Jozefa Reháka alias Doda do čela utajeného útvaru polície, ktorý sa venuje odpočúvaniu a sledovaniu dosadil v roku 2010 vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Dnes je špeciálny prokurátor. A práve prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel podal na expolicajta z kauzy Judáš obžalobu.
Podľa prokurátora dnes už bývalý riaditeľ Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZPČ) spolupracoval so zločineckou skupinou sýkorovcov v rokoch 2000 až 2011 a tiež bral úplatky v súvislosti s prípadmi okolo dnes už nebohého Františka Böhma v období rokov 2014 až 2015 a od augusta 2018 až decembra 2019. Pojednávanie sa na Špecializovanom trestnom súde začalo vlani v januári, prokurátora Kysela vystriedal Matúš Harkabus a toho v závere procesu nahradil Daniel Mikuláš.
Ako prebiehalo dokazovanie na súde a ako sa bránil obžalovaný si môžete prečítať tu a tu.
O záverečnej reči prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry si môžete prečítať tu.
V utorok predniesol záverečné reči advokát Ľudovít Štanglovič, ktorý bývalého policajného funkcionára Jozefa Reháka zastupuje. Obhajca predniesol záverečnú reč aj za svojho klienta, keďže ten na súd neprišiel.
K sýkorovcom
Obhajca Ľudovít Štanglovič poukázal na to, že prípravné aj súdne konanie je v nesúlade s právom obžalovaného na spravodlivý proces. Najskôr totiž ešte počas vyšetrovania odmietli vypočuť na doživotie odsúdeného bossa sýkorovcov Róberta Lališa alias Kýbla, ktorý bol uvedený v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia a aj v obžalobe, pričom ide o osobu, ktorá údajne mala poskytovať obžalovanému Jozefovi Rehákovi finančné prostriedky. Advokát spomenul, že dozorový prokurátor Peter Kysel sa odvolal na to, že Kýbel bol vypočutý už skôr, na inšpekcii a celý tento spis je súčasťou spisu Reháka, výsluch šéfa zločineckej skupinytak nepovažoval za dôležitý. Advokát podotkol, že mafián bol vypočutý na inšpekcii v novembri 2016 a jeho klienta obvinili až na začiatku decembra 2020.
„Pokiaľ prokurátor Kysel poukazuje na osobu svedka Lališa, ako na doživotne odsúdeného, pýtam sa aký dôvod by mala táto osoba klamať v prospech nejakého policajta? Potvrdzuje to zaujatosť Kysela, keďže prakticky „korunného“ svedka ani nenavrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť. Ani súd nepostupoval rozdielne, keď na základe návrhu obhajoby na predbežné prejednanie obžaloby túto neodmietol, napriek existencii závažným porušení Trestného poriadku,“ vyhlásil.
Uviedol, že súd na hlavnom pojednávaní neumožnil jeho klientovi súvisle vypovedať a sudca mu vstupoval výpovede, znemožnil mu tak uplatniť si jeho obhajobné právo a vysvetliť nedôvodnosť trestného stíhania.
Vyhlásil, že OČTK odmietli aj vykonanie ďalších dôkazov v rámci prípravného konania. Napríklad, konfrontáciu svedka Lališa so svedkami: Martinom Biharim, Martinom Kováčom a Jurijom Fejerom, no nemohla byť ani vykonaná, keďže počas vyšetrovania odmietli návrh na výsluchu svedka Lališa.
Upozornil na nenáležité výhody, ktoré boli poskytnuté svedkom, ktorí patrili do zločineckej skupiny sýkorovcov. Nie je možné podľa neho obísť ani fakt, že pri rozhodovaní o vine a treste Bihariho a Kováča bol člen senátu aj samosudca rozhodujúci v ich prípadoch a teda bol zjavne ovplyvnený aj touto skutočnosťou,“ povedal Štanglovič a poukázal rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (EĽSP) na kauzu Mucha.
Za vrchol priznania neadekvátnych výhod považuje to, že im nebolo v skutkoch, v ktorých čelí obžalobe Jozef Rehák, vznesené obvinenie, prípadne podmienečne zastavené trestné stíhanie. „Ak tvrdili, že poskytovali finančné prostriedky, ktoré im mal odovzdať Lališ, ako sami uvádzali, za informácie z prostredia polície od môjho klienta, dopustili sa trestného činu korupcie -podplácania, za čo mali byť trestne stíhaní a ani Lališ nebol za tento skutok trestne stíhaný,“ uviedol advokát a spomenul na rozhodnutie EĽSP vo veci Erika Adamča.
Čo sa týka svedka bývalého námestníka spravodajskej služby Borisa Beňu, ktorý bol za iné skutky tiež obvinený v kauze Judáš, advokát povedal, že Beňa v tom čase nemal žiadnu vedomosť o trestnej činnosti jeho klienta a „spomenul“ si až neskôr. „Takýto svedok nemôže byť dôveryhodný, zvlášť keď vypovedá o tej istej okolnosti v dvoch konaniach odlišne,“ myslí si advokát. Narážal tým na výpoveď Beňu v inom prípade a to v korupčnej kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a Petra Košča alias pána X.
