Bože aké patetické! Zase nás tu chce niekto kŕmiť príbehmi o chudáčikoch, ktoré nás majú akože rozcitlivieť? Milí čitatelia, ak ste takto zareagovali, nečítajte ďalej. Tento článok pre vás nebude. Ide totiž o reálne dieťa s reálnymi pocitmi. Mne osobne nie je jedno, keď mi sedemročný chlapec povie, že sa cíti odstrkovaný, akoby nebol ani človek a že nemôže za to, kde sa narodil. Sedemročné dieťa by nemalo mať tieto pocity. Nie je mi jedno, keď mi povie, že pani učiteľka mu na obede povedala, aby rýchlo dojedol, lebo smrdí a ona nemôže pri ňom jesť. Nie je mi jedno, keď vidím rómske deti učiť sa v studenej a plesnivej pivnici, kde čakajú po vyučovaní na svojich rodičov, kým ostatné deti chodia do školského klubu detí.
Oddeľovanie, diskriminácia, ponižovanie, to nie je fatamorgána, reálne existuje. Aj moja dcéra má sedem rokov ( prikladám foto ). Je to krásne inteligentné dieťa, ktoré dnešný systém pokladá za talentované ( IQ vyššie ako 130 ). Už v dvoch rokoch bola výnimočná. V kolektíve obľúbená do chvíle, kým sa niektorí spolužiaci nedozvedeli, že jej matka je Rómka. Ak je takéto dieťa vystavené útokom okolia, neviem si reálne ani len predstaviť, čo všetko musí znášať malé rómske dieťa z osady, ktoré do tej chvíle ani len netušilo, že je iné.
Bohuško, ktorého slová som vám prezentovala na začiatku článku dnes už do základnej školy nechodí. Preradili ho do špeciálnej. „Nič výnimočné. Len ďalšie rómske dieťa odsúdené na sociálne dávky." Jeho mama nevydržala a požiadala o preradenie ku kamarátom. Čo máme robiť, keď samotní rodičia si želajú, aby ich deti boli segregované? Naozaj si to želajú? Alebo je to nevyhnutný dopad diskriminácie, ktoré donúti rodiča konať v záujme svojho dieťaťa? Aká je hranica medzi slobodným výberom a nutným zlom?
V pondelok večer som sa zúčastnila rozhlasovej diskusii v Slovenskom rozhlase na tému segregácie rómskych detí. http://213.215.116.181:8001/slovensko/2012-01-23/179-Kontakty-20-05.mp3
Bla, bla, bla......odkaz verejnosti - chyba systému. V podstate si všetko odniesol pán z Ministerstva školstva..... Pani riaditeľka zo Šarišských Michalian, ktorá dostala súdny príkaz vytvoriť zmiešané triedy, z toho vyšla najlepšie - je obeťou systému.
Ja si však kladiem otázky. Naozaj po nástupe do funkcie nemohla urobiť nič? Snažila sa vôbec o zmenu? Čo urobil zriaďovateľ pre vytvorenie vhodnejších podmienok na škole? Snažili sa o zriadenie materskej školy? Využívajú pomoc sociálnych pracovníkov, ktorí by pracovali s rodinami? Trápilo ich vôbec ako sa cíti rómske dieťa, ktorému od chvíle keď vstúpi do nového prostredia dáme najavo, že je iný a menejcenný? Rieši vôbec niekto v tejto spoločnosti, aký má náš postoj zhubné následky na psychiku týchto detí? Prečo sú agresívne? Prečo rebeluju?
Kto je tu vlastne obeť?
