Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  Povodne,  Hladujúci potrebujú vodu,  Klimatická zmena,  VODA zrkadlo kultúry,  http://s07.flagcounter.com/mor,  Nová vodná paradigma,  Košice,  Spoločnosť,  http://moje.hnonline.sk/blog/4

Zoznam článkov blogera

Príčinou klimatickej zmeny je H2O a nie CO2

Michal Kravčík

Príčinou klimatickej zmeny je H2O a nie CO2

Neveríte? Botanická záhrada v hlavnom meste Austrálie Canberra uviedla do prevádzky monitorovací systém správania sa klímy v rokline umelo vytvoreného dažďového lesa a eukaliptového lesa priamo v Botanickej záhrade. Monitorovací systém umožňuje porovnávať veľmi rozdielne počasie a pôdnych podmienok každého ekosystému. Každá stanica meria teplotu, vlhkosť, rýchlosť vetra, úroveň osvetlenia, teplotu pôdy a vlhkosť pôdy a zobrazuje výsledky na informačnom paneli pre verejnosť z každého miesta.

  • 15. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 526x
  • 22
Vodné inšpirácie z Austrálie

Michal Kravčík

Vodné inšpirácie z Austrálie

Na južnej pologuli začína jeseň, tak ako na Slovensku jar. Na pestré jesenné farby krajiny na Slovensku si počkáme minimálne do septembra. Medzi tým môžme zažiť kadečo. Snáď tohtoročné léto nebude povodňovo tak dramatické ako bol dramatický minulý rok. Napriek tomu si dovolím na pozadí jesenných farieb z juhovýchodnej Austrálie ponúknuť vodné inšpirácie, ktoré sa začali realizovať na Malloony Creek cca 50 km od hlavného mesta Canberry, kde sa pred 8-mi rokmi odštartoval podobný projekt revitalizácie krajiny, aké sa začínajú realizovať na Slovensku v rámci Programu precencie pred povodňami.

  • 10. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 564x
  • 8
Odklínanie zamurovanej histórie Bratislavy

Michal Kravčík

Odklínanie zamurovanej histórie Bratislavy

Začiatkom 70-tých rokoch vyrástol most SNP, ktorý na dlhé desaťročia "zamuroval" historickú časť Bratislavy a dostal túto časť Bratislavy na perifériu záujmu ľudí. Ten sa presúva na východ od Starého mesta, najnovšie do komerčného móla pozdĺž Dunaja. Pustil som uzdu fantázie a vzišlo riešenie, ktoré ponúkam Bratislavčanom.

  • 4. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 742x
  • 18
Zjazvená tvár Národného parku Nízke Tatry

Michal Kravčík

Zjazvená tvár Národného parku Nízke Tatry

Zjazvená tvár v Jánskej doline v Národnom parku Nízke Tatry plače z nehorázneho barbarstva kompetentných v starostlivosti o prírodu! Chvasceme sa, že sme krajina s veľkým počtom národných parkov, ale to je asi tak všetko.

  • 26. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 981x
  • 40
Ako sa chrániť pred lokálnou záplavou lacno, rýchlo a efektívne

Michal Kravčík

Ako sa chrániť pred lokálnou záplavou lacno, rýchlo a efektívne

Časť obce Krivany v Sabinovskom okrese vytopil minulý rok miestny jarok 5 krát. Obec sa viac krát pokúšala tento problém riešiť cez správcu jarku. Správca navrhoval vybudovať protipovodňovú nádrž nad obcou za viac ako 500.000 EUR, do ktorej sa mali akumulovať stekajúce dažďové vody z poľnohospodárskej krajiny a splošťovať povodňovú vlnu. Obec si prenajala jarok od Slovenského vodohospodárskeho podniku a zrealizovala alternatívne riešenie začiatkom tohto roku. Projekt bol zaradený medzi štartovacie projekty Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny a na realizáciu získal 20.000 EUR z rezervy premiérky Vlády SR. Za peniaze obec vybudovala vodozádržné prvky (zasiakavacie pásy a vyorané medze) na zníženie stekania dažďovej vody z poľnohospodárskej krajiny do vodného toku, kamenné a drevené hrádzky i prútené koše na sploštenie povodňovej vlny priamo v jarku. Ponúkam pre inšpiráciu jednotlivé prvky, ktoré dokážu jednorázovo zadržať viac ako 5.000 m3 dažďovej vody, ktoré určite znížia riziko povodní už v tomto roku. Na úplnu protipovodňovú ochranu obce bude potrebné dobudovať ešte cca 15.000 m3 vodozádržných prvkov za cca 60.000 EUR.

  • 17. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 592x
  • 47
Mimoriadny stav v lesoch Slovenskej republiky

Michal Kravčík

Mimoriadny stav v lesoch Slovenskej republiky

Slovensko na streche Európy patrí ku krajinám s najväčším zalesnením v Európe. Vlastne patrilo! Už to nie je pravda. Pretože zalesnenie nie je to isté, čo lesnatosť. Aj keď sme na Slovensku sa preorientovali z holorubnej ťažby drevnej hmoty na výberkový spôsob ťažby dreva, zalesnenie lesných pozemkov minimálne od Tatranskej veternej kalamity 19. novembra 2004 dramatický ubúda. Po veternej kalamite sa totiž do Slovenských lesov zahryzol lykožrút, ktorý premieňa hlavne smrekovcové monokultúry na vyschnutý les. V zmysle zákona o lesoch, lesohospodári ťažia suché drevo a odvážajú ho z lesov preč. Ako sa hovorí, pri rúbaní aj triesky lietajú, tak je to aj s ťažbou.