Bývalý námestník Slovenskej informačnej služby na súde s Kováčikom a Koščom totiž vypovedal, že Košč mu mal na prelome rokov 2016 a 2017 ukazovať výsluch osoby zo zločineckej skupiny sýkorovcov s prezývkou Čapatý, ktorý spomínal Beňovho príbuzného.
„Nič teda nebráni súdu otvoriť dokazovanie pri zistení tak závažnej skutočnosti, pokiaľ by v zápisnici Čapatého bola popísaná trestná činnosť môjho klienta, táto osoba by figurovala ako svedok popri svedkoch Biharim, Fejerovi a Kováčovi,“ povedal v záverečnej reči advokát.
Upozornil, že v časových obdobiach uvádzaných svedkami, jeho klient nepracoval v policajnom zbore, a teda ani nemohol ani len teoreticky poskytovať nejaké informácie z prostredia polície sýkorovcom. „Mimochodom treba uviesť, že svedkovia nevedeli konkretizovať čo len jedinú informáciu, ktorá mala byť svedkovi Lališovi mojim klientom poskytnutá,“ povedal obhajca.
Bihari na súde v prípade, v ktorom čelil obžalobe, v roku 2015 uviedol ako zdroj informácií pre Lališa osobu Mareka Trajtera a žiadnu inú osobu v tom konaní neuviedol. „To len potvrdzuje jednoznačne výpoveď svedka Lališa vypočutého až na hlavnom pojednávaní, ktorý kategoricky poprel akékoľvek poskytnutie finančných prostriedkov môjmu klientovi za akúkoľvek službu,“ povedal.
Bihari tiež vo vlastnom konaní v roku 2015 vypovedal, že sa prestal stýkať s členmi zločineckej skupiny a vykonávať činnosť v jej prospech v roku 2004. „Teda ani technicky nemohol od svedka Lališa mesačne donášať finančné prostriedky môjmu klientovi do roku 2009. K výpovedi Bihariho sa prispôsobovali postupne aj výpovede svedka Kováča a Fejera, čiže tieto výpovede možno považovať za výpoveď jednej osoby, jedného kajúcnika, vychádzali z výpovedi Bihariho,“ myslí si advokát.
O úplatkoch od Františka Böhma
Čo sa týka skutkov, ktoré súvisia s Františkom Böhmom, tieto sú podľa obhajcu postavené výlučne na jednom svedkovi a to Norbertovi Paksim, ktorý pôsobil v policajnom zbore ako Rehákov zástupca a priznal sa k vlastnej trestnej činnosti a už si odpykáva trest. Advokát povedal, že OČTK sa síce snažili v prípravnom konaní podporiť jeho výpoveď výpoveďou svedka - bývalého príslušníka spravodajskej služby Františka Böhma, ktorý medzičasom spáchal samovraždu. Böhm spočiatku tvrdil, že peniaze za informácie z prostredia polície pravidelne platil paušál Paksimu a dokonca osobne dal peniaze aj Rehákovi. „Neskôr, v ďalších výpovediach, ktoré boli oboznámené pred súdom jednoznačne potvrdil, že osobu môjho klienta nepoznal, že táto mu bola ukázaná (ako najskôr tvrdil) na oslave štyridsiatky svedka Ľudovíta Makóa, samotným Makóom. Neskôr pozmenil túto výpoveď a tvrdil, že ich zoznámil Norbert Paksi. A na hlavnom pojednávaní vypočutý Paksi jednoznačne uviedol, že mu môjho klienta nepredstavil, ale mu ho z diaľky ukázal, čiže spolu ani nekomunikovali a svedok Böhm potvrdil, že sa s mojím klientom mimo tejto akcie nestretol a nemal naňho ani telefónne číslo. Táto skutočnosť je potvrdená aj výpoveďou svedka Makóa na hlavnom pojednávaní, ktorý jednoznačne potvrdil, že Františka Böhma v spoločnosti môjho klienta nikdy nevidel a ani mu osobu môjho klienta v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov pre osoby z prostredia polície nikdy neuviedol,“ zhodnotil obhajca.
Podľa advokáta je potrebné dať do pozornosti aj skutočnosť, že svedok Paksi ako sám priznal a potvrdil to aj svedok Böhm, poberal paušál ako zástupca riaditeľa ÚZPČ už od roku 2012, čiže v čase, keď jeho klient na tomto útvare ani nepracoval. „Tvrdenie svedka Paksiho, že časť paušálu odovzdával Rehákovi, z dôvodu, že nemal všetky informácie o cezhraničnom sledovaní, nie je pravdivé, keďže zástupca riaditeľa ÚZPČ mal taký istý prístup k informáciám ako samotný riaditeľ,“ povedal advokát.
Z výpovedí samotného Pasiho vyplýva, že o stretnutí, ktoré zorganizoval v Mc Donalde, jeho klient ani nemal vedieť, čo je v rozpore s ďalšou časťou jeho výpovede, kde tvrdí, že kontakt za účelom zorganizovania tohto stretnutia na Milana Lučanského, mu mal vybaviť obžalovaný Jozef Rehák. Sám však priznáva, čo potvrdil aj dnes už nebohý Milan Lučanský, ktorého výpoveď čítali na hlavnom pojednávaní. Bývalý policajný prezident ako obvinený vypovedal, že so svedkom Paksi mal dlhoročný priateľský a teda nebol dôvod, aby bol Rehák aktívny pri sprostredkovaní stretnutia.
„Nemožno uveriť tvrdeniu svedka Paksiho, že poskytoval časť z prostriedkov poskytnutých Böhom môjmu klientovi, keď môj klient o stretnutí v Mc Donalde, kde malo dôjsť k dohode ohľadom paušálu za informácie, nemal vedieť a nevedel. Zvlášť pozoruhodné na jeho tvrdeniach je fakt, že z paušálu, ktorý poberal v určitom časovom období vo výške 10- tisíc eur, ako on tvrdí, mal odvádzať môjmu klientovi dvetisíc eur, pričom z paušálu neskôr navýšeného na 45- tisíc eur, z ktorých podľa jeho tvrdenia mu ostávalo 15- tisíc eur, a teda z tejto vyššej čiastky mal dobrovoľne odovzdať klientovi tisíc eur a to bezdôvodne. Taktiež obzvlášť pozoruhodné je tvrdenie svedka Paksiho, že môj klient nemal vedieť o poberaní tohto paušálu, ani o stretnutí, na ktorom bolo dohodnuté, avšak v ďalšej svojej výpovedi si odporuje v tom, že niekedy mal môj klient z tej čiastky 45- tisíc eur osobne odniesť 30 – tisíc eur Milanovi Lučanskému, na čom je založená aj obžaloba,“ prednášal advokát.
Poukázal, že toto tvrdenie jednoznačne poprel a vylúčil aj Milan Lučanský, ktorý okrem iného, vypovedal, že Paksi a jeho klient nemali v korektný vzťah, pretože navzájom na seba mali donášať a teda nebola medzi nimi dôvera. Lučanský ďalej uviedol, že Paksi mu na tablete nosil informácie o všetkých odposluchoch vykonávaných ÚZPČ. „Pýtam sa potom, prečo tak nečinil môj klient, ako riaditeľ ÚZPČ a z tohto vyplýva, kto z osôb Paksi a Rehák mal bližší a dôvernejší vzťah k Milanovi Lučanského – jednoznačne Paksi, ktorý vzhľadom na tieto okolnosti nepotreboval žiadneho sprostredkovateľa na jednanie s Milanom Lučanským,“ pokračoval obhajca.
Podľa advokáta dôvod, prečo sa Paksi snaží časť páchania trestnej činnosti preniesť na iné osoby je zrejmá. „Stačí si len spočítať obdržané finančné prostriedky uvádzané Böhmom a samotným Paksim a zistíme, že pokiaľ by neuviedol ďalšie osoby, ktorým mal údajne z týchto prostriedkov ich časť poskytnúť, právna kvalifikácia v jeho prípade by bola omnoho prísnejšia a snažil sa týmto postupom a aj dosiahol nenáležitú výhodu miernejšej právnej kvalifikácie a teda aj miernejšieho trestu,“ argumentoval.
Navrhol oslobodiť klienta
Obhajca tvrdil, že súd vykonal minimum v prospech návrhov obhajoby, konkrétne zabezpečil navrhované rozhodnutia (listinné dôkazy) a vypočul svedka Pavla Jahodníka (Policajt, ktorý „mal vykrikovať“ v roku 2016, že zavrie Reháka. Následne na neho prišiel anonym, že nahovára svedkov na výpovede a bol disciplinárne riešený, Potrestaný však nebol. – pozn, autorky) „Je zrejmé, že obhajoba navrhovala na spochybnenie obžaloby a svedkov obžaloby množstvo návrhov na vykonanie dôkazov, na ktorých všetkých zotrvávame a jednoznačne by preukázali nezmyselnosť tvrdení svedkov obžaloby,“ myslí si advokát.
Súd podľa jeho názoru vykonal maximálne úsilie nerešpektovať Trestný poriadok, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súd SR, rozhodnutia ESĽP a dal do pozornosti rozhodnutie vo veci Vasaráb.
„Vzhľadom na zistený skutkový stav je zrejmé, že ku žalovaným skutkom nedošlo a preto navrhujeme, aby môjho klienta v celom rozsah spod obžaloby oslobodiť,“ dodal advokát Ľudovít Štanglovič.
Rozsudok vyhlásil samosudca Ján Giertli v pondelok 24. júla o 13:00 hod. O verdikte budem informovať na mojej facebookovej stránke a napíšem aj ďalší článok na blog.
