Už niekoľko mesiacov rozmýšľam, prečo je toľko nenávisti a kritiky k vládnemu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Kritika sa pritom zostrovala a v poslednom čase často koncentrovala na osobné invektívy proti autorom programu. Tento program však Úrad vlády nastavil tak, že sa z neho nedá kradnúť. Nemožno s ním ani kšeftovať, ani z neho poberať „díl". Naopak, realizátori a zhotovitelia projektov sú nútení robiť viac, ako sú skutočné reálne ceny podľa cenníkov za vykonané práce. Kuriózne však je, že si nesťažujú tí, ktorí projekty realizovali či realizujú, ale tí, ktorí s nimi nemajú nič spoločné. Tí, ktorí projekty realizovali, by ich aj za nižšie ceny, ako je obvyklé, chceli robiť naďalej. Zrejme tu treba hľadať príčiny odporcov a ich snahu o diskreditáciu projektu, ktorý nielenže zvyšuje ochranu obcí pred lokálnymi záplavami, ale dáva prácu takmer ôsmym tisíckam dlhodobo nezamestnaných ľudí v prevažne v chudobných regiónoch. Tí teraz trpezlivo čakajú, že vládny kabinet pokračovanie Programu revitalizácie schváli. Aj preto, aby nemuseli opäť živoriť, ale mali možnosť ďalej sa živiť skutočnou a pre ich komunity prospešnou prácou.