Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Povodne

Taká je pravda: Cesty Karpát vytápajú naše obce!

Michal Kravčík

Taká je pravda: Cesty Karpát vytápajú naše obce!

Neviem, či je potrebný komentár k fotografiám dokumentujúce príčinu bleskovej povodne na úpätí Karpát. Snáď iba jediný krátky komentár. Diagnóza potvrdzuje, že hlavnou príčinou bleskovej povodne, ktorá ničivou silou zasiahla Pílu sú približovacie linky, zvážnice a lesné cesty, ktoré do údolí priviedli okrem vody, aj bahno, kamene a drevný odpad, ktorý sa na drobných prekážkach zachytával na stromoch a vytváral bobrie hrádze. Tie sa naplnili vodným bahnom a následne trhali a spustili prielomovú vlnu. Bobrie hrádze sa vytvárali aj na priepustoch popod cesty. Tie však sa netrhali, čo dokazujú vytvorené jazerá z bahna. V údolí sa nachádza jedna hrádzka, ktorá je naplnená až po okraj a malá rekreačná nádrž, ktorá je tiež takmer celá naplnená bahnom. Najefektívnejším riešením je zlikvidovať všetky približovacie linky, zvážnice i cesty, ktoré nie sú potrebné. Už by bolo načase, aby kompetentní za hospodárenie v našich lesoch si uvedomili, akú skazu spôsobujú pre nás všetkých. V lese sa nachádza aj vodná plocha s čistou vodou, ktorá dokumentuje, že nad ňou sa nenachádzajú žiadne cesty ani zvážnice. Pozývam Vás do lesa nad obec Píla, kde sa zrodila katastrofálna povodeň.

  • 10. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 320x
  • 45
Povodne sú tu zas a nemuseli by byť

Michal Kravčík

Povodne sú tu zas a nemuseli by byť

Prichádza léto a s nimi aj povodne. Prvé obce boli vyplavené včera a ťažké mraky nad Košicami ma vyprovokovali navštíviť zrealizované projekty protipovodňovej prevencie, ako fungujú. Vybral som sa do Malej Lodiny pod priehradu Ružín na Hornáde, ktorú traumatizovali minuloročné povodne. Práca dedinčanov za podpory Úradu vlády problém lokálnej povodne vyriešili. Tu je dôkaz.

  • 29. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 647x
  • 47
Vodné inšpirácie z Austrálie

Michal Kravčík

Vodné inšpirácie z Austrálie

Na južnej pologuli začína jeseň, tak ako na Slovensku jar. Na pestré jesenné farby krajiny na Slovensku si počkáme minimálne do septembra. Medzi tým môžme zažiť kadečo. Snáď tohtoročné léto nebude povodňovo tak dramatické ako bol dramatický minulý rok. Napriek tomu si dovolím na pozadí jesenných farieb z juhovýchodnej Austrálie ponúknuť vodné inšpirácie, ktoré sa začali realizovať na Malloony Creek cca 50 km od hlavného mesta Canberry, kde sa pred 8-mi rokmi odštartoval podobný projekt revitalizácie krajiny, aké sa začínajú realizovať na Slovensku v rámci Programu precencie pred povodňami.

  • 10. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 564x
  • 8
Ako sa chrániť pred lokálnou záplavou lacno, rýchlo a efektívne

Michal Kravčík

Ako sa chrániť pred lokálnou záplavou lacno, rýchlo a efektívne

Časť obce Krivany v Sabinovskom okrese vytopil minulý rok miestny jarok 5 krát. Obec sa viac krát pokúšala tento problém riešiť cez správcu jarku. Správca navrhoval vybudovať protipovodňovú nádrž nad obcou za viac ako 500.000 EUR, do ktorej sa mali akumulovať stekajúce dažďové vody z poľnohospodárskej krajiny a splošťovať povodňovú vlnu. Obec si prenajala jarok od Slovenského vodohospodárskeho podniku a zrealizovala alternatívne riešenie začiatkom tohto roku. Projekt bol zaradený medzi štartovacie projekty Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny a na realizáciu získal 20.000 EUR z rezervy premiérky Vlády SR. Za peniaze obec vybudovala vodozádržné prvky (zasiakavacie pásy a vyorané medze) na zníženie stekania dažďovej vody z poľnohospodárskej krajiny do vodného toku, kamenné a drevené hrádzky i prútené koše na sploštenie povodňovej vlny priamo v jarku. Ponúkam pre inšpiráciu jednotlivé prvky, ktoré dokážu jednorázovo zadržať viac ako 5.000 m3 dažďovej vody, ktoré určite znížia riziko povodní už v tomto roku. Na úplnu protipovodňovú ochranu obce bude potrebné dobudovať ešte cca 15.000 m3 vodozádržných prvkov za cca 60.000 EUR.

