Články od Michal Kravčík

Michal Kravčík

Gang ochrancov prírody a nie podpáľačov

Vo výške asi 1000 metrov nad morom, hlboko v lesoch na juh od Prakoviec v Hnileckej doline pod vrchom Kloptáň je jedná plechová búda. Táto búda v súčasnosti slúži ako stanový tábor pre "gang" ochrancov prírody, ktorí sa rozhodli stráviť tohtoročné leto v horách a spraviť aj kus roboty pre prírodu. Aktivita je súčasťou prevencie pred povodňami projektu obce Prakovce. Na projekte pracuje 10 nezamestnaných z Prakoviec a skupinka mladých z Košíc. Hovoria si "gang" ochrancov prírody. Spomenul som si na program amerického prezidenta Roosevelta, ktorý v čase Veľkej hospodárskej krízy presadil program zamestnávania mladých na obnove poškodenej krajiny za 2 mld. USD. Tento program dal v USA prácu viac ako trom miliónom mladých ľudí, aby ich rodiny prežili biedu v čase hospodárskej krízy. Mladí muži pracovali na obnove poškodenej krajiny v táboroch ochrancov prírody a vytvorili hodnotu, ktorá údajne v súčasnosti presahuje 800 mld. USD. Gang ochrancov prírody pod Kloptáňom je síce veľmi ďaleko od ambícií amerického programu New Deal, ale isté je však jedno: "je lepšie byť gangom ochranárov, ako gangom podpaľačov". Tu je výsledok práce gangu ochrancov prírody.

11. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 376x
55

Michal Kravčík

Protipovodňové impresie pri obnove strechy Európy v Orlove

Na Slovensku sa momentálne realizuje 190 projektov protipovodňovej prevencie. Investormi projektov sú obce, ktoré na svojich katastroch realizujú množstvo drobných vodozádržných prvkov, ktoré majú jednorázovo zadržať viac ako 6 mil. m3 dažďovej vody v ekosystémoch lesnej i poľnohospodárskej krajiny. Pri realizácii projektov našlo prácu viac ako 3.000 ľudí, ktoré revitalizujú poškodenú krajinu a tým pomáhajú ochraňovať svoje komunity pred povodňami. Starostovia i zhotovitelia projektov na regionálnych stretnutiach minulý týždeň prezentovali svoje skúsenosti z realizovaných projektov i ako robiť revitalizáciu krajiny lepšie, účelnejšie a efektívnejšie.

7. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 101x
57

Michal Kravčík

Ako sa chránia pred povodňami na streche Európy v obci Kyjov

Chotár obce Kyjov sa rozprestriera úplne na streche Europy, odkiaľ stekajú pramienky drobných potôčikov do rieky Poprad a vlievajú sa na svojej púti do Baltského mora. Keď prší, tieto potôčiky sa stávajú besniacimi potokami, ktoré splavujú všetko, čo im leží v ceste nepripevnené. Hlina, listie, kamene, konáre z ťažby dreva plavajúce v povodňovej vlne sú najlepším materiálom na upchávanie priepustov, mostov i vytváranie bobrích hrádzi, ktoré sú základom bleskových povodní. Obec sa rozhodla s tým vysporiadať vybudovaním masívných drevených hrádzi priamo v pramenných oblastiach Čergovského pohoria, aby sa splavovaná hlina, listie, kamene i konáre z lesných ciest zbierala vo vybudovanom systéme drevených hrádzi a tým predyšli vzniku bleskových povodní v obci, ktorá sa náchádza v malebnom údoli tesne pod Minčolom, najvyšším vrcholom Čergovského pohoria. Doteraz bolo vybudovaných 64 hrádzi s vodozdržným objemom cca 8.000 m3. Plán je vybudovať viac ako 30.000 m3 do konca októbra. V teréne momentálne pracuje denne 16 ľudí, z ktorých je 10 rómov. Tu je pozvánka na časť z vybudovaného systému hrádzi.

7. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 736x
12

Michal Kravčík

Naša každodenná nekompetentnosť ochrany pred povodňami

V stredu minulý týždeň som zažil unikátnu kuriozitu. Zúčastnil som sa šetrenia zásahu do vodného toku obcou Krivany, ktorá zrealizovala viacero drobných objektov na potôčiku, aby sa chránila pred povodňou. Keď je sucho potôčikom preteká sotva 5 l/s, ale v čase výdatných dažďov sa z neho stáva dravá riečka a vytápa obec. Viac ako 2 roky zložitý proces vyjednávania medzi obcou a Slovenským vodohospodárskym podnikom viedol akurát k tomu, že obec sa dozvedela, že pre správcu vodných tokov sú iné vážnejšie priority, ktorý zaradil investíciu do protipovodňovej ochrany na Lačnovskom potoku až na 1628 miesto priority podniku. Celková investícia podľa správcu vodného toku dosahuje pre menovaný potok 1,1 mil. EUR.

31. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 789x
24

Michal Kravčík

Príčina lokálnej záplavy v Novej Ľubovni

V Novej Ľubovni vznikla lokálna povodeň. Z rokliny z poľnohospodárskej krajiny sa vyvalila povodňová vlna. Pritekajúce kamene, hlina a konáre upchali priepust a voda sa po ceste dostala do obce a spôsobila škody. V lokalite začala obec realizovať projekt protipovodňovej prevencie, ktorý je finančne podorený Vládnym programom revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Slovenská televízia priniesla v piatkových hlavných správach reportáž (http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv) s komentárom, že 2 zrealizované hrádzky boli povodňou zničené dve a ostatné čiastočne utlmili prívalovú vodu a zmiernili škody v obci. Niektorí diskutujúci na mojom blogu sa vášnivo ponáhľajú robiť predčasné závery o príčine lokálnej záplavy. Preto im chcem uľahčiť rozmýšľanie, aby objektívnejšie posúdili, čo sa vlastne v lokalite stalo.

25. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 669x
45

Michal Kravčík

Protipovodňová prevencia v poľnohospodárskej krajine

Najväčším rizikom vzniku povodní je poškodená poľnohospodárska krajina. Z poľnohospodárskej krajiny zmizli medze, remízky, mokrade, pribudli melioračné trúbky, rigoly, kanály. Ťažkými mechanizmami sa pôda celé desaťročia zhutňuje a poškodzuje. Teraz stačí niekoľko minútový intenzívny dážď a voda stečie ako zo strechy. My starší si pamätáme, že muselo pršať aspoň týždeň, aby vznikli povodne. Pred 20-timi rokmi povodne vznikali asi tak po trojdňových intenzívnych dažďoch. Teraz sme svedkami rozsiahlych povodní po lejakoch, ktoré trvajú ani nie 12 hodín. S poškodením poľnohospodárskej krajiny sa akosi nevieme vysporiadať. 20 rokov riešime prinavrátenie pôdy pôvodným vlastníkom, riešime pozemkové úpravy, ale všetko ostáva len na papieri. Prvé pionierske počiny, aby poľnohospodárska krajina neprispievala k povodniam, suchu i klimatickej zmene sa odohráva v obciach Ožďany, Sušany a Hrnčiarske Zalužany v povodí riečky Rimava. Pozývam na krátku exkurziu po zrealizovaných opatreniach v spomínaných obciach, ktoré po posledných dažďoch sa naplnili dažďovou vodou.

24. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 412x
8

Michal Kravčík

Protipovodňová prevencia postavená na vytváraní mokradí

Jedným zo základných princípov prevencie pred povodňami je nepustiť dažďovú vodu do rigola, rokliny, či potoka, aby sa voda nekumulovala v jarku, ale ostávala v krajine. Tým sa necháva čas dažďovej vode vsiaknuť a vypariť sa. Zaujímavým spôsobom riešia revitalizáciu krajiny v obci Demjata v Prešovskom okrese. Vytvárajú jamy, depresné plochy či zemné valy na rozhraní poľnohospodárskej krajiny a roklín, ktoré majú zbierať dažďovú vodu a nepúšťať ju do roklín. Na týchto miestach sa vytvoria mokrade, ktoré budú regulovať odtok dažďovej vody do roklín a potokov. Zrealizované opatrenia sa stanú postupne súčasťou krajiny a budú znižovať povodňové prietoky a nadlepšovať minimálne prietoky a navyše budú ekosystémami plné života. Pozývam na krátku prechádzku po zrealizovaných opatreniach.

24. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 581x
41

Michal Kravčík

Projekty protipovodňovej prevencie rastú ako huby po daždi

Predchádzajúca noc bola zvláštna pre Slovensko. Skoncentrovaný búrkový mrak nad Slovenskom potrápil výdatnými dažďami nejedno údolie. Je to zlá správa pre Slovensko. Dobrou správou však je, že projekty protipovodńovej prevencie rastú ako huby po daždi a začínajú fungovať. To že prívalové dažde spôsobia určite menej škôd je jasné. Dennodenne pribúdajú stovky nových malých vodozdržných opatrení, ktoré hneď po realizácii sa stávajú účinnými v ochrane pred povodňai suchom i klimatickou zmenou. Takéto objekty vyrástli za posledný mesiach aj nad obcou Povinná na Kysuciach. Do dediny už nebude pritekať bahno, ako po minuloročné povodne, tvrdí starostka obce.

20. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 680x
19

Michal Kravčík

Námety pre inšpiráciu protipovodňovej prevencie z Kysúc

Voda v potočiku v obci Dunajov na Kysuciach, ktorý v čase sucha sotva siaha po členky, sa v posledných rokoch rozbesnel päť krát a zaplavil obec bahnom. Realizované protipovodňové opatreni, pri najbližších prívalových dažďoch na 100% ochrania obec pred povodňou, tvrdí starostka. Ak je to tak, potom vzniká úplne nový paradox, ktorý môže vyvolať ilúziu, že protipovodňové opatrenia nebolo treba robiť, lebo povodeň nenastala. Čas ukáže do akej miery má starostka pravdu. Isté však je už dnes, že zrealizované opatrenia spomalia odtok dažďovej vody a zastavia prítok bahna do obce. V projekte sú zrealizované viacere opatrenia, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre ďalšie obce (garniže, kalové jamy, kamenné násypy v potoku i jamy okolo ciest). Pozývam na krátku exkurziu po jednotlivých objektoch.

20. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 895x
24

Michal Kravčík

Ako proti horúčavám

V piatok bolo veľmi horúco. Vo vestibule budovy štátnej správy v Prešove bol príjemný chládok. Keď som vo výťahu utrúsil poznámku, aký je príjemný chládok na prízemí budovy, dozvedel som sa, že rozdiel teplôt v úradných miestnostiach budovy medzi južnou a severnou stranou je 7 stupňov a že v miestnostiach na južnej strane sa nedá normálne pracovať. Spomenul som si na Musée du Quai Branly blízko Eiffelovky v Paríži, kde sa konala 23. júna konferencia "Prístup k energii v Európe a vo svete". Pre mňa najväčšou inšpiráciou bolo nie to, čo sa hovorilo na konferencii, ale to čo som videl na budove. Fasády i exteriéry budovy múzea odeté do zeleného plášťa vytvárajú prostredie o niekoľko stupňov chladnejšie a samozrejme konformnejšie pre prácu i život. Škoda, že len v múzeu a nie aj v priestoroch bežnej štandartnej architektúry. Ponúkam inšpiráciu, ako to vyriešili architekti na budove múzeá.

17. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 949x
48

Michal Kravčík

Zjazvená tvár krajiny priemyslom. Príklad Gemer

Bežne sa vie, že ťažba nerastných surovín znečisťuje životné prostredie, zvyšuje prašnosť a dusí rast vegetácie. Ponúkam exkurziu na Gemer do obce Lubeník, kde ťažba magnezitu s kostrbatými ekologickými limitami degraduje prírodné prostredie a život v ňom. Chápem, že priemysel potrebuje nerastné suroviny, len mám problém pochopiť, prečo pri ich ťažbe dovoľujeme všetko pretvárať natoľko, že sa z prostredia, kde mimochodom žije aj človek, stáva mesačná krajina. Pre túto oblasť bolo vypracovaných stovky kilogramov ekologických štúdií, na ktoré iste potiekli milióny korún v minulosti. Všetky tieto štúdie ostali v šuflíku a ako vnímam odborníkov pre ekológiu a životné prostredie, určite tieto štúdie nepriniesli odporúčanie využíť dažďovú vodu, aby ostala tam kde padá, aby zadržaná dažďová voda sa za účinku Slnka vyparovala a tak blahodárne pôsobila na okolité prostredie. Mimochodom, v roku 1356 toto odporúčal český kráľ Karol IV v nariadení budovať rybníky v českých zemiach. My ľudkovia v 21. storočí v ére bezdrotových technológií a virtuálnych výskumov o globálnej klimatickej zmene žiaľ nevieme pochopiť to, čo pred viac ako 600 rokmi zreálnil do života český panovník.

5. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 831x
8

Michal Kravčík

Ako sa chránia pred povodňami vo Fričovciach na Šariši

Obec Fričovce sa nachádza na východnej strane Braniska. Kataster obce pretína diaľnica, ktorá po jej výstavbe spôsobila klesnutie hladín podzemných vôd až o 15 metrov. Celková dĺžka odkanalizovanej diaľnice na území katastra dosahuje takmer 3 km, čo v praxi znamená plocha viac ako 12 futbalových ihrísk spevnených a odkanalizovaných plôch, z ktorej pri extrémnom daždi stečie viac ako 12.000 m3 dažďovej vody. Ročne je to viac ako 60.000 m3 tejto životodarnej tekutiny, ktorá sa nezmestí do pôdy, ale stečie po asfaltovom koberci a spôsobuje lokálne záplavy. Okolo diaľnice pod Braniskom je viacero drobných roklín, po ktorých dažďová voda steká do najbližšieho jarku. Obec, ktorá sa zapojila do programu revitalizácie krajiny a získala od Úradu vlády finančnú podporu, začala v roklinách budovať opatrenia na spomalenie odtoku dažďovej vody. Prvé zrealizované opatrenia sú drevené hrádzky v horných častiach roklín. Originálnym riešením, ktoré miestni vodní robotníci zrealizovali, že dreveno-kamenný zrub hodný povšimnutia i vŕbové pletené koše pod poľnohospodárskou krajinou nad roklinami do potokov. Ponúkam krátku exkurziu.

4. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 340x
19

Michal Kravčík

Ako sa chránia pred povodňami v Granč Petrovciach na Spiši

Granč Petrovce je maličká obec pod Spišským hradom a okrajovo sa jej dotýka diaľnica pod Braniskom. Minulý rok obec bola viac krát vytopená. Najväčšiu šarapatu robia drobné prítoky, ktoré v čase prílivových dažďoch sa menili na besniace potoky. Tohto roku sa obec zapojila do programu prevencie pred povodňami, aby vodu i bahno zadržali v lese i v roklinách. Projekt začali realizovať v máji a pojali ho originálne. Okrem vybudovania viac ako 100 hrádzi v stržiach, na zastavenie prítoku vody a bahna do dediny, budujú kaskádu jazierok, ako súčasť oddychovej zóny obce. Na projekte pracuje aj 12 dlhodobo nezamestnaných chlapov z obce za asistencie firmy, ktorá bola vysúťažená verejným obstarávaním. V kaskáde jazierok iste bude možné chovať ryby a v zime mať na vodných plochách priestor pre korčuľovanie. Systém jazierok totiž umožňuje sezónne meniť hladinu tak, aby v lete slúžili pre protipovodňovú ochranu a v ostatných mesiacoch jazierka slúžili pre oddych.

2. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 376x
8

Michal Kravčík

Ako sa chránia pred povodňami v Dravciach na Spiši

Nad obcou Dravce je nádherná príroda. Napriek tomu minulý rok bola obec tri krát zaplavená. V osade Bukovinka došlo k masívnemu zosuvu pôdy, ktorý bol vyvolaný pritekajúcimi vodami z lesnej cesty. Tohto roku sa obec zapojila do programu prevencie pred povodňami, aby vodu i bahno zadržali v lese i v roklinách. Projekt začali realizovať v máji. Doteraz zrealizovali viac ako 200 drobných objektov na lesných cestách i roklinách. Na projekte pracuje aj 12 dlhodobo nezamestnaných chlapov z obce. Ak prídu prívalové dažde, projekt určite ich ochráni pred záplavou tvrdí starostka. Zároveň rozmýšľa, ako chlapom dať robotu aj po skončení projektu. Tvrdí, že sa s chlapmi dejú malé zázraky, že chcú robiť a rastie u nich sebavedomie a hrdosť z vykonanej práce. Konečne našli uplatnenie, ktoré im prináša nejaké to euro a komunite pocit istoty, že ich zas nevyplaví. Pozývam na malú prechádzku zrealizovanými objektmi i nádhernou prírodou.

2. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 604x
25

Michal Kravčík

Budú tornáda na Slovensku častejšie a extrémnejšie?

Na Slovensku, tak ako v susedných krajinách sa začínajú v prehriatom lete objavovať tornáda i iné dramatické zmeny počasia s extrémnymi prívalovými dažďami i ničiacim vetrom. Tornáda v porovnaní s tými, čo poznáme z médií, sú síce len maličké a málo škodné, ale tak ako teraz vznikajú v malých rozmeroch, tak môžu vznikať ničiace tornáda o niekoľko rokov už aj na Slovensku. A nemuseli by! „Zaklínači" globálneho otepľovania tvrdia, že má v tom prsty rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Ozaj je to tak? Alebo sa to dá zdôvodniť inak? Ponúkam jedno z možných vysvetlení.

26. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 357x
22

Michal Kravčík

Ako sa chráni pred lokálnou povodňou Nižný Slavkov na Hornej Toryse

Nad obcou Nižný Slavkov na hornej Toryse je nádherná príroda. Napriek tomu počas minuloročných povodní obec patrila tiež k ohrozeným i postihnutým. Minulý rok povodne prihrmeli z okolitých kopcov. Do obce s vodou pritiekli aj tisíce ton štrku a bahna. Na to, aby mali pocit, že urobili všetko pre vlastnú záchranu, 3 dni do úmoru ťažili štrk z koryta, aby sa voda nevylievala. Vyťažili viac ako 10.000 ton. Tohto roku sa zapojili do programu prevencie pred povodňami aby vodu, štrk i bahno zadržali na kopcoch i v roklinách. Robili a robia odrážky na lúčných a lesných cestách, v roklinách drevené hrádze a drôtokamenné koše. Za štyri mesiace urobili viac ako 300 drobných objektov. 12 statých chlapov, ktorí nemali robotu si našli uplatnenie pri budovaní vlastnej bezpečnosti. Tak ako sa v minulosti pri každom daždi sledovali v strachu na oblohu, či prichádzajúci dážď ich vytopí, teraz si úplne veria, že to čo zrealizovali ich ochráni pred veľkou vodou.

18. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 437x
28

Michal Kravčík

Ako sa chrániť pred lokálnou povodňou:príklad Snežnica na Kysuciach

Počas minuloročných povodní došlo k roztrhnutiu protipovodňovej hrádze nad obcou Snežnica na Kysuciach. Prívalová vlna sa prehnala obcou a narobila škody i starosti občanom. Príčinou pretrhnutia hrádze boli dramatické prítoky dažďovej vody z roklín, ciest a poškodených plôch do nádrže, ktorá nevydržala nápor vody. Tohto roku obec realizuje projekt protipovodňovej prevencie financovaný z Vládneho programu prevencie pred povodňami. Obec získala z programu 90.000 EUR a z Európskeho sociálneho fondu prostriedky na zamestnávanie nezamestnaných. Ponúkam výsledok práce pôvodne nezamestnaných 23 miestnych občanov, ktorí prácu v teréne považujú za zdravie prospešnú činnosť.

18. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 293x
9

Michal Kravčík

Taká je pravda: Cesty Karpát vytápajú naše obce!

Neviem, či je potrebný komentár k fotografiám dokumentujúce príčinu bleskovej povodne na úpätí Karpát. Snáď iba jediný krátky komentár. Diagnóza potvrdzuje, že hlavnou príčinou bleskovej povodne, ktorá ničivou silou zasiahla Pílu sú približovacie linky, zvážnice a lesné cesty, ktoré do údolí priviedli okrem vody, aj bahno, kamene a drevný odpad, ktorý sa na drobných prekážkach zachytával na stromoch a vytváral bobrie hrádze. Tie sa naplnili vodným bahnom a následne trhali a spustili prielomovú vlnu. Bobrie hrádze sa vytvárali aj na priepustoch popod cesty. Tie však sa netrhali, čo dokazujú vytvorené jazerá z bahna. V údolí sa nachádza jedna hrádzka, ktorá je naplnená až po okraj a malá rekreačná nádrž, ktorá je tiež takmer celá naplnená bahnom. Najefektívnejším riešením je zlikvidovať všetky približovacie linky, zvážnice i cesty, ktoré nie sú potrebné. Už by bolo načase, aby kompetentní za hospodárenie v našich lesoch si uvedomili, akú skazu spôsobujú pre nás všetkých. V lese sa nachádza aj vodná plocha s čistou vodou, ktorá dokumentuje, že nad ňou sa nenachádzajú žiadne cesty ani zvážnice. Pozývam Vás do lesa nad obec Píla, kde sa zrodila katastrofálna povodeň.

10. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 321x
45

Michal Kravčík

Zadržanie dažďovej vody v krajine znižuje výskyt extrémnych dažďov

Letné horúčavy prinášajú so sebou extrémne prívalové dažde. Berieme to ako fakt. Tomu rozumieme. Menej však rozumieme tomu, prečo v posledných rokoch je prívalových dažďov viac a viac extrémnejších. Ak je ozaj pravdou, že letné búrky vznikajú z tepla, potom je pravdou aj to, že viac vysušená krajina produkuje viac tepla do atmosféry. To zintenzívňuje termodynamické prúdy v atmosfére s výskytom ťažkých mrakov na malom území, ktoré keď sa vylejú, spôsobia lokálnu živelnú pohromu aj s lietajúcimi strechami.

5. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 713x
43

Michal Kravčík

Povodne sú tu zas a nemuseli by byť

Prichádza léto a s nimi aj povodne. Prvé obce boli vyplavené včera a ťažké mraky nad Košicami ma vyprovokovali navštíviť zrealizované projekty protipovodňovej prevencie, ako fungujú. Vybral som sa do Malej Lodiny pod priehradu Ružín na Hornáde, ktorú traumatizovali minuloročné povodne. Práca dedinčanov za podpory Úradu vlády problém lokálnej povodne vyriešili. Tu je dôkaz.

29. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 652x
47

Michal Kravčík

Zoznam článkov blogera