Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
The year 2011 was special, as the public expected major steps by the government of Iveta Radičová in respect to flood protection issues. This is what happened. The Cabinet approved the revitalization of the landscape and integrated river basin and landscape management program (October 27, 2010), as a system tool for preventing floods, drought and climate change.
Lykožrútova kalamita postihla aj Kysucké lesy. Obnažené kopce popretkávané približovacími linkami, zvážnicami a lesnými cestami intenzívne pracujú na vysušovaní holín aj s nebezpečným rizikom vzniku povodní. Najrizikovejšia v celom regióne je obec Oščadnica tiahnuca údolím riečky pomenovanej po obci, do ktorej sa zlievajú vody zo zberného územia celého katastra o ploche takmer 6.000 ha. Preto je logické, že aj v katastri obce sa revitalizuje poškodená krajina, aby sa zmiernili riziká vzniku extrémnych povodní. Zhotoviteľ projektu použil viacero originálnych riešení, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre iné obce. Pozývam na krátku prechádzku do zamrznutej krajiny Kysúc.
Po historických minuloročných povodniach tu máme historické sucho. Snáď sme na konci oboch extrémov. K ich eliminácii prispieva aj Vládny program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý v tomto roku spustil rozsiahlu revitalizáciu poškodených častí krajiny.
V piatok 2.decembra bol v Rudne nad Hronom výnimočný deň. Odovzdával sa projekt protipovodňovej prevencie, ktorý sa zrealizoval na mieste poškodeného tajchu, údajne starého viac ako 150 rokov. Tajch v 19-tom storočí dodával vodu miestnej sklárni. V roku 1926 bol poškodený povodňou a podľa záznamov spôsobil v obci veľké škody. Odvtedy obec postihujú povodne so železnou pravidelnosťou. Napríklad v roku 2010 bola obec 5 krát vytopená. Zvolenská firma Vodales, ktorá cez verejné obstarávanie získala realizáciu projektu, sa rozhodla spolu s obcou urobiť projekt protipovodňovej ochrany obce čiastočným obnovením poškodeného tajchu tak, aby v budúcnosti bolo možné obnoviť celý. Zhotoviteľ projektu vybagroval nánosy bahna v starom tajchu a v mieste roztrhnutej starej hrádze vybudoval 6 metrov vysokú priepustnú hrádzu z kamenných balvanov. Hrádza s vodozádržným objemom 36.000 m3 by mala splošťovať povodňovú vlnu na únosnú mieru, aby voda z koryta počas povodní sa nevylievala v obci.
Asi pred 10-tími rokmi som stretol známeho, ktorý sa vracal z pracovnej cesty so skvelým biznisom. Vzdelával Rómov pracovať na počítačoch. Bol zjavne potešený, že lepší vzdelávací kšeft dovtedy nemal. Nevedno, ako dopadli absolventi počítačového kurzu. Prešlo 10 rokov a problém chudobných rodín na Slovensku narástol do absurdných rozmerov. Najväčšia chudoba je tam, kde je nedostatok práce. Najmenej práce je na severovýchode a na juhu stredného Slovenska. Paradoxne, práve v týchto regiónoch je najviac poškodená krajina, ktorá produkuje traumatizujúce povodne. Tu je navyše aj najväčšia koncentrácia rómskych komunít. Preto je logické, že na oprave poškodenej krajiny je príležitosť vytvárať pracovné príležitosti. Minulý týždeň Rómovia prišli do Bratislavy protestovať, že chcú prácu. Zjavne ten, ktorý zorganizoval tento zvláštny protest nepochopil, že práca je priamo tam, kde žijú rómovia a nie v Bratislave. Je len prirodzene, že práca s hlinou, vodou, drevom a kameňom pri oprave poškodenej krajiny je pre Rómov oveľa prirodzenejšia, ako práca v bratislavských biznis centrách za počítačom.