  • 17. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 581x
  • 47
Mimoriadny stav v lesoch Slovenskej republiky

Michal Kravčík

Mimoriadny stav v lesoch Slovenskej republiky

Slovensko na streche Európy patrí ku krajinám s najväčším zalesnením v Európe. Vlastne patrilo! Už to nie je pravda. Pretože zalesnenie nie je to isté, čo lesnatosť. Aj keď sme na Slovensku sa preorientovali z holorubnej ťažby drevnej hmoty na výberkový spôsob ťažby dreva, zalesnenie lesných pozemkov minimálne od Tatranskej veternej kalamity 19. novembra 2004 dramatický ubúda. Po veternej kalamite sa totiž do Slovenských lesov zahryzol lykožrút, ktorý premieňa hlavne smrekovcové monokultúry na vyschnutý les. V zmysle zákona o lesoch, lesohospodári ťažia suché drevo a odvážajú ho z lesov preč. Ako sa hovorí, pri rúbaní aj triesky lietajú, tak je to aj s ťažbou.

  • 7. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 572x
  • 19
Úpadok strechy Európy

Michal Kravčík

Úpadok strechy Európy

Slovensko sa pýši, že je strechou Európy, kde je dostatok toho zlata, o ktoré sa v iných končinách sveta vedú vojny. My si toto modré zlato nevážime a ľahostajne nechávame slovenskú prírodu degenerovať vysýchaním. Od roku 2004 zažívame jednu prírodnú katastrofu za druhou a my bezprizorne čakáme, čo sa stane. Moderne sa tomu hovorí samovývoj. Najsamprv sa Vysokými i Nízkymi Tatrami prehnala veterná smršť, ktorá nechala vyvrátené tisíce hektárov smrečín. Po tejto kalamite začal lykožrút požierať smreky takmer na celom Slovensku. Po lykožrútovi sa zahryzol do lykožrútom napadnutých smrečín človek. Ťaží a speňažuje všetko drevo. Ostávajú len holiny a obnažená pôda na strmých svahoch na jej spláchnutie.

  • 28. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 303x
  • 124
Možné riešenie prevencie pred povodňovými katastrofami v Austrálii

Michal Kravčík

Možné riešenie prevencie pred povodňovými katastrofami v Austrálii

Rok 2011 začal divne. Tragické povodne v Austrálii, Brazílii, Juhoafrickej republike i nebývalé suchá v Číne. V médiách sa už bežne hovorí, že bude už len horšie. Napriek tomu je treba hľadať odpovede, prečo sa to deje a či je možné katastrofickým povodniam zabrániť. Jedným z možných riešení je plošne zavodňovanie krajiny tak, aby krajina dokázala termoregulačne spomaliť proces dramatického otepľovania i ochladzovania atmosféry a tým zmierniť riziká extrémov v počasí. Ponúkam zjednodušenú simuláciu obnovy malých vodných cyklov zavodňovaním vysušenej krajiny Austrálie. Predísť povodniam na východnom pobreží a zároveň obnoviť vodne zdroje, potoky i rieky, život v pôde, biodiverzitu i ochladiť doteraz vyschnutú krajinu vnútrozemia je príležitosťou pre Austráliu.

  • 25. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 311x
  • 87
Osud povodní spečatený!

Michal Kravčík

Osud povodní spečatený!

