Ani nemôže, veď médiá postupne dávkujú porcie tejto kauzy.
Čítal a počul som už viackrát, že mať na všetko názor je také slovenské. Nesúhlasím, nie je to až také slovenské. Nie je to národná črta, je to o povahách jednotlivcov. Niekto má naozaj názor skoro na všetko. Dokonca aj na oblasť, ktorá ide úplne mimo oblasti jeho záujmu. Potom sú tu takí, ktorí majú názor iba na veci, ktoré ich zaujímajú. A potom sú tu takí, ktorým je takmer všetko ukradnuté.
Pred mnohými rokmi som bol na jednom pohrebe v Rimavskej Sobote. Pochovávali brata mojej babky. Dodnes si pamätám si ale kázeň z obradu. Viete, to sú tie veci, ktoré si kvôli kombinácii citového rozpoloženia a zdanlivej dôležitosti zapamätáte až do konca života.
Poľnohospodárstvo som už riešil dvakrát na mojich blogoch, teraz by som v tom chcel pokračovať. Totiž stále je o čom. V druhej časti som sa venoval obdobiu do roku 1989, táto tretia časť je pochopiteľne zameraná na obdobie po tomto roku.
Už sme dlho poznali termín inaugurácie novozvoleného prezidenta Andreja Kisku. Vedeli sme aj miesto konania. Mohol som si dať tú námahu a pozrieť sa pred Redutu. Ja ale nepotrebujem si podávať ruky s novým prezidentom. Chcel iba toľko, aby bol dobrým prezidentom, aby ma nesklamal.
V predošlom blogu som načrtol čosi zo slovenského poľnohospodárstva, respektíve čosi z môjho uhla pohľadu. Príčiny a dôvody súčasného stavu sa mi nezmestili do prvého článku, ale ako som sľúbil, napíšem o nich. Začal by som etapou do roku 1989.
Podľa mojej mienky sú roľníci „krajinotvorcovia.“ Znie to dôležito, ale byť roľníkom dnes nie je atraktívne a malí poľnohospodári majú problém prežiť. Nie je to správne a hnevá ma to. Z vlastných skúseností viem, že je to viac-menej postavené na samozásobovaní a samozamestnávaní seba a rodinných príslušníkov. Som presvedčený o prosperite prípadnej vyváženosti veľkovýroby s malovýrobou.
V roku 1999 sa natočil film Inštinkt v hlavnej úlohe s Anthonym Hopkinsom a Cubom Goodingom Jr. Film je dobrý a zapamätateľný hlavne kvôli jednej myšlienke. Nemáme kontrolu nad svojím životom, ale iba ilúziu kontroly. Je to naozaj tak?
Keby som mal Mikuláša Dzurindu charakterizovať iba jedným prívlastkom, povedal by som vytrvalý. Samozrejme z tohto ešte nie je jasné, či bol skôr dobrým alebo zlým premiérom a politikom. Či urobil viac dobra alebo zla. S určitosťou vieme toto: S Dzurindom prišiel kľúčový okamih pre pravicu. Teraz tento kedysi kľúčový človek odchádza a berie si so sebou ďalšieho dôležitého politika, Ivana Mikloša.
Ako veľký sympatizant Radoslava Procházku som so záujmom sledoval jeho „prvú kauzu.“ Kauzu, ktorú vytvoril Igor Matovič. Človek, s ktorým som nikdy nesympatizoval, skôr naopak. Článok som nechcel písať pod vplyvom emócií, a tak som s ním počkal, nech sa k tejto veci vyjadrím s chladnou hlavou.
Niektorí aj na Slovensku aspoň trochu sledovali dianie pred eurovoľbami. Tí vedeli o očakávanom úspechu euroskeptických a extrémistických strán. Ale poniektorí (podobne ako ja) tento úspech neočakávali. Dostali síce pod tlak štandardné strany, ale formovať Európu nebudú. Taktiež sme vedeli, že povolebnú spoluprácu týchto strán sťažujú veľké vzájomné rozpory.
