Čas čítania textu: 8 minút
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli mal v januári 65 rokov. Vek odchodu do dôchodku je aktuálne na Slovensku okolo 64 rokov. Bežní ľudia môžu pracovať bez obmedzenia aj po dosiahnutí dôchodkového veku, sudcom však podľa ústavy funkcia zaniká dňom dovŕšenia 67 rokov. Zánik je automatický a nevyžaduje žiadne ďalšie rozhodnutie súdnej rady alebo prezidenta. Sudca sa však sám môže vzdať funkcie skôr. Urobiť tak musí písomným oznámením prezidentovi - v takom prípade funkcia zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo oznámenie doručené.
Ak kliknite na tento súbor, môžete si vypočuť audio verziu celého článku.
Ján Giertli je členom senátu aj v kauze Mýtnik o údajne predražených nákupoch informačných systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád strany SMER – SSD. Obžalovaní podali námietky voči všetkým sudcom senátu – predsedovi Jánovi Hrubalovi a členom Jánovi Giertlimu a Rastislavovi Stierankovi. O námietkach by mal rozhodnúť Najvyšší súd SR. Ak by boli z prípadu vylúčení, vec by sa na Špecializovanom trestnom súde s takmer istotou pojednávala od začiatku. Naposledy sa pojednávalo vlani v decembri a na súde už viackrát zrušili vytýčené termíny.
V tomto kontexte stojí za pozornosť aj viac ako ročná nečinnosť sudcu Jána Giertliho v kauze obžalovaného bývalého policajného funkcionára Jozefa Reháka, prezývaného Dodo.
Akcia Judáš
Pri policajnej akcii protimafiánskeho útvaru policajného prezídia a niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry s názvom Judáš v decembri 2020 obvinili aj bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností, ktorý sa zaoberá odpočúvaním a sledovaním – Jozefa Reháka. Stíhali ho vo väzbe, na slobodu sa dostal pre pochybenie dozorového prokurátora Petra Kysela, za čo bol písomne pokarhaný nadriadeným.
Hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde s Jozefom Rehákom sa začalo v januári 2022. Podľa obžaloby od roku 2000 až do roku 2011 spolupracoval so zločineckou skupinou sýkorovcov a v rokoch 2014 až 2015 a od augusta 2018 do decembra 2019 bral úplatky v súvislosti s prípadmi naftového biznisu expríslušníka spravodajskej služby Františka Böhma, ktorý medzičasom spáchal samovraždu.
V júli 2023 samosudca Ján Giertli uznal Jozefa Reháka za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj z prijímania úplatku. Uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a zákaz vykonávať činnosť spojenú s výkonom právomoci verejného činiteľa na päť rokov. Uveril kajúcnikom – bývalému Rehákovmu zástupcovi Norbertovi Paksimu, Františkovi Böhmovi, ktorý medzitým spáchal samovraždu, aj odsúdeným sýkorovcom.
Samosudca požiadal predsedu súdu, aby mu na vypracovanie písomného rozsudku predĺžil lehotu, ktorá je podľa zákona 30 dní. Následne obžalovaný podal odvolanie. Na najvyšší súd bolo doručené v januári 2024. Na neverejnom zasadnutí 5. marca 2024 senát zrušil rozsudok a vec vrátil na nový proces. Spis vrátili na pracovisko súdu v Banskej Bystrici 19. apríla 2024.
KONTEXT: Jozef Rehák začínal ako radový policajt. Do čela útvaru, ktorý sa zaoberá odpočúvaním a sledovaním, ho v októbri 2010 dosadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH), ktorý sa neskôr stal špeciálny prokurátor. Prvým policajným viceprezidentom bol vtedy Ján Vaľo, riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite bol Peter Krajíček. Práve títo dvaja funkciu Jozefovi Rehákovi núkali ešte pred voľbami v roku 2010.
Zo špecializovaného útvaru odišiel prvý raz na konci roka 2011. Vrátil sa v apríli 2013. Do civilu opäť odišiel v júni 2020. Pôsobil aj v Slovenskej informačnej službe.