  • 7. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 574x
  • 19
Ako sa chrániť pred povodňou lacno, rýchlo a efektívne

Michal Kravčík

Ako sa chrániť pred povodňou lacno, rýchlo a efektívne

V príspevku "Úpadok strechy Európy" (http://kravcik.blog.sme.sk/c/260690/Upadok-strechy-Europy.html) som uviedol príklad hrozby vzniku povodní, sucha a klimatickej zmeny. Jednou z najvážnejších príčin vzniku povodni i sucha sú cesty v lesnej i poľnohospodárskej krajine, ktoré zrýchľujú odtok dažďovej vody z prirodzených i poškodených ekosystémov (http://www.povodne.sk). Na príklade revitalizácie krajiny v Ťahanovciach pri Košiciach ponúkam návod, ako je možné znižovať riziko vzniku povodní, sucha i klimatickej zmeny rýchlo, efektívne a lacno. Projekt bol realizovaný z rezervy premiérky Vlády SR a dokončený 15. marca 2011. Prvú povodňovú skúšku projekt obstál 18. marca 2011, keď celý systém vodozádržných prvkov zadržal dažďovú vodu a ochránil obec pred povodňou.

  • 2. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 16 234x
  • 238
Úpadok strechy Európy

Michal Kravčík

Úpadok strechy Európy

Slovensko sa pýši, že je strechou Európy, kde je dostatok toho zlata, o ktoré sa v iných končinách sveta vedú vojny. My si toto modré zlato nevážime a ľahostajne nechávame slovenskú prírodu degenerovať vysýchaním. Od roku 2004 zažívame jednu prírodnú katastrofu za druhou a my bezprizorne čakáme, čo sa stane. Moderne sa tomu hovorí samovývoj. Najsamprv sa Vysokými i Nízkymi Tatrami prehnala veterná smršť, ktorá nechala vyvrátené tisíce hektárov smrečín. Po tejto kalamite začal lykožrút požierať smreky takmer na celom Slovensku. Po lykožrútovi sa zahryzol do lykožrútom napadnutých smrečín človek. Ťaží a speňažuje všetko drevo. Ostávajú len holiny a obnažená pôda na strmých svahoch na jej spláchnutie.

  • 28. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 311x
  • 124
Trend nie dole vodou!

Michal Kravčík

Trend nie dole vodou!

V poslednom čísle časopisu Trend bol uverejnený článok „Dolu vodou" s podtitulom „Vláda dala peniaze na protipovodňové programy, ktoré tradičná veda považuje za neúčinné" z pera Pavla Kubíka. Článok účelovo vytvára u nezainteresovaného čitateľa dojem, že verejné peniaze na protipovodňovú ochranu pôjdu dole vodou. Tak sa pozrime, čo si myslí autor článku vo svojej konštrukcii a čo je realita, ako prezentuje film o povodniach: http://www.youtube.com/watch?v=_wSQO37qfrAfeature=player_embedded.

  • 25. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 016x
  • 46
Možná príčina častejších a silnejších zemetrasení

Michal Kravčík

Možná príčina častejších a silnejších zemetrasení

Zemská kôra je dynamický organizmus. Dovolím si tvrdiť, že ak by nedochádzalo k zmenám na zemskom povrchu, s veľkou pravdepodobnosťou by nedochádzalo k rastu častejších a hrozivejších zemetrasení. K zmenám v zemskej kôre môže dochádzať vplyvom zmien na zemskom povrchu bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ponúkam čitateľom denníka SME jedno z vysvetlení príčin rastu dramatických zemetrasení. Možno je to jedno z vysvetlení na skazu, ktorá sa odohrala v Japonsku.

  • 13. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 31 029x
  • 316
Nastal čas vytvoriť konkurenciu vodárenským spoločnostiam

Michal Kravčík

Nastal čas vytvoriť konkurenciu vodárenským spoločnostiam

Chybný politický krok prvej Dzurindovej vlády vytvorilo nekontrolovateľnú privatizáciu distribúcie vody. Paradoxne v tom čase voda patrila do rezortu pôdohospodárstva, ktorému šéfoval ľavicový minister Koncoš. Transformácia štátnych podnikov vodárni a kanalizácii na akciové spoločnosti miest a obcí, bolo politické rozhodnutie, na pozadí ktorého sa skryl zámer obchodovať s vodou, bez vplyvu štátu i obcí. Posledný Bratislavský príbeh to len dokazuje. Tento nekontrolovateľný monopol potrebuje konkurenciu, ak chceme na trhu reálnu cenu vody i zabezpečené trvalo udržateľné využívanie tohto nenahraditeľného modrého zlata. Existuje viacero riešení vytvoriť konkurenciu vodárenským monopolom. Tu je jedno z nich.

