Nemyslite si, nebola som iná ako vy. Jediný rozdiel medzi tými ktorí dnes hodnotia, analyzujú, kritizujú a mnou, bol fakt, že ja som naozaj chcela pochopiť.
Od tej doby som už stála pri zrode mnohých analýz a stratégií a preto mi je naozaj úsmevne pri všetkých tých rýchlo kvasných riešeniach a nesystémových krokoch. Vážení, ak chcete rýchle riešenia, neexistujú! Neriešili sme tento problém niekoľko desaťročí a teraz by sme chceli rýchle riešenia?
V tejto republike nie je splnený ten prvý a najzákladnejší predpoklad! A to je vôľa riešiť problém na občianskom princípe! Sme krajina ľudí neochotných načúvať myšlienkam tolerancie, solidarity a etnickej nepredpojatosti. Keďže nechcem paušalizovať, samozrejme stretla som aj ľudí, ktorí záujem majú a všetkým im ďakujem že sú, pretože inak by som nemala asi silu pokračovať vo svojej práci ďalej.
V prvom rade by sme si mali zodpovedať otázku, aký je želaný stav vyriešenia problému. Boli by sme najradšej, keby bolo možné „vystreliť neprispôsobivých cigáňov na mesiac", alebo máme reálny záujem pomôcť týmto ľuďom a dať im šancu, aby sa dostali na vyššiu životnú úroveň?
Ja sa bohužiaľ väčšinou stretávam s prvou alternatívou. S takýmto prístupom nezájdeme nikam. Omnoho lepšie ako výzvy k solidarite a ľudskosti fungujú prehnané reči o množení sa Rómov, ktorých bude onedlho viac ako Slovákov, nabádanie k obavám z nepokojov, ktoré v konečnom dôsledku majú charakter narastania napätia v krajine a podnecovania k etnickej nevraživosti. V tomto kontexte si kladiem len jedinú otázku...sme naozaj ako ľudia vo svojej podstate dobrí? Ak áno, kde sa to dobro stratilo...?
Ak nezačneme Rómov brať ako rovnocenných občanov našej krajiny, žiadny z politikov nezačne reálne a systémovo problémy riešiť, pretože by to pre neho znamenalo politickú samovraždu.
Pracovať v takomto prostredí a snažiť sa o presadenie preventívnych, motivačných či pomocných nástrojov je absolútne nemožné.
My všetci si uvedomujeme, že kým budú existovať osady a v nej „špinaví a opití cigáni", verejná mienka nebude k Rómom naklonenejšia. Na druhej strane ale to isté platí naopak. Kým nebude verejná mienka k Rómom prijateľnejšia, kým pre nás jediným riešením bude odpor, hnus a neochota pomáhať, osady nikdy nezmiznú.
To je základný predpoklad riešenia rómskej problematiky. Na čo mám vypisovať, čo všetko treba urobiť v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania, zdravia, keď najdôležitejší faktor úspechu nie je naplnený?
Milí čitatelia. Riešenia o ktorých chcete všetci počuť - vrátane tých, ktoré popísal vo svojom blogu pán Mačura - sú niekoľko rokov známe. Prečo sa nič nemení? Pretože pri ich implementovaní nepočúvam pár rokov nič iné, iba ako sa to nedá...
Denisa je rómske dievča, ktoré je najlepšou žiačkou vo Veľkej Británii. U nás doma bola takmer preradená do špeciálnej základnej školy. Doma totiž hovorili iba po rómsky a ona dobre nerozumela. Keď prvý krát prišla do školy, učiteľ pozval ju aj jej rodičov na oslavu jej príchodu. Bola to pre nich česť privítať v ich škole dievča s inou novou národnosťou. Od vtedy vždy raz do roka majú jeden týždeň rómskej kultúry, kde sa všetky deti oboznamujú s tradíciami a kultúrou jej národa. Pri vchode do školy dokonca visí na tabuli rómska vlajka. Jej matku pozývali do školy a dokonca sa mohla zúčastniť na vyučovaní. Veľmi jej to prospelo, dokonca sa naučila jazyk a mala možnosť zoznámiť sa s metódou ako naučiť čítať aj Denisinho malého súrodenca. Denisa takmer nikdy nechýba v škole. Robí jej radosť, že je každý mesiac pozývaná mentorkou dochádzky k slávnostnému stolu, kde sedia za odmenu len tí najlepší. Okrem toho deti s najlepšou dochádzkou chodia za odmenu k moru. Niektorí rodičia začali pre školu pracovať v programe „walkerbus"- slúžia ako doprovod detí do školy. V škole majú aj niekoľkých asistentov učiteľa, ktorí s nimi komunikujú v rómskom jazyku, keď niečomu nerozumejú. Škola komunikuje s rodičmi každý deň a rodičia sú často pozývaní na diskusie, akú majú predstavu o budúcnosti ich detí. Učitelia radi počúvajú ich názor. Obohacuje ich poznávanie inej mentality. Problémy s hygienou už nemajú. Pomáha im najmä asistent pre prácu s rodinou priamo v škole, žiaci nosia uniformy. Dva krát do roka škola organizuje secondhand, kde si môžu chudobnejší rodičia zakúpiť oblečenie za symbolické ceny. Žiaci sú hodnotení len 5 krát ročne. Avšak hodnotenie slúži len ako informácia pre učiteľov, nie je účelom deti frustrovať.
Prečo sa to u nás nedá? ...Pretože v Anglicku v prvom rade vedia, že slovo Róm znamená v preklade človek...