Podozrenia, že Jozef Rehák vynáša mafii, vyšetrovala protizločinecká jednotka už v roku 2015. Prevzala to policajná inšpekcia a kauza išla v roku 2016 do stratena. Za toto „upratanie“ mal dnes už bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik podľa obžaloby dostať 50-tisíc eur od Petra Košča prezývaného pán X, ktorý sa celé roky pohybuje v bezpečnostných zložkách.
V tomto prípade uznal samosudca Michal Truban Dušana Kováčika za vinného, no trest mu neuložil – predchádzajúce odsúdenie totiž považoval za dostatočné. Keďže prokurátor aj obžalovaný podali odvolanie, rozhodovať bude najvyšší súd, termín ešte nie je známy.
Voči Petrovi Koščovi trestné stíhanie zastavil pre premlčanie. Prokurátor nepodal sťažnosť a obžalovaný nepožiadal, aby sa konalo o jeho vine. Rozhodnutie je teda právoplatné.
Rok bez termínu
Nový termín pojednávania v kauze Jozefa Rehákat tnie je známy ani po viac než roku. Z akého dôvodu Ján Giertli doposiaľ termín nevytýčil a čo mu v tom bráni? Informoval predsedu súdu o prekážke? Vykonal počas viac než roka nejaké úkony, ak áno, aké? A kedy plánuje hlavné pojednávanie? Na tieto otázky z kancelárie predsedu Špecializovaného trestného súdu odpovedali len stručne: „Vo veci sa vykonávajú potrebné úkony.“
Prvý raz prípad pojednával rok a pol. Odvolací súd nariadil vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie, preto zostáva otázne, či vec vôbec uzavrie do jeho 67. narodenín. Odchod Jozefa Giertliho do penzie by znamenalo, že celý prípad by sa musel pojednávať úplne od začiatku.
KONTEXT: Zaujímalo ma, koľko vecí má aktuálne ako samosudca, koľko ako predseda senátu, koľko ako člen senátu a koľko ako sudca pre prípravné konanie. Z Infocentra súdu odpísali: „Sudca JUDr. Ján Giertli je aktuálne aktívny spolu v 30 veciach.“ Na prosbu, aby na každú otázku odpovedali samostatne, reagovali takto: „Odpoveď na otázky ste obdržali, považujeme vec za vybavenú.“
Prípad najskôr vyšetroval Pavol Ďurka, potom ho prevzal Miroslav Chudý, ktorý pracoval aj na kauze sýkorovcov. Po Petrovi Kyselovi, ktorý podal obžalobu, dozor prevzal Matúš Harkabus. Po zániku špeciálnej prokuratúry však prešiel do advokácie.
Či vec ostala na generálnej prokuratúre, alebo ju presunuli na niektorú krajskú prokuratúru, kto je aktuálne dozorovým prokurátorom, nie je známe. V minulosti som o tieto informácie žiadala, vyjadrenie však z generálnej prokuratúry neposlali.
KONTEXT: Jozef Rehák je v súvislosti s prípadmi naftového biznisu jediný, kto vinu popieral. Na súde sa preto vykonávalo dokazovanie iba v jeho kauze.
Norbert Paksi sa priznal a súd mu schválil dohodu o vine a treste,. Po povolení obnovy konania (pre trest prepadnutia majetku) rozhodol minulý rok v septembri o novom treste – uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, sedem mesiacov a sedem dní, teda presne toľko, koľko si už odsedel vrátane väzby. Dostal tiež peňažný trest vo výške 50-tisíc eur.
Daniel Čech sa stal kajúcnikom a začal spolupracovať s políciou. V apríli 2021 sa dostal na slobodu. O pár dní nato Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom. Bývalého viceprezidenta finančnej správy odsúdili za prijímanie úplatku. Dostal trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky a musel zaplatiť aj 30-tisíc eur.
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský zomrel vo väzbe v decembri 2020. Ako som už spomenula, zomrel aj František Böhm, ktorý mal všetkých uplácať.