Zbieraním dažďovej vody chráň sa pred povodňami! Také je motto originálnej aktivity obce Hranovnica, nachádzajúcej sa v prameňoch rieky Hornád, ktorá sa uskutoční 12.12. o 12. hodine. Originalita myšlienky  spočíva v spopularizovaní myšlienky zbierať dažďovú vodu zo svojich striech do sudov, umelecky, stvárnených deťmi obce, a tak ponúknuť jednoduché riešenia, ako sa chrániť pred povodňami, suchom klimatickými zmenami seba i všetkých susedov, od prameňov rieky Hornád až po maďarskú hranicu, ktorých akosi máme neúrekom. Ponúkam zopár pohľadníc, ako pozvánku na túto originálnu aktivitu. Môžete prísť a sud si zakúpiť, napríklad ako vianočný darček pre seba, či pre svojich známych, a tak popularizovať myšlienku zbierania dažďovej vody. Pripomínam, že ak by na Slovensku v každej záhrade stál sud na zbieranie dažďovej vody, garantujem, že by boli menšie riziká povodní, sucha i klimatických zmien a navyše by sme platili menej za odkanalizovanie dažďovej vody. Také jednoduché! Čo poviete? Toto je nová kultúra pre vodu, priatelia!

  • 10. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 471x
  • 31
Osud vody i nás

Michal Kravčík

Osud vody i nás

Len na nás záleží, či budeme traumatizovaní povodňami, suchom a extrémnymi výkyvmi počasia. Každý z nás vo svojom profesionálnom i občianskom živote môže pomôcť pri oprave poškodenej krajiny, aby dažďová voda z lesopoľnohospodárskej a urbannej krajiny stekala pomalšie, aby hladiny potokov a riek stúpali a klesali pomalšie. Proste, aby voda neubližovala nám. Stane sa tak vtedy, ak my nebudeme ubližovať vode.

  • 8. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 051x
  • 0
Mýtus o vplyve holorubov na vznik povodní končí

Michal Kravčík

Mýtus o vplyve holorubov na vznik povodní končí

Niekoľko desaťročí verejnosťou lomcuje názor, že holorubna ťažba dreva v lesoch spôsobuje povodne. Nuž vybral som sa do košických lesov v katastrálnom území obce Mala Lodina pod priehradu Ružín, aby som sa utvrdil v názore, že je to tak. Vybral som sa do údolia, kde v čase kritických letných povodní s vodou z lesa sa doplavil aj štrk, kamene i hlina. Kým iní v teple pri televízore s kávičkou sledovali dramatické povodňové reportáže z celého Slovenska, občania Malej Lodiny bagrovali deň a noc počas troch dni prichádzajúci štrk z hrádzok, ak chceli aby ich nevyplavilo. Hrádzky postavili našťastie dávno predtým, aby predišli záplavám. Bohužiaľ ich nepostavili  v celom údolí a tak štrky vo vode stekali na hlavu obyvateľov dedinky. Tak sa teda pozrime odkiaľ voda zo štrkom sa dovalila.

  • 20. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 351x
  • 78
Zaprší a sú povodne

Michal Kravčík

Zaprší a sú povodne

Čo sa to deje s našou krajinou? Prší krátko a intenzívne, sú povodne. Prší dlhšie s menšou intenzitou, sú povodne. Kde hľadať príčiny? Odborníci tvrdia, že keď prší intenzívne, nestačí dažďová voda vsakovať do pôdy a preto rýchlo povrchovo steká do najbližšieho potoka a robí problém. V krajine by predsa malo ostať viac dažďovej vody, ak prší s menšou intenzitou a dlhšie. Alebo je tu zrada, ktorú sme podcenili? Momentálne najvážnejšia situácia je na Kysuciach a Orave, kde výdatnejšie zrážky zdvihli hladiny potokov i rieky Kysuca. Pršalo dva dni a je problém.

  • 2. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 746x
  • 12
Povodne i požiare sú produktom vysušovania krajiny človekom

Michal Kravčík

Povodne i požiare sú produktom vysušovania krajiny človekom

Našich susedov zas postihla veľká voda. Na Liberecku hovoria o tisícročnej vode. Ako je to vlastne možné, že v priebehu 13-tich rokoch postihne tisícročná voda 3 krát? Niekde je zrada. Tá zrada je podľa mňa v tom, že metóda štatistík pre výpočet veľkej vody je ako čierna skrinka. Tá vám zošrotuje údaje za sledované obdobie a vypľuje výsledok extrémnej zrážky s pravdepodobnosťou opakujúcou sa napríklad raz za 100 resp. 1000 rokov bez toho, aby sme pochopili prečo to tak je. Ponúkam jeden poznatok, ktorému som pochopil už počas prvej veľkej vody na Morave v roku 1997. Postupne sme to s kolegami rozpracovali do Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk ). Tieto poznatky zhrniem do krátkeho sumáru v tomto príspevku.

