Autorka v júli 2012 zomrela. Blog nechávam na jej pamiatku. Dcéra Katka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Deti dokážu rodičov hnevať, rozčuľovať... a svojím spôsobom občas aj šikanovať. Nezáleží od veku, aj tie maloleté dokážu vymyslieť všelijaké scenáre. Veľakrát ostane nejeden rodič bezradný, lebo s takouto nečakanou situáciou málokedy ráta.
Neskoré popoludnie na bratislavskom korze. Okrem množstva tunajších občanov, návštevníkov a turistov sa tam špacírujú aj dôchodkyne so svojimi psíčkami. Jedna nechá voľne pobehovať svojho palácového drobca - ktorý sa o niekoľko sekúnd ocitne v tlame nebezpečného rotvailera. Začína sa boj o život dvoch psov - a ich majiteliek...
Niekoľko rokov dozadu som sa priam dychtivo tešila do Alžbetkinho kráľovstva - veď Buckinghamský palác som mala vidieť prvý raz. Dostala som asi tisíc rád, sto požiadaviek a veru aj dosť závistlivých pohľadov. Bolo mi to však v podstate jedno - lebo úžasný zážitok som mala na dosah ruky...
Kedy si obuje dospelý chlap dámske topánky - pokiaľ nie je transvestita? Vari ako bezdomovec, ktorý ich nájde v kontajneri. Môže to byť však i veľmi starý človek, ktorý sa jednoducho pomýli. Pravdaže, hypoteticky by to mohol byť aj inak orientovaný mužský jedinec. Alebo zapracuje nezbedný kamoško alkohol....
Túto vetu by si mal nalepiť pred seba na sklo svojho auta azda každý vodič - a k tomu možno i smutný obrázok z niektorej dopravnej nehody. Snáď by takáto prevencia zafungovala - a na svete by bolo menej obetí s trvalými zdravotnými následkami, ale aj sirôt, vdov, nešťastných príbuzných, kolegov a známych. Lebo u nás pred Polusom sú za posledné roky dopravné nehody skoro na dennom poriadku, naposledy včera...
Nedávno ma telefonicky požiadala kamarátka Eliška, či by som jej vedela dohodiť šikovného notára, ktorý by jej v krátkom čase spísal poslednú vôľu. Poriadne ma zaskočila, lebo v 35 rokoch mávajú slobodné baby zväčša iné vrtochy - ako poslednú vôľu. Verte, premklo ma neblahé tušenie...
Naša tehotná dcérka, ktorá žije už piaty rok v Londýne nás telefonicky obohatila o ďalšiu skúsenosť z moderného trhového kráľovstva. V tejto ostrovnej krajine sa totiž neplatia závratné sumy len za opravu zubov, ale dokonca i za storno objednávky. Naša Evička-bojovníčka sa však nedala...
V sobotu večer som sa ozaj bavila - a so mnou zaplnená hala zimného štadióna O. Nepelu v Bratislave. Som presvedčená, že tam hore v olympijskom nebíčku sa v tento večer náš Ondrejko nenudil a spolu s nami nadšene aplaudoval : Áno, takto akosi by to malo na štadióne s mojím menom frčať - svižne a s humorom!
Zvučné meno ešte nemusí byť zárukou slušného správania. Týka sa to i rodiny známej tenistky Dominiky Cibulkovej. Pred pár rokmi si jej rodičia v našom dome neďaleko tenisovej haly v Bratislave kúpili byt. Aj by sme sa možno potešili, že sa v našej blízkosti občas mihne takáto švárna celebritka... Škoda len, že dodržiavanie zásad spolunažívania je im viac ako ukradnuté.
Položme si otázku: Čo všetko nás môže ešte v živote prekvapiť, šokovať alebo vyraziť nám dych? Myslíte si, že niekoho po mnohých rokoch dokonale poznáte - a náhle bum! Stačia tri dni a na hodnotový rebríček blízkej osoby sa pozeráte ako na dajaké sci-fi. Posúďte sami - peniažky sa vraj dajú zaručene a veľmi rýchlo našetriť práve takto...
