Emília Katriňáková
Sme národ (s)prostoreký
... odpočuté na lavičke v parku.
Jednoducho ja. Zoznam autorových rubrík: Panoptikum, Občasník ženy, Občasník matky, Občasník manželky, Čo ma páli, Spomienky, Súkromie, Viera
... keď mi pani učiteľka v materskej škôlke s chladnou tvárou povie, že prevádzku majú síce do 17.00 hod., ale uvítala by, keby som vyzdvihla svoje dieťa zo škôlky čo najskôr. Snažím sa vždy s vyplazeným jazykom tam dobehnúť do 16.00 a nestačí? Mám svoju ani nie dvojročnú dcéru budiť z jej sladkého spánku, aby mali o jedného chlapca menej? Len preto, že som na rodičovskej dovolenke a nie zamestnaná... (?)
Len treba veľmi chcieť. Bola som toho svedkom v jednom meste na východe Slovenska. Chlapec tmavšej pleti počas bieleho dňa, neustále povzbudzovaný svojím otcom, sa štveral cez bránu ihriska základnej školy a usilovne mu podával všelijaké rúrky, plechy, tyče, dokonca aj malú futbalovú bránku. Zarobiť si zberom železa predsa nie je hriech.
... doslova a do písmena im dajme slobodu. Asi toto má v úmysle Sloboda zvierat. Ako si mám ináč vysvetliť jej nekonanie?
Je horúco. Mladšia dcéra spokojne odfukuje v postieľke a ja vymýšľam, aký program urobím staršiemu synovi. Už sme vymiešali cesto na bábovku... pečieme. A tak mu chcem na balkóne zorganizovať člapkanie sa vo vaničke. Lenže, má to jeden háčik.
Vie mi niekto povedať, čo vznikne zlúčením dažďovej vody a piesku z pieskoviska? Istotne si poviete: taký magľajz, taká maltička pre deti, aby sa im z toho robili náramné koláčiky. Dobre, ale, zamysleli ste sa niekedy, čo sa za tým magľajzom ukrýva? Ja sa nad tým zamýšľam niekoľko dní. Prečo?
Určite to mnohí poznáte. Sídliskové mafie. Snažíte sa nevynikať ničím z davu, ani skutkom ani slovom, pretože by ste to mohli schytať.
Poď sem! Ty si nerozumel, čo som povedala? Okamžite poď sem! rázne precedila pomedzi zuby a popritom si potiahla z cigarety. Keď ju nepočúvol, prišla k nemu a schytila ho za kožu na zátylku a triasla ním. Čo som povedala? Čo som povedala?, hystericky, a pritom ticho, aby ju nikto nepočul naňho hučala. Mala smolu, počula som všetko. Čierne oči sa na ňu mlčky pozerali. Miešal sa v nich strach s rešpektom a poslušnosťou. Iba sklopil uši a stiahol chvost. V takých momentoch ďakujem Bohu, že niektorí ľudia namiesto detí majú domáceho maznáčika. Pretože sa tie nemé tváre nevedia brániť. Nanajvýš môžu svojho pána cvaknúť zubami.
Určite si aj vy spomeniete na komédiu storočia S tebou mně baví svět. O tom, že deti zo seba dokážu vysúkať zaujímavé otázky a hlášky sa presviedčam aj ja.
Neviem, snáď je druháčkou na základnej škole. Ale dievča si už odskákalo vo svojom krátkom živote všeličo.
Nemám v láske psíčkarov, ktorí nechajú svojho domáceho maznáčika samého doma v paneláku a ja musím počúvať jeho kvílenie, kým sa ich pánko, či panička nedotrepe domov!
Ľudia vravia, že deti ľúbia bez podmienok. Nehľadia na to, akí sme, ako vyzeráme. Dnes som bola svedkom toho, že to tak celkom nie je.
Kramáre. Svoje dve deti som priviedla na svet tam. Keďže som bola spokojná s profesionálnym a hlavne ľudským prístupom, doporučila som svojej veľmi dobrej kamarátke, aby aj ona šla rodiť práve tam. A teraz som rozčarovaná nad jej slovami po narodení prvorodeného.