Experimentálne testovanie protipovodňových opatrení v Ťahanovciach nie je možné považovať za nezávislý výskum. Prečo? Výskumníci na Ťahanovciach porovnávali neporovnateľné. Výskumníci sa rozhodli testovať a navzájom porovnávať na lesných cestách dve opatrenia, ktoré navzájom nesúvisia. Revitalizáciu a teda rozrušenie zhutnenej lesnej cesty, aby dažďová voda po nej nestekala, porovnávali s budovaním hrádzok, ktoré sú súčasťou odporúčaných revitalizačných opatrení Vládneho programu pre nezhutnené erózne ryhy, či hlboko zarezané periodický vysýchajúce vodné toky lokálneho významu. Televízia TA3 dokonca uviedla komentár realizátora experimentu, či zodpovedným postačuje takáto efektivita, ktorá dosahuje 30%-nú účinnosť hrádzok. Tu je spomínaný TV šot.
Neveríte? Projekt protipovodňovej prevencie v chotári obce Liptovské Revúce potrebuje desiatky kubíkov dreva na zrealizovanie odrážok na lesných cestách, aby voda im nestekala do obce. A to drevo dovážajú zo skládky 70 km vzdialeného Martina. Údajne preto to tak robia, lebo nemôžu zrezať drevo priamo na mieste, pretože správca lesa dostal usmernenie, že na projekty protipovodňovej prevencie môžu Štátne lesy predať drevo len zo skládky a nie na pni. Nuž je to zvláštna logika našich lesníkov, keď v lesoch, kde sa robia odrážky, stojí množstvo suchárov, ktoré je načase vyrezať, aby sa zabránilo šíreniu kôrovca. Mimochodom tie cesty sú vo vlastníctve štátu, projekt protipovodňovej prevencie je financovaný zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom obcí a možno to je predmetom sváru a obštrukcií. Tu je rozhovor so starostom obce Liptovské Revúce, ktorý nelogiku vozenia dreva do lesa vysvetľuje : http://www.youtube.com/watch?v=Hf88Fhf3wkk. Obec momentálne má zrealizované odrážky na cca 20 km z celkového plánu 52 km lesných ciest. Tu je zopár z nich.
Na Slovensku sa momentálne realizuje 190 projektov protipovodňovej prevencie. Investormi projektov sú obce, ktoré na svojich katastroch realizujú množstvo drobných vodozádržných prvkov, ktoré majú jednorázovo zadržať viac ako 6 mil. m3 dažďovej vody v ekosystémoch lesnej i poľnohospodárskej krajiny. Pri realizácii projektov našlo prácu viac ako 3.000 ľudí, ktoré revitalizujú poškodenú krajinu a tým pomáhajú ochraňovať svoje komunity pred povodňami. Starostovia i zhotovitelia projektov na regionálnych stretnutiach minulý týždeň prezentovali svoje skúsenosti z realizovaných projektov i ako robiť revitalizáciu krajiny lepšie, účelnejšie a efektívnejšie.
Chotár obce Kyjov sa rozprestriera úplne na streche Europy, odkiaľ stekajú pramienky drobných potôčikov do rieky Poprad a vlievajú sa na svojej púti do Baltského mora. Keď prší, tieto potôčiky sa stávajú besniacimi potokami, ktoré splavujú všetko, čo im leží v ceste nepripevnené. Hlina, listie, kamene, konáre z ťažby dreva plavajúce v povodňovej vlne sú najlepším materiálom na upchávanie priepustov, mostov i vytváranie bobrích hrádzi, ktoré sú základom bleskových povodní. Obec sa rozhodla s tým vysporiadať vybudovaním masívných drevených hrádzi priamo v pramenných oblastiach Čergovského pohoria, aby sa splavovaná hlina, listie, kamene i konáre z lesných ciest zbierala vo vybudovanom systéme drevených hrádzi a tým predyšli vzniku bleskových povodní v obci, ktorá sa náchádza v malebnom údoli tesne pod Minčolom, najvyšším vrcholom Čergovského pohoria. Doteraz bolo vybudovaných 64 hrádzi s vodozdržným objemom cca 8.000 m3. Plán je vybudovať viac ako 30.000 m3 do konca októbra. V teréne momentálne pracuje denne 16 ľudí, z ktorých je 10 rómov. Tu je pozvánka na časť z vybudovaného systému hrádzi.
