Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Keď sa moja rodina rozhodla predať byt, zobrať stavebné pôžičky a presťahovať sa do lokality rodinných domov a zlepšiť si kvalitu bývania, vtedy ešte platila aká taká elementárna kultúra dodržiavania stavebného zákona i rešpektovanie územného plánu, aspoň v tých častiach mesta Košíc, kde sa býva.
Je zrejme, že stromy sa rodia, rastú i umierajú. Vo vyspelých kultúrach 21. storočia zvyknú sa mestá starať o stromy počas života kultúrnym spôsobom. Už dávno prišli nato, že každý strom v meste má nenahraditeľnú hodnotu pre zdravie i odbúravanie prachu i alergénov z ovzdušia, preto ak je nevyhnutné odstrániť strom, tak odstránia len strom nie celé stromoradie. Proste každý strom je klimatizačným zariadením mesta a preto treba mať v meste veľa stromov a tie, ktoré ochorejú, treba liečiť a iba v krajnom prípade ich stínať. Nuž ale táto zásada v starostlivosti o stromy v Košiciach neplatí. V Europskom hlavnom meste kultúry platia iné zásady. Tu neliečia choré, ale stínajú zdravé stromy. Očakával by som, že ak primátor mesta je lekár, že namiesto stínania stromov, mesto bude stromy liečiť. V tomto prípade stačilo nechať stromy žiť. Ponúkam dôkaz.
Je čas prichádzajúcich Vianoc a mali by sme byť všetci tolerantní a priať si požehnané sviatky. Preto mi prepáčte pán primátor, že namiesto priania požehnaných sviatkov si Vás dovoľujem informovať o tom, ako mestský stavebný úrad porušuje základy nielen slušnosti a tolerancie v úradných rozhodnutiach, ale zneužíva práve Vianočné sviatky na obmedzovanie ľudských práv a slobôd, aby si občania nestihli chrániť svoje prostredie i svoje okolie. V meste, ktoré sa má stať Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013 a v ktorom sa má realizovať Váš predvolebný program „Zdravé mesto", je akosi pomenej kultúry v rozhodovaní a zdravie mesta nahlodáva nekompetentnosť úradníkov.
Keď som si prečítal článok "Mestské zásahy ponúkajú riešenia pre Košice" v dnešnom Košickom Korzári, ktorý ponúka info o jednej z mála umeleckých iniciatív v rámci projektu EHMK 2013, do ktorej sa údajne môžu zapojiť aj samotní obyvatelia, tak ma ide šľak trafiť. Ponúkam do pozornosti tak mladým architektom, ako aj primátorovi Košíc, akú architektúru v meste rozvíja, ktoré údajne by malo byť Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013.
Začiatkom 70-tých rokoch vyrástol most SNP, ktorý na dlhé desaťročia "zamuroval" historickú časť Bratislavy a dostal túto časť Bratislavy na perifériu záujmu ľudí. Ten sa presúva na východ od Starého mesta, najnovšie do komerčného móla pozdĺž Dunaja. Pustil som uzdu fantázie a vzišlo riešenie, ktoré ponúkam Bratislavčanom.
Včera som s úžasom sledoval v Hríbovej lampe debatu, ani nie tak o ambíciách kandidátov na primátora Košíc, ako nebývalú starostlivosť samotného Hríba, kto bude primátorom Košíc. Tento človek už raz do politického života Košíc smutne zasiahol v kauze zabasnutia košického viceprimátora za korupciu. Odporúčal by som mu namiesto miešania sa do toho, kto bude primátorom Košíc, ísť vypovedať na súd, prečo bol v roku 2004 taký inicitívny. Ako občan Košíc by som si prial po komunálnych voľbách 2010, aby v Košiciach žili slobodní, zodpovední, zdraví a kultúrni občania slobodného kráľovského mesta.
Je množstvo príbehov z histórie, ktoré potvrdzujú, že zo všetkého sú najdôležitejší ľudia, ich schopnosť kritický myslieť, reálne zhodnocovať situáciu, navrhovať riešenia a ich realizovať, vedieť presvedčiť svoje okolie o dobrých riešeniach a prinášať prosperitu a blahobyt svojej komunite. Aby sa tak stalo, je treba iba malú drobnosť. Kultivovať prostredie, v ktorom hierarchia jedincov v spoločenskom rebríčku komunity je závislá na schopnosti ponúkať riešenia a nie problémy.
Košice majú aj traumu európskeho formátu v podobe sídliska LUNIK IX, kde sa kumuluje najväčšia chudoba v meste, bez perspektívy a pracovných príležitostí. Táto trauma produkuje nie len chudobu, ale aj kriminalitu, drogy, choroby, frustráciu, nenávisť i beznádej. Politici si podávajú kľučky na sídlisku a od upratovania smetí až po ponúkané balíčky od politikov zneužívať biedu Rómov na otváranie vrát ku korýtkam do verejnej správy. Jednoducho namiesto udice sa im ponúka ryba a tento model prehlbuje frustráciu, pestuje nenávisť a rasovú neznášanlivosť.
Ďalším zlatým pokladom Košíc mohlo byť ekobývanie. Rozvoj bývania na Slovensku je naďalej silne orientovaný na centrálne distribučné siete (elektrina, privádzanie pitných vôd, odvádzanie splaškových vôd, teplo, plyn, komunálny odpad). V týchto štruktúrach sa odohráva aj množstvo osobných tragédií, ktoré môžu prerastať aj do takého masakru, aký sa odohral v Devínskej Novej vsi. Perspektíva rozvoja bývania typu „králikáreň" má veľké riziká. Jednou z rizík je aj ľahký spôsob likvidácie infraštruktúry dodávky komodít. Prevencia pred možnými kolapsovými situáciami, prinášania viac tolerancie, kultúry do vzťahov až po nezávislosť od monopolných distribútorov komodít je ekobývanie.
Ďalším zlatým pokladom Košíc mohla byť voda, ktorá bude už v 21. storočí nad zlato. Ten kto bude mať vodu, bude prosperovať i mať všetko. Preto vodu si treba chrániť ako oko v hlave. My naďalej sa zbavujeme modrého zlata hlava nehlava a preto sme na ceste k úpadku. Košičania mali vynikajúcu príležitosť ukázať sebe i svetu Novú kultúru pre vodu v rámci EHMK projektu. Bohužiaľ sa tak nestane. Našou kultúrou ostane naďalej miešať Boží dar (dažďovú vodu s ľudskými výkalmi a za to ešte platiť.
Košice bez ladu a skladu. Asi tak sa rozvíjajú. V košickej komunite nepriebieha proces komunikácie s verejnosťou a rozhodovania sa robia podľa toho ako sa komunální politici vyspia, resp. koho náhodne stretnú, alebo kto ich "presvedčí". Súčasné vedenie mesta už 5 rokov ignoruje to, čo v procese prípravy rozvoja Košíc si prialo viac ako 400 účastníkov, ktorí sa zúčastnili otvoreného plánovacieho procesu v roku 2004. Spomínaní účastníci to robili nezistne pre svojú komunitu. Zvláštne, že nástupom vedenia mesta v roku 2006 rozhodlo za peniaze aktualizovať to, čo iní robili zadarmo a poslať predchádzajúce návrhy do suterénu. V priebehu následujúcich dní uverejním 7 najdôležitejších výstupov otvoreného plánovacieho procesu, aby občania mesta Košíc neboli jednostranne krmení a pri najbližších voľbách starostlivo zvážovali komu dajú dôveru.
Prichádzajú komunálne voľby a s nimi aj rast ambícii komunálnych politikov o primátorské kreslá s ambíciou riešiť rozvoj svojej komunity hlavne vtedy, keď sa blížia voľby. Po získaní mandátu akosi ambicia riešiť rozvojové programy upadá Takýmto príbehom sú aj Košice. Konči sa volebné obdobie komunálnych politikov a ja ako bývalý člen Košického parlamentu ponúkam predovšetkým občanom mesta Košíc, aké ambície v komunálnej politike v Košiciach vznikli počas volebného obdobia 2002-6, ktorého súčasťou bol aj terajší prímártor. Či "otec" tohto mesta sa pokúsil priblížiť k týmto ambíciám, alebo sa z jeho ambicí vyparili do neznáma, nech posúdia Košičania. Otázkou je, či my Košičania máme ambíciu byť lepší. Tu je 7 bodov prerušenej piesne „Novej kultúry pre prosperitu Košíc".