  • 26. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 626x
  • 33
A remediation perspective on preventing future flood disasters

Michal Kravčík

A remediation perspective on preventing future flood disasters

The year 2011 started strangely. Firstly, there were tragic floods in Australia, Brazil, South Africa and secondly, unprecedented drought in China. The media routinely says, that the extremes of climate will only get worse. Why is this happening? Is it possible to prevent future catastrophic flooding, even to moderate the other extreme, droughts? One possible solution for Australia, is to make use of the unique hydrological and plant processes that exist in its mostly flat landscape. The country once had a unique natural irrigation system contained in its vast floodplains systems, that and this enabled the country to slow the thermoregulatory process of dramatic warming and cooling in the atmosphere and to mitigate the risks of extremes in weather. I am convinced that recovery of the small water cycles from plant biodiversity can cool the dry country of Australia, prevent flooding on the east coast, as well as, restore water to streams and rivers; life in the soil is critically important for climate.

  • 25. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 616x
  • 0
Možné riešenie prevencie pred povodňovými katastrofami v Austrálii

Michal Kravčík

Možné riešenie prevencie pred povodňovými katastrofami v Austrálii

Rok 2011 začal divne. Tragické povodne v Austrálii, Brazílii, Juhoafrickej republike i nebývalé suchá v Číne. V médiách sa už bežne hovorí, že bude už len horšie. Napriek tomu je treba hľadať odpovede, prečo sa to deje a či je možné katastrofickým povodniam zabrániť. Jedným z možných riešení je plošne zavodňovanie krajiny tak, aby krajina dokázala termoregulačne spomaliť proces dramatického otepľovania i ochladzovania atmosféry a tým zmierniť riziká extrémov v počasí. Ponúkam zjednodušenú simuláciu obnovy malých vodných cyklov zavodňovaním vysušenej krajiny Austrálie. Predísť povodniam na východnom pobreží a zároveň obnoviť vodne zdroje, potoky i rieky, život v pôde, biodiverzitu i ochladiť doteraz vyschnutú krajinu vnútrozemia je príležitosťou pre Austráliu.

  • 25. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 311x
  • 87
Prečo zima skončila

Michal Kravčík

Prečo zima skončila

Počasie pomiešané, nevyspytateľné a zrejme choré. Pred Vianocami extrémne mrazy a teraz, keď by malo byť mrazivo, cítiť  prichádzajúcu jar. Historický severná pologuľa je najchladnejšia 18. februára. To znamená, že vyvrcholenie najtuhšej zimy je vo februári, viac ako mesiac po zimnom slnovrate. A ono to nie je tak. Teplota ako na hojdačke. Je dosť pravdepodobné, že po teplom januári ešte prídu tuhé mrazy, ale zrejme to bude ako dôsledok „mixovania" studených a teplých vzduchových más v atmosfére. Odborníci opätovne a tvrdohlavo nás presviedčajú, že extrémy boli, sú a budú. Len akosi sa im nechce nám povedať, prečo to tak je. Prečo to tak je? Aspoň jeden laický názor, aby rôzni „odborníci" poskrývaní za rôzne anonymné pseudonymy mali čo vyvracať.

  • 17. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 599x
  • 153
Termálne vody Bojníc sú v ohrození

Michal Kravčík

Termálne vody Bojníc sú v ohrození

Dnes bol zverejnený článok „Banícke paradajky berú vodu kúpeľom"  (http://prievidza.sme.sk/c/5715111/banicke-paradajky-beru-vodu-kupelom.html). Tak som trošku poštudoval, ako to vlastne je s termálnymi vodami v Bojniciach. Ako sa to bežne stáva, všetko so všetkým súvisí. Zdá sa, že Bojnické termálne vody sú jednoducho učebnicovým príkladom kolobehu vody v prírode. Od dažďa, cez priesak dažďových vôd horninovým prostredím do hlbších vrstiev Zeme s ich mineralizovaním a ohrievaním, až po spätné vývery na geologických zlomoch. Ak do tohto kolobehu zasiahne človek, takmer vždy to pokazí. Asi je to aj príbeh hornej Nitry, tentoraz v podaní termálnych vôd a ich ochrany v perspektíve rozvoja banskými nešťastiami, povodňami či nedostatkom práce skúšaného regiónu.

  • 10. jan 2011
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 3 927x
  • 8
reklama
Richnavská "gramotnosť“

Michal Kravčík

Richnavská "gramotnosť“

Filmový „trhák" skladania sľubu nového Richnavského starostu prekročil hranice Slovenska. Zasa sa v plnej paráde obnažila „kultúra" našej gramotnosti v negramotnom prostredí. Princíp stádového efektu opäť zagánil. Prečo? Nuž preto, aby sme zakryli svoje slabosti a možnože aj iné nenaplnené ambície. Tým, že sme technický vysoko rozvinutá spoločnosť, tak pre nás je jednoduché sfilmovať reality show o pestrosti nášho života a zverejniť to. A tak to ma byť. Horšie je to z našou kultúrnou zrelosťou rozpoznávať