V stredu minulý týždeň som zažil unikátnu kuriozitu. Zúčastnil som sa šetrenia zásahu do vodného toku obcou Krivany, ktorá zrealizovala viacero drobných objektov na potôčiku, aby sa chránila pred povodňou. Keď je sucho potôčikom preteká sotva 5 l/s, ale v čase výdatných dažďov sa z neho stáva dravá riečka a vytápa obec. Viac ako 2 roky zložitý proces vyjednávania medzi obcou a Slovenským vodohospodárskym podnikom viedol akurát k tomu, že obec sa dozvedela, že pre správcu vodných tokov sú iné vážnejšie priority, ktorý zaradil investíciu do protipovodňovej ochrany na Lačnovskom potoku až na 1628 miesto priority podniku. Celková investícia podľa správcu vodného toku dosahuje pre menovaný potok 1,1 mil. EUR.
V Novej Ľubovni vznikla lokálna povodeň. Z rokliny z poľnohospodárskej krajiny sa vyvalila povodňová vlna. Pritekajúce kamene, hlina a konáre upchali priepust a voda sa po ceste dostala do obce a spôsobila škody. V lokalite začala obec realizovať projekt protipovodňovej prevencie, ktorý je finančne podorený Vládnym programom revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Slovenská televízia priniesla v piatkových hlavných správach reportáž (http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv) s komentárom, že 2 zrealizované hrádzky boli povodňou zničené dve a ostatné čiastočne utlmili prívalovú vodu a zmiernili škody v obci. Niektorí diskutujúci na mojom blogu sa vášnivo ponáhľajú robiť predčasné závery o príčine lokálnej záplavy. Preto im chcem uľahčiť rozmýšľanie, aby objektívnejšie posúdili, čo sa vlastne v lokalite stalo.
Najväčším rizikom vzniku povodní je poškodená poľnohospodárska krajina. Z poľnohospodárskej krajiny zmizli medze, remízky, mokrade, pribudli melioračné trúbky, rigoly, kanály. Ťažkými mechanizmami sa pôda celé desaťročia zhutňuje a poškodzuje. Teraz stačí niekoľko minútový intenzívny dážď a voda stečie ako zo strechy. My starší si pamätáme, že muselo pršať aspoň týždeň, aby vznikli povodne. Pred 20-timi rokmi povodne vznikali asi tak po trojdňových intenzívnych dažďoch. Teraz sme svedkami rozsiahlych povodní po lejakoch, ktoré trvajú ani nie 12 hodín. S poškodením poľnohospodárskej krajiny sa akosi nevieme vysporiadať. 20 rokov riešime prinavrátenie pôdy pôvodným vlastníkom, riešime pozemkové úpravy, ale všetko ostáva len na papieri. Prvé pionierske počiny, aby poľnohospodárska krajina neprispievala k povodniam, suchu i klimatickej zmene sa odohráva v obciach Ožďany, Sušany a Hrnčiarske Zalužany v povodí riečky Rimava. Pozývam na krátku exkurziu po zrealizovaných opatreniach v spomínaných obciach, ktoré po posledných dažďoch sa naplnili dažďovou vodou.
Jedným zo základných princípov prevencie pred povodňami je nepustiť dažďovú vodu do rigola, rokliny, či potoka, aby sa voda nekumulovala v jarku, ale ostávala v krajine. Tým sa necháva čas dažďovej vode vsiaknuť a vypariť sa. Zaujímavým spôsobom riešia revitalizáciu krajiny v obci Demjata v Prešovskom okrese. Vytvárajú jamy, depresné plochy či zemné valy na rozhraní poľnohospodárskej krajiny a roklín, ktoré majú zbierať dažďovú vodu a nepúšťať ju do roklín. Na týchto miestach sa vytvoria mokrade, ktoré budú regulovať odtok dažďovej vody do roklín a potokov. Zrealizované opatrenia sa stanú postupne súčasťou krajiny a budú znižovať povodňové prietoky a nadlepšovať minimálne prietoky a navyše budú ekosystémami plné života. Pozývam na krátku prechádzku po zrealizovaných opatreniach.
