Alena Knoblochová
Blog o blogu
Sme rôzni, dobrí zlí, talentovaní, i menej šikovní....sme ľudia, nič viac, nič menej, každý máme svoje miesto pod slnkom...a každý šancu....a úsmev
Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík: Pozberané, Tak určitééé, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Alena Knoblochová
Sú sny....
Nedávno som pozerala horor "Nezvratný osud"...nebudem písať o tomto horore, chcem len napísať, že osud nám dáva to, čo nám musí dať....tak ako život, aj smrť....
Alena Knoblochová
Priateľstvo z nemocnice
Človek vraj zomiera, keď sa naplní jeho osud....čo je to osud? Kto rozhodne, kedy odísť??? Asi nechcem veriť na osud za každú cenu....
Alena Knoblochová
Sen a smrť
Sny....sú to akési filmy v nás. Spomienky, útržky z dní, okamihy, sekundové sekvencie, ktoré si podvedomie ukladá a v noci triedi, keby čosi...sú fascinujúce a podaktoré pôsobia desivo, pre tých, čo sa v nich strácajú.
Alena Knoblochová
Jozef a Mária
Príbeh, ktorý tu píšem poznám z dávneho počutia, pretože je hodne starý. Niektoré pasáže z neho som si domyslela, ako by asi boli...
Alena Knoblochová
Dievčatko s kameňmi
Život je o rôznych príbehoch..skladáme si svoje súkromné sny a vytesňujeme svoje nepríjemné nočné mory....nie vždy sa príbeh končí ...." a žili šťastne.."
Alena Knoblochová
Úsmev II
Úsmev...nič nestojí, nič nemusíš zaň pýtať, proste ho daj a aj prijímaj nezištne, len tak, cudzím aj blízkym....hocikomu na ulici....zahreje pri srdci, má veľkú moc.....chcem sa aj ja zase usmievať
Alena Knoblochová
Ľudské teplo
Ľudské teplo...ten pokoj, čo vnáša ak je odovzdávané a prijímané obojstranne...objatie Keď chýba, tak to bolí, veľmi....
Alena Knoblochová
Úsmev
Úsmev...tak jednoduchý dar, ktorý môžeme nezištne darovať jeden druhému, ktorý nás nestojí nič a predsa je tak vzácny....usmievajme sa vždy, keď môžeme...je to skutočný zázrak
Alena Knoblochová
Dievčatko
Kedy je človek pripravený na smrť? A je vôbec niekdy pripravený? Veriaci dúfajú v lepší posmrtný život, podľa zásluh...iní veria v návraty...reinkarnáciu...iní na nič. Koniec, prach...
Alena Knoblochová
Čerstvé ranné pečivo
Mamy...niekedy nám ich nadmerná starostlivosť lezie poriadne na nervy a v puberte hľadíme s očami v strope a ich prejavy lásky...aj v staršom veku sa vieme poriadne s nimi chytiť, keď nám chcú do niečoho kecať....ale nič nezmôžeme, buďme rady, že ich máme, naše starostlivé...
Alena Knoblochová
Dva vence
Dušičky...opustili nás tí, ktorích sme milovali...ale dušičky, čo ak prešli niekam inam, aby sme my, ešte chvílku žili? Nesmútili, ale nadýchli sa toho jesenného vzduchu a žili, i keď oni odišli...
Alena Knoblochová
Otec a dcéra
Občas sa veci dejú, ako by sme ani v najhoršom sne nechceli...občas sú sny nočnými morami....ale aj o tom je život...môj, tvoj, váš.....žijeme , milujeme, nenávidíme....
Alena Knoblochová
O anjelovi
Blíži sa sviatok všetkých zosnulých.. mnoho blízkych, ktorím sa presypal piesok života do dna....je však mnoho takých, ktorí odišli príliš mladí...príliš skoro...
Alena Knoblochová
Návraty do zaprášených miest našej minulosti
Spomienky....je dôležité občas sa vrátiť naspäť...regres je niekedy nebezpečný....ale sú ľudia,ktorí žijú už len nimi...nemajú na výber..osud chcel inak
reklama
Alena Knoblochová
Myšlienky násťročnej
Puberta...toľko nových okamihov, toľko zmien, toľko nástrah, radostí i starostí...prechod z detstva do dospelosti, ktorý trvá okamih....ustrážme si ho...nech ho prežijeme v zdraví....
Alena Knoblochová
Prší
Mám rada dážď a nemusí to byť len taký spoza okna do ulice. Alebo letný, čo nás schladí. Mám rada aj ten dnešný....sú proste dni, kedy musíme do dažďa....
Alena Knoblochová
Smútok
Smútok je jedna zo šiestich základných emócii, ktorými sa prejavuje človek....Stretávame sa s ňou denne, hoci je často nepríjemná.... Povedz mi, čo je tvoj smútok?
Alena Knoblochová
jeseň
O chvíľku nám zaklope na dvere, okná, aby vysypala vrecia plné zlatého lístia....teším sa na ňu, každý rok inak a predsa vždy rovnako mocne
Alena Knoblochová
Večnosť a orchidea...
Báseň, ktorá vznikla ešte dávnejšie...akosi som na ňu celkom zabudla...trochu smutná, trochu naivná, trochu patetická... asi to robia tieto posledné smutné dni... nie je venovaná nikomu...