  • 8. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 129x
  • 100
Vysušené a prehriate mestá

Michal Kravčík

Vysušené a prehriate mestá

Pri budovaní miest a transformácii vidieckeho prostredia na mestské sa masovo začal uplatňovať betón a asfalt. Nedostatok priestoru a potreba pohodlia zaradili dažďovú vodu padajúcu do mesta ako príťaž. Dažďová voda sa začala vnímať skôr ako odpadová voda, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou, vo väčšine prípadov spolu so splaškovými vodami. Kanalizovanie dažďovej vody z miest sa nevníma ako riziko vzniku povodní ani sucha a s tým rast extrémnych horúčav. Zmeníme to? Máme na to cca 5 rokov. Nie viac.

  • 14. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 178x
  • 35
Vyschnutá krajina a extrémy v počasí

Michal Kravčík

Vyschnutá krajina a extrémy v počasí

Rast extrémov počasia je najničivejším prejavom prebiehajúcich klimatických zmien, ktoré ostro kontrastujú s dlhodobo vyrovnanými pôvodnými klimatickými podmienkami územia. Poruchy v počasí sa prejavujú jeho náhlymi zmenami a často ich násilným charakterom. Častejšie sú extrémne búrky, prívalové dažde a veterné smršte, mení sa časové a priestorové rozdelenie zrážok[1], predlžujú sa obdobia neznesiteľných horúčav a veľkého sucha. Regióny, ktoré sú najviac presušené, sú i najviac postihované extrémnymi prejavmi počasia. Potvrdzuje to povodie Dunaja, ale aj Moravy, Tisy a Prutu. Paradoxne vznik ničivejších a častejších povodní ľuďom bráni vidieť, že ich kraj sa odvodňuje.

  • 13. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 480x
  • 10
Povodne odsúdené na samovývoj

Michal Kravčík

Povodne odsúdené na samovývoj

Je isté, že tragické povodne zažijú ďalšie obce na Slovensku. Prečo? Pretože rozsah poškodenej krajiny na Slovensku je tak veľký, až sa do jej opravy nikomu nechce. Povodne sú skôr zdrojom inšpirácie na manipuláciu verejnej mienky. Povodne sa stali v čase volieb predmetom politického kupčenia a teraz po voľbách zodpovedné inštitúcie, ktoré sú zodpovedné aj za ochranu pred povodňami, budovali po desaťročia nesystémové a finančne neefektívne riešenia za miliardy korún sa mobilizujú, ako prepašovať do programového vyhlásenia novej vlády budovanie priehrad za stovky miliónov EUR (http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/vecer-na-temu-/). Údajne kvôli povodniam. A tak Slovensko je odsúdené na samovývoj povodní, čo zásadným spôsobom bude ovplyvňovať správanie sa ľudí.

  • 27. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 028x
  • 59
reklama
Príčina bleskovej povodne na rieke Poprad

Michal Kravčík

Príčina bleskovej povodne na rieke Poprad

Pred týždňom sa prehnala kastrofálna povodňová vlna údolím rieky Poprad. Povodňová vlna zaliala Kežmarok, Podolínec, Starú Ľubovňu a množstvo ďalších obcí. Podľa predbežných analýz najvýdatnejšie zrážky sa vyliali do prítokov riečky Ľubica a Jakubovianky, prameniace v Levočských vrchoch. Preto som sa v nedeľu vybral s priateľom Štefanom Vaľom zdiagnostikovať príčinu, čo sa to vlastne stalo a prečo. Vybrali sme si Ľubické údolie a ponúkam Vám smutný pohľad na stav poškodenej krajiny. Hlavná diagnóza: Cesty sa stali počas povodne privádzačmi dažďovej s halúzami a inou biomasou do údolí. Na podmytých stromoch sa splachovaná biomasa zachytávala, upchávala ich a vytvárala malé vodné nádrže pozdlž celého toku. Po ich naplnení sa bumerangové hrádze trhali a spustili katatrostrofálnu povodeň. V údolí Jakubianky sme neboli, avšak je možné konštatovať, že diagnóza je tá istá. Paradoxne porasty rozsiahlych holorubov spôsobené kalamitou z novembra 2004 neboli príčinou povodne.

  • 14. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 093x
  • 23
SkryťZatvoriť reklamu