Som zamestnanec nadnárodnej spoločnosti, inžinier telekomunikácií, absolvent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Napriek tomu, že moja stredná aj vysoké školy boli zamerané technicky, oslovuje ma aj problematika z humanitných odborov. Som zástancom zdieľania vedomostí a informácií.
V predošlom blogu som písal o relácii Správy a komentáre – Voľby do Európskeho parlamentu 2014, ktorú vysielala naša verejnoprávna televízia. Sľúbil som, že kandidátov z tejto relácie by som charakterizoval až v ďalšom blogu. Nuž, kvôli moratóriu už nestíham. Ale napíšem aspoň o mojej voľbe.
Celý tento týždeň som mal nočné šichty a väčšinou sa po nich zobúdzam pred štrnástou hodinou. A tak som náhodou objavil na našej verejnoprávnej televízii Správy a komentáre – Voľby do Európskeho parlamentu 2014. Kvôli únave z nočnej šichty som si nebol istý, či vidím dobre. Takáto relácia o štrnástej? Naozaj zvláštny výber časového okna. Ešte zvláštnejších jednotlivcov som si tam vypočul.
Za viac ako dvadsať rokov sme si uvedomili, že spoliehať sa na štát, na našich politikov sa neoplatí. Dokonca by sme to nemali ani skúšať. Je to veľmi jednoduché, politici majú svoje dôvody prečo sedia tam, kde sedia. Tak na koho sa spoľahnúť? Samozrejme na seba a našich najbližších. Lenže my máme problém sami so sebou. Mnohí sú napríklad apatickí, a to nemyslím v zmysle duševného ochorenia. Našu „blbú náladu" ešte viac vystihuje silná ľahostajnosť. Poďme s tým niečo robiť!
Náš prezident pán Gašparovič bol dnes položiť vence na bratislavskom Slavíne na pamiatku padlých sovietskych vojakov. Na rozdiel od väčšiny Slovenska si vybral 9. máj a nie 8. No na druhej strane je to v súlade s Rusmi, tí totiž oslavujú Deň víťazstva nad fašizmom dnes. Rusko zároveň stále vysiluje Ukrajinu. No a do toho sa začali Majstrovstvá sveta v hokeji v Bielorusku. Na východ od Slovenska sa dejú veľké veci. Posledné obdobie sa veľa hovorilo o Rusku a Ukrajine. Práve preto by som chcel trochu o Bielorusku.
Druhá svetová vojna bola ešte horšia než tá prvá, v istom zmysle bola jej pokračovaním, bola aj dôsledkom chybných rozhodnutí na konci prvej a bola taktiež výsledkom totalitných ideológií, ktoré sa zrodili ako následok tejto vojny. Tu sa už nedá hovoriť o vojne obmedzenej, ale o totálnej a to je kvalitatívny rozdiel. Hitler a Stalin si v Poľsku podali ruky a zdalo sa, že Európa ako sme ju poznali predtým zaniká. Ale v roku 1941 sa totalitári pustili do seba, Hitler napadol Stalina a tým svitla nádej aj pre prežitie civilizovanej formy vlády na európskom kontinente.
V mojom poslednom článku som napísal o svojich finalistoch v eurovoľbách. Ako tak sledujem Radoslava Procházku, sme na jednej lodi. Počas prezidentských debát totiž povedal, že by v parlamentných voľbách volil OKS, názor nezmenil, ani keď bola reč o eurovoľbách. Podľa tohoto jednou z možností pre neho bola kandidátka č. 1, takisto ako pre mňa. Zástupca OKS je teraz na spoločnej kandidátke koalície Novy, KDS a OKS. Napokon však pán Procházka podporí v eurovoľbách stranu SaS.
Iste ste si už v poštových schránkach našli zoznam zaregistrovaných kandidátov na voľby do Európskeho parlamentu. Zrejme väčšina z nás ani nespravila z tých papierov formu brožúrky. Nie to ešte pozrieť kto kandiduje. Tak ja som sa pozrel ešte počas prezidentských volieb na stránke ministerstva vnútra a dosť ma zarazil dlhý zoznam. Ešte viac som sa pozastavil nad tým, že musím voliť politickú stranu a nemôžem si vybrať z ponuky rôznych strán tých, ktorým dôverujem.
Téma Európskej únie je pre väčšinu Slovákov nezaujímavá. Nezaujímavý je Európsky parlament a ešte viac Európska komisia. Sčasti za to môže technokratickosť, sčasti nečitateľnosť. A práve túto nečitateľnosť by nám mohli naši europoslanci znižovať. Chce to kontakt s ľuďmi a schopnosť vysvetliť komplexné problémy v ľudskej reči. Toto sa ale nedeje. Je tu teda veľmi ťažké vôbec vystaviť vysvedčenie.
Včera večer som si opäť vypočul záverečnú časť Beethovenovej 9. Symfónie, Ódu na radosť, Európsku hymnu. Počúval som totiž priamy prenos slávnostného večera z historickej budovy Slovenského národného divadla, ktorý vysielala naša verejnoprávna televízia. Na programe bolo 10. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Neskôr na TA3 som zas sledoval tlačovku pána Fica s pánom Hermanom Van Rompuym, predsedom Európskej rady. Z včerajšieho večera mi zarezonoval hlavne názor nášho premiéra. Podľa neho je uplynulých 10 rokov úspešným príbehom. Na môj vkus až príliš zjednodušil sumarizáciu tejto dekády a nedá sa mi na to nereagovať.
O pár týždňov nás čakajú voľby do europarlamentu. Touto otázkou som sa začal zaoberať iba pred pár dňami. Moji dvaja kandidáti sa už vykryštalizovali, ale v úvahách o eurovoľbách budem pokračovať až neskôr tento týždeň. Dôvodom je moje zaujatie bratislavskou komunálnou situáciou. Väčšina ľudí sa o Brusel nezaujíma. Potvrdzuje to účasť na eurovoľbách. Netreba sa čudovať, Brusel je ďaleko a nikto z našich reprezentantov nám nesprostredkúva fungovanie Európskej únie v ľudskej reči. Komunálna politika by nám ale mala byť bližšia. No v Bratislave to napríklad neplatí.
Prvý blog tohto dňa nás vyzýva, aby sme zastavili veľkonočné násilie na ženách. Celý blog má právnický nádych. Problém je, že blog je úplne mimo. Viacerí diskutéri súhlasili s autorom a veľkonočnú šibačku prirovnali k barbarskému a nekultúrnemu zlozvyku. Vyzývam vás, zastavme túto hlúposť.
Koncom februára mi napísal jeden môj čitateľ. Prečítal si môj článok Náboženstvo I. - Existuje Boh? a zároveň mi pripomenul, že veľa ľudí uvažuje nad utrpením. Bola to otázka smerovaná aj na mňa. V prípade existencie Boha sa prečo vlastne dejú zlé veci? Od konca februára už prešlo veľa času, ale myslím si, že teraz je dobrá príležitosť diskutovať na tému utrpenia. Ježiš za nás trpel veľa a my si to pripomíname práve v týchto dňoch.
Dnes mi kuriér doniesol poštu z Ministerstva vnútra. Prekvapil som sa, nevedel som prísť na to, čo by mi mohli poslať. Napokon som z obálky vytiahol Osvedčenie o evidencii, Časť I. Dnes sú to presne dva týždne, čo som bol na dopravnom inšpektoráte. Bol som v Bratislave na Kopčianskej ulici a bol to zážitok.
V nedeľu sa v Bratislave konali viaceré podujatia, napríklad Nedeľná fjúžn paráda alebo Veľkonočné trhy na Obchodnej ulici, ktoré usporiadal Caffe Levander. Ja som bol pôvodne na týchto trhoch, ale nedopatrením som sa stal súčasťou tretieho podujatia, pochodu Bratislava za život. To nedopatrenie znie možno hlúpo, ale je to tak. Čo je dôležité, napriek tomu, že som nikdy nebol fanúšikom pochodov, bolo to pekné. Získal som novú skúsenosť a priestor pre zamýšľanie sa nad hodnotou života.
Iste sú mám sympatickí dobrosrdeční ľudia a egoistické črty nás trápia. Trápi nás to na ostatných, na seba máme väčšinou iný meter. Ekonomické myslenie napadlo už mnohé sféry života a tak môžeme povedať, že každý deň čelíme so správaním, ktorý vedie iba k vlastnému profitu. Dokonca sa zdá, že už málokto robí niečo len tak z dobrej vôle, aby urobil toho druhého šťastnejším. O týchto veciach som posledné dva dni uvažoval preto, lebo som v piatok rozdával narcisy a dostalo sa mi rôznych reakcií.
Po prezidentských voľbách je naša domáca politická scéna stále aktívna a zaujímavá. Neúspešný kandidát na prezidenta Milan Melník podal na Ústavný súd sťažnosť, ktorou napadol neústavnosť a nezákonnosť prezidentských volieb. Marek Maďarič sa vzdáva funkcie podpredsedu Smeru, ministrom však ostáva. Lucia Žitňanská vstupuje do strany Most-Híd. Kandidátky na voľby do Európskeho parlamentu sú už sformované. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť.
Práve som si vypočul tlačovú besedu na TA3. Vystupoval náš pán premiér s ministrom obrany a témou bola situácia na Ukrajine. Doteraz zrejme tá situácia nebola alarmujúca, naši lídri totiž veľmi neriešili nášho východného suseda. Po tejto tlačovej besede som ale nadobudol pocit, že situácia je vážna. Rezonovali slová ako plyn, dodávky, záväzky, účty.
Pred 17 rokmi odštartovala Liga proti rakovine unikátny projekt - zbierku Deň narcisov. Tento rok Deň narcisov padol na 11. apríla. Pri tejto príležitosti som sa s manželkou chopil ponuky rodinnej príbuznej a prihlásil som sa ako dobrovoľník, ktorý bude rozdávať malé umelé narcisy v Bratislave v piatok od 17-tej do 19-tej hodiny. Dôvody máme veľmi jasné.
Vo včerajších maďarských parlamentných voľbách vyhral súčasný vládny blok Fidesz-KDNP. Nejedná sa o žiadne prekvapenie, každý kto trochu sledoval maďarský politický vývoj to očakával. Píšem v momente, kedy je sčítaných 98 percent hlasov a vystúpili už všetci lídri dôležitejších politických strán. Z nich sa dá zistiť všeličo. Viktor Orbán napríklad povedal toto: "Maďarsko je dnes najjednotnejším národom v Európe."
Myslím si, že o maďarské voľby sa doteraz zaujímalo málo ľudí. Dôvod je jasný, my sme mali tie prezidentské. Je vhodný čas sa tomu trochu venovať, naši južní susedia si totiž práve dnes volia parlament. 23. decembra 2011 sa prijal nový volebný zákon, takže dnešné voľby budú po novom. Výsledok zas bude po starom. Tieto veci navzájom súvisia.