Predchádzajúca noc bola zvláštna pre Slovensko. Skoncentrovaný búrkový mrak nad Slovenskom potrápil výdatnými dažďami nejedno údolie. Je to zlá správa pre Slovensko. Dobrou správou však je, že projekty protipovodńovej prevencie rastú ako huby po daždi a začínajú fungovať. To že prívalové dažde spôsobia určite menej škôd je jasné. Dennodenne pribúdajú stovky nových malých vodozdržných opatrení, ktoré hneď po realizácii sa stávajú účinnými v ochrane pred povodňai suchom i klimatickou zmenou. Takéto objekty vyrástli za posledný mesiach aj nad obcou Povinná na Kysuciach. Do dediny už nebude pritekať bahno, ako po minuloročné povodne, tvrdí starostka obce.
Voda v potočiku v obci Dunajov na Kysuciach, ktorý v čase sucha sotva siaha po členky, sa v posledných rokoch rozbesnel päť krát a zaplavil obec bahnom. Realizované protipovodňové opatreni, pri najbližších prívalových dažďoch na 100% ochrania obec pred povodňou, tvrdí starostka. Ak je to tak, potom vzniká úplne nový paradox, ktorý môže vyvolať ilúziu, že protipovodňové opatrenia nebolo treba robiť, lebo povodeň nenastala. Čas ukáže do akej miery má starostka pravdu. Isté však je už dnes, že zrealizované opatrenia spomalia odtok dažďovej vody a zastavia prítok bahna do obce. V projekte sú zrealizované viacere opatrenia, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre ďalšie obce (garniže, kalové jamy, kamenné násypy v potoku i jamy okolo ciest). Pozývam na krátku exkurziu po jednotlivých objektoch.
Obec Fričovce sa nachádza na východnej strane Braniska. Kataster obce pretína diaľnica, ktorá po jej výstavbe spôsobila klesnutie hladín podzemných vôd až o 15 metrov. Celková dĺžka odkanalizovanej diaľnice na území katastra dosahuje takmer 3 km, čo v praxi znamená plocha viac ako 12 futbalových ihrísk spevnených a odkanalizovaných plôch, z ktorej pri extrémnom daždi stečie viac ako 12.000 m3 dažďovej vody. Ročne je to viac ako 60.000 m3 tejto životodarnej tekutiny, ktorá sa nezmestí do pôdy, ale stečie po asfaltovom koberci a spôsobuje lokálne záplavy. Okolo diaľnice pod Braniskom je viacero drobných roklín, po ktorých dažďová voda steká do najbližšieho jarku. Obec, ktorá sa zapojila do programu revitalizácie krajiny a získala od Úradu vlády finančnú podporu, začala v roklinách budovať opatrenia na spomalenie odtoku dažďovej vody. Prvé zrealizované opatrenia sú drevené hrádzky v horných častiach roklín. Originálnym riešením, ktoré miestni vodní robotníci zrealizovali, že dreveno-kamenný zrub hodný povšimnutia i vŕbové pletené koše pod poľnohospodárskou krajinou nad roklinami do potokov. Ponúkam krátku exkurziu.