Bolo pre mňa ozaj cťou stretnúť osobne charizmatickú legendu obuvníckeho priemyslu - Tomáša Baťu. Prvý raz to bolo pri otvorení jeho prvej predajne obuvi na Slovensku, druhýkrát priamo v kanadskom Toronte, kde sídli jeho centrála a naposledy pred troma rokmi na jednej medzinárodnej konferencii. Onedlho by bol oslávil úctyhodných 94 rokov...
Keď na vás dakto bezdôvodne zaútočí a verbálne vám pohrozí rozličnými nepríjemnosťami, väčšinou sa zľaknete. Najmä vtedy, keď dotyčného dlhé roky poznáte ako príjemného a spoľahlivého človeka. Začnete pátrať, kde nastal skrat. Dozviete sa smutnú zvesť: Janko trpí už sedem rokov na schizofréniu...
Predstavte si, že máte dosť rozvetvenú rodinu. A že sa s niektorými dohodnete, že pôjdete na spoločnú dovolenku do Talianska. Tak si teda kúpite v autobazáre dve zánovné kombíčka s veľkým úložným priestorom pre kočíky a batožinu pre dvanásť ľudí. V Rakúsku vám však pri cestnej kontrole oznámia, že jedno z áut je kradnuté! Dovolenka odpláva do nedohľadna - jednoducho vám ktosi ukradol váš krásny sen!
Jedno prázdninové dopoludnie. Ledva vkročím do poloprázdneho nákupného centra, zacengá mi telefón. Tak si sadnem na prázdnu lavičku a trošku dlhšie klavírujem s mobilom na uchu s jedným pánom dôležitým. Medzitým si ku mne prisadne taký chutný štupeľ, asi päť-šesťročný. Keď dotelefonujem, uprie na mňa svoje okále a odvážne vysloví prekvapujúcu vetu: „Pani teta, stratila sa mi operka!
Onehdy nás dali pri Kuchajde dokopy naše dvojročné princezničky. Jednoducho sa začali spolu hrať - a my dve najprv štebotať a čoskoro sa i priateliť. Každý sa za nami otáčal - lebo neprehliadnuteľná dlhonohá Dáška kráčala vedľa mňa ladným krokom ako bohyňa tejto planéty. Keď som nechcela vyzerať pri nej smiešne, musela som si obuť štekle aspoň s 10 cm podpätkami. Už nemusím...
„I´m from Slovakia, predstavila som sa . „Ó, devočka moja, ty govoriš tóže po rusky? ... Zvláštne, skoro identicky sa mi táto situácia opakovala za posledné roky v ďalekej Kanade, Španielsku, Grécku, Izraeli a dokonca i vo Veľkej Británii. Moja dcérka, ktorá žije už 5 rokov v Londýne je však toho názoru, že okrem Rusov je v Kráľovstve aj mimoriadne veľa Poliakov, Číňanov, Jamajčanov a Indov.
Keď som svojho času porodila moju prvú dcérku, na ktorú som sa nesmierne tešila, prišla za mnou dva dni po pôrode neznáma pani v bielom - myslela som, že je to lekárka. Najprv mi s úsmevom zablahoželala k narodeniu môjho dievčatka a následne mi akoby mimochodom položila nepochopiteľnú otázku: „Nerozmýšľali ste o adopcii? A máte vôbec kde bývať ako slobodná mamička?
...a robia to spontánne a na profesionálnej úrovni - je to skutočne zážitok! Lebo väčšinou sú kabaretné programy nastavené tak, aby sa muži zabávali na zvodných ženských krivkách. Ale veď aj naše oči sa rady pozrú na vypracované mužské telá alebo motýlikov, ktorí sami seba neberú príliš vážne - nemám pravdu?
Keby to bolo také ľahké, bolo by nám sveta žiť! Otvorili by sme si príklopku na temene našich hlavičiek a naliali do nich povedzme tekuté mydlo. Potriasli by sme našimi makovicami, potom spravili stojku a z mozgu by sa nám vylialo všetko nechutné svinstvo. Nuž, keby nebolo keby...
Súčasný pasažier našich aerolíniek sa nemusí rozumieť do podnikania alebo technických parametrov letectva aby pochopil, že tejto spoločnosti ide prvoplánovo iba a len o zisk. Ich imidž má však už natoľko pošramotenú povesť, že ošarpaný interiér ich lietadiel je pre mnohých zrejme zanedbateľný. Ale bezpečnosť?
