Najnovšie skúsenosti nielen na východe Slovenska, ale aj v Bratislave ma poučili v prípade nutnej návštevy pohotovosti si so sebou doniesť aj vlastný teplomer. Darmo budete opakovať, že napriek snahe zraziť horúčku má člen vašej rodiny stále 39,5°C a viac, chcú si to overiť. Problém nastane vtedy, keď zistia, že teplomer nemajú a nechajú vás čakať, kým ho niekde z lôžkových oddelení nezoženú. Nuž, ako tak by som to ospravedlnila pri dospelom pacientovi, ale ak ide o detskú pohotovosť, tu už aj moje obočie, nielen adrenalín stúpa. Dokonca majú niektoré sestričky aj zmysel pre humor, čo skutočne pôsobí blahodárne na ubolenú dušu pacienta. Keď ho zmáhajú horúčky a záchranári ho zvážajú ležmo na nosidlách, nezabudnú sa na pohotovosti opýtať, či je schopný z nosidiel vstať a sadnúť si na invalidný vozík, že ho už teda hospitalizujú. Viem pochopiť, že dvom štíhlunkým sestričkám je ťažko zdvihnúť bezvládne telo starého človeka, ale perliť pri tom nemusia.