Poslankyňa NRSR, manažérka, učiteľka Montessori, feministka, členka predsedníctva Progresívneho Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pomaly vystupujem po schodoch a premáham pocit na zvracanie. Tma, špina a neskutočný zápach ma nabádajú k urýchlenému úteku na čerstvý vzduch a náhle ma prepadá úzkosť, keď vidím ako z dverí na prvom poschodí vykúkajú tri maličké deti bosé a takmer nahé. Idem však ďalej.
Po uverejnení včerajšieho článku mi bolo vopred jasné, že jeho karma nebude najlepšia. Bohužiaľ, moje vyjadrenia sa často chápu ako „obraňovanie neprispôsobivých Rómov" a „osočovanie verejnosti". Je mi ľúto, ale všetci tí, ktorí tento názor zdieľajú nepochopili pointu, ktorú chcem článkami vyjadriť. Zrejme moje posolstvo nie je dosť jednoznačné.
Keď som pred pár rokmi prvý krát vstúpila do rómskej osady, neverila som, že ľudia môžu takto žiť v 21. storočí. Ako je to možné? Čo spôsobilo tento stav? Naozaj sú títo ľudia tak neschopní a leniví? Naozaj takto chcú žiť? Naozaj im to vyhovuje?
Mám takmer 37 rokov a stále neviem, kto vlastne som. Integrovaná Rómka na Slovensku? Alebo Slovenka s rómskou národnosťou? Ani jedno, ani druhé... Tak kto vlastne? Hlúpe otázky...stačí pár životných skúseností a okolie vám hneď dá najavo, kam patríte. Bez ohľadu na výzor, vzdelanie, názory, schopnosti.
A myslím to vážne. Mám strach. Vychovávam svoje dieťa v krajine, ktorá je benevolentná k akýmkoľvek hanlivým výrokom voči Rómom za hranicou zákona a nikto to nerieši... „Však ide len o cigáňov.... Konečne to niekto správne pomenoval a nemal strach!" Ja sa však bojím.
„Keď som mala 14 rokov, prestala som snívať. Otca prepustili z práce a skončili sme na ulici. Chcela som byť kaderníčkou a mať vlastný salón. No nemohla som. Veď som musela pomáhať rodičom. A okrem toho, ženy sa majú starať o deti. Nie pracovať. Otec by mi to aj tak nedovolil. Potom som spoznala Romana. Prvý rok bol ku mne dobrý. Ale keď sa mi nedarilo otehotnieť, začal ma biť. Že vraj nie som dobrá žena. Chlapi sa mu smiali. Dnes mám 35 a vyzerám na 50. Mám tri deti a aj tak ma stále bije."
Žijeme v čudnej krajine. O chvíľu nebudeme mať čo do úst, ale miesto toho, aby sme od politikov žiadali čestnosť a zodpovednosť, viníme z našej biedy najchudobnejších v tejto krajine. Málokto si položí otázku, či to čo odznie v médiách, alebo čím nás kŕmia politici a političky je naozaj pravda. Napríklad pán poslanec Kužma má naozaj skvelý blog! Populistický, zavádzajúci, v značnej miere nepravdivý, ale populárny. Ako dlho sa asi pán poslanec trápil, kým našiel tému, ktorá mu priláka voličov? Nebyť rómskej problematiky, nielenže by nemal o čom písať, ale možno by ho ani nikto nepoznal. Zdá sa, že stratégia oslovenia Kotlebových pochlebovačov sa mu vyplatila.
Myslím to vážne a úprimne, keď hovorím: „Viem ako sa cítite a čo si myslíte vážení občania Slovenska pri pohľade na „príživníka z osady." Viem to, nielen z vašich komentárov a rozhovorov s vami. Viem to, lebo ja sama som bola ako vy. Pri pohľade na opitých, špinavých dospelých a malých zanedbaných deťoch som neveriacky krútila hlavou. Ale viete čo ma štvalo najviac? Že kvôli nim som aj ja bola len jednou z nich. Napriek môjmu prospechu, napriek vzdelaniu rodičov, napriek čistému zovňajšku. Napriek tomu, že vo svojom vnútri som sa nijak necítila byť inou, vždy a pri každej príležitosti mi bolo jasne naznačené, že iná som. Dnes už viem, že môj postoj bol len stigmou a traumou z toho kým som byť nechcela.
Myslím, že ten kto nevidel utorkovú skvelú politickú reláciu Klub 3 to musí urýchlene napraviť! Odhliadnuc od skvelých výkonov moderátorky to bola najlepšia politická satira, akú som kedy videla! Neviem, či ste si všimli, ale nielen že bol dodržaný správny rodový pomer pozvaných, ale aj diskusia bola stručná, vecná, rasistická. Kto by namietal, že to nemalo úroveň, upozorňujem najmä na pasáže v oblasti riešenia cigánsko - slovenského problému, kde sa Anke Belousovie a sčítanej More Mojseovie podarilo vyhodiť zo sedla „60% integrovaných Slovákov od Malaciek" ( mimochodom aj moderátorku z relácieJ) svojim ostrovtipom a dlhodobými skúsenosťami v oblasti riešenia generačnej chudoby slovami: treba ich vyhnať do lesa, aby robili!
Narodil som sa v rómskej osade. Moja mama je super a ľúbim ju. Len na mňa nemá čas. Mám dvoch mladších súrodencov. Musí sa o nich starať a ja jej musím pomáhať. Nemá to ľahké. Môj otec je zlý. Stále ju bije a bije aj nás. Niekedy je aj dobrý, ale nie veľmi často. Minule keď nás zbil, mama zostala v nemocnici. Boli sme týždeň sami a nemali sme čo jesť. Aby nás nezobrali, radšej som chodil do školy. O bratov sa starala teta. Moje najobľúbenejšie jedlo je chlieb s horčicou. Do školy nechodím rád. Spolužiakov nemám rád. Stále sa mi smejú a dokonca na mňa pľujú. Chcel som, aby ma mama dala na tú druhú školu, kde chodia aj ostatné deti z našej osady, ale mame povedali, že by to bola škoda. Ale mne je tu zle. Ani učiteľka ma nemá rada. Želám si, aby moja mama mala viac peňazí, aby nemusela plakať, že nemám topánky.
To sú slová pani Nicholsonovej, štátnej tajomníčky a ministerstve práce, pani povolanej riešiť rómsku problematiku. „Je utópia si myslieť, že situácia v osadách by sa po roku a pol čo sme boli vo vláde, mohla zmeniť. Jediný, kto v tejto téme niečo robil, bol náš rezort. Nemala som podporu. Na čo sa tu hráme? Ako tu môžem sedieť a kritizovať riaditeľku, ktorá segreguje, keď sa situácia za rok a pol nezmenila? Nemám na to morálne právo." Takto odpovedala na argument, že jej populistické vyjadrenia sú vlastne prikyvovaním na diskriminačné praktiky. Ja naopak nerozumiem tomu, ako politička, človek s rozhodovacou právomocou a členka bývalej vlády SR, si môže dovoliť nepriamo (či priamo?) posvätiť takú zásadnú vec, ako je porušovanie ľudských práv dieťaťa.
Keď som prvýkrát vstúpila do triedy, kde sa učili rómske deti z najchudobnejšej lokality nášho mesta, hneď som vedela, že niečo nie je v poriadku. Napriek tomu, že v tom období som sa ešte pedagogike vôbec nevenovala. V triede bolo približne desať rómskych detí a tri nerómske, zrejme tiež z chudobnejších rodín, rodičia ktorých, ako som sa neskôr dozvedela, sa sťažovali, že ich deti chodia do rómskej triedy.