Granč Petrovce je maličká obec pod Spišským hradom a okrajovo sa jej dotýka diaľnica pod Braniskom. Minulý rok obec bola viac krát vytopená. Najväčšiu šarapatu robia drobné prítoky, ktoré v čase prílivových dažďoch sa menili na besniace potoky. Tohto roku sa obec zapojila do programu prevencie pred povodňami, aby vodu i bahno zadržali v lese i v roklinách. Projekt začali realizovať v máji a pojali ho originálne. Okrem vybudovania viac ako 100 hrádzi v stržiach, na zastavenie prítoku vody a bahna do dediny, budujú kaskádu jazierok, ako súčasť oddychovej zóny obce. Na projekte pracuje aj 12 dlhodobo nezamestnaných chlapov z obce za asistencie firmy, ktorá bola vysúťažená verejným obstarávaním. V kaskáde jazierok iste bude možné chovať ryby a v zime mať na vodných plochách priestor pre korčuľovanie. Systém jazierok totiž umožňuje sezónne meniť hladinu tak, aby v lete slúžili pre protipovodňovú ochranu a v ostatných mesiacoch jazierka slúžili pre oddych.
Nad obcou Dravce je nádherná príroda. Napriek tomu minulý rok bola obec tri krát zaplavená. V osade Bukovinka došlo k masívnemu zosuvu pôdy, ktorý bol vyvolaný pritekajúcimi vodami z lesnej cesty. Tohto roku sa obec zapojila do programu prevencie pred povodňami, aby vodu i bahno zadržali v lese i v roklinách. Projekt začali realizovať v máji. Doteraz zrealizovali viac ako 200 drobných objektov na lesných cestách i roklinách. Na projekte pracuje aj 12 dlhodobo nezamestnaných chlapov z obce. Ak prídu prívalové dažde, projekt určite ich ochráni pred záplavou tvrdí starostka. Zároveň rozmýšľa, ako chlapom dať robotu aj po skončení projektu. Tvrdí, že sa s chlapmi dejú malé zázraky, že chcú robiť a rastie u nich sebavedomie a hrdosť z vykonanej práce. Konečne našli uplatnenie, ktoré im prináša nejaké to euro a komunite pocit istoty, že ich zas nevyplaví. Pozývam na malú prechádzku zrealizovanými objektmi i nádhernou prírodou.
Nad obcou Nižný Slavkov na hornej Toryse je nádherná príroda. Napriek tomu počas minuloročných povodní obec patrila tiež k ohrozeným i postihnutým. Minulý rok povodne prihrmeli z okolitých kopcov. Do obce s vodou pritiekli aj tisíce ton štrku a bahna. Na to, aby mali pocit, že urobili všetko pre vlastnú záchranu, 3 dni do úmoru ťažili štrk z koryta, aby sa voda nevylievala. Vyťažili viac ako 10.000 ton. Tohto roku sa zapojili do programu prevencie pred povodňami aby vodu, štrk i bahno zadržali na kopcoch i v roklinách. Robili a robia odrážky na lúčných a lesných cestách, v roklinách drevené hrádze a drôtokamenné koše. Za štyri mesiace urobili viac ako 300 drobných objektov. 12 statých chlapov, ktorí nemali robotu si našli uplatnenie pri budovaní vlastnej bezpečnosti. Tak ako sa v minulosti pri každom daždi sledovali v strachu na oblohu, či prichádzajúci dážď ich vytopí, teraz si úplne veria, že to čo zrealizovali ich ochráni pred veľkou vodou.
Počas minuloročných povodní došlo k roztrhnutiu protipovodňovej hrádze nad obcou Snežnica na Kysuciach. Prívalová vlna sa prehnala obcou a narobila škody i starosti občanom. Príčinou pretrhnutia hrádze boli dramatické prítoky dažďovej vody z roklín, ciest a poškodených plôch do nádrže, ktorá nevydržala nápor vody. Tohto roku obec realizuje projekt protipovodňovej prevencie financovaný z Vládneho programu prevencie pred povodňami. Obec získala z programu 90.000 EUR a z Európskeho sociálneho fondu prostriedky na zamestnávanie nezamestnaných. Ponúkam výsledok práce pôvodne nezamestnaných 23 miestnych občanov, ktorí prácu v teréne považujú za zdravie prospešnú činnosť.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Kradnú malí zlodeji aj organizované skupiny.
Pravlk vyhynul pred viac ako 10-tisíc rokmi.
Pre Králikov koncept sa umelci aj potomkovia boja o osud zbierok.
Presun má však viacero nástrah.
