Alena Knoblochová
Rozhovory
Rozhovory , odpustenia a slová nedopovedané...mýlime sa a stále , celý život hľadáme...svoje šťastie a odpovede.....na otázky....otázky, ktoré sa opakujú, len ľudia sa menia
Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík: Pozberané, Tak určitééé, Súkromné, Nezaradené
Rozhovory , odpustenia a slová nedopovedané...mýlime sa a stále , celý život hľadáme...svoje šťastie a odpovede.....na otázky....otázky, ktoré sa opakujú, len ľudia sa menia
Dnes som sa rozplakala, zrazu, ani neviem prečo...zostalo mi veľmi smutno na duši....a potom som mala smutný telefón od matky. Jej brat už upadol do agónie a pomaly odchádza....akoby moje telo vedelo, že sa niečo deje...plakalo...skôr ako sa to dozvedelo
Sú chvíle, ktoré by sme chceli napraviť, sú okamihy, ktoré by sme chceli vrátiť späť....od čoho to závisí??? ..dajú sa vrátiť naspäť chyby, čo občas robíme?
Rozvodovosť na Slovensku má z roka na rok rastúcu tendeciu. Pomer rozvodom voči sobášom stúpol....čo sa to deje? Takto to predsa ešte pred pár rokmi vôbec nevyzeralo....
Veríte na veštby? Občas sa stane, že sa tie podivné kartárky trafia. Niekedy ich predpovede naháňajú hrúzu. Niekedy sa zasmejem, ale raz mi jedna povedala, že každý si je tvorcom svojho osudu, napriek reči kariet...
Sme rôzni, dobrí zlí, talentovaní, i menej šikovní....sme ľudia, nič viac, nič menej, každý máme svoje miesto pod slnkom...a každý šancu....a úsmev
Nedávno som pozerala horor "Nezvratný osud"...nebudem písať o tomto horore, chcem len napísať, že osud nám dáva to, čo nám musí dať....tak ako život, aj smrť....
Človek vraj zomiera, keď sa naplní jeho osud....čo je to osud? Kto rozhodne, kedy odísť??? Asi nechcem veriť na osud za každú cenu....
Sny....sú to akési filmy v nás. Spomienky, útržky z dní, okamihy, sekundové sekvencie, ktoré si podvedomie ukladá a v noci triedi, keby čosi...sú fascinujúce a podaktoré pôsobia desivo, pre tých, čo sa v nich strácajú.
Príbeh, ktorý tu píšem poznám z dávneho počutia, pretože je hodne starý. Niektoré pasáže z neho som si domyslela, ako by asi boli...
Život je o rôznych príbehoch..skladáme si svoje súkromné sny a vytesňujeme svoje nepríjemné nočné mory....nie vždy sa príbeh končí ...." a žili šťastne.."
Úsmev...nič nestojí, nič nemusíš zaň pýtať, proste ho daj a aj prijímaj nezištne, len tak, cudzím aj blízkym....hocikomu na ulici....zahreje pri srdci, má veľkú moc.....chcem sa aj ja zase usmievať
Ľudské teplo...ten pokoj, čo vnáša ak je odovzdávané a prijímané obojstranne...objatie Keď chýba, tak to bolí, veľmi....
Úsmev...tak jednoduchý dar, ktorý môžeme nezištne darovať jeden druhému, ktorý nás nestojí nič a predsa je tak vzácny....usmievajme sa vždy, keď môžeme...je to skutočný zázrak
Kedy je človek pripravený na smrť? A je vôbec niekdy pripravený? Veriaci dúfajú v lepší posmrtný život, podľa zásluh...iní veria v návraty...reinkarnáciu...iní na nič. Koniec, prach...
Mamy...niekedy nám ich nadmerná starostlivosť lezie poriadne na nervy a v puberte hľadíme s očami v strope a ich prejavy lásky...aj v staršom veku sa vieme poriadne s nimi chytiť, keď nám chcú do niečoho kecať....ale nič nezmôžeme, buďme rady, že ich máme, naše starostlivé...
Dušičky...opustili nás tí, ktorích sme milovali...ale dušičky, čo ak prešli niekam inam, aby sme my, ešte chvílku žili? Nesmútili, ale nadýchli sa toho jesenného vzduchu a žili, i keď oni odišli...
Občas sa veci dejú, ako by sme ani v najhoršom sne nechceli...občas sú sny nočnými morami....ale aj o tom je život...môj, tvoj, váš.....žijeme , milujeme, nenávidíme....
Blíži sa sviatok všetkých zosnulých.. mnoho blízkych, ktorím sa presypal piesok života do dna....je však mnoho takých, ktorí odišli príliš mladí...príliš skoro...
Spomienky....je dôležité občas sa vrátiť naspäť...regres je niekedy nebezpečný....ale sú ľudia,ktorí žijú už len nimi...nemajú na výber..osud chcel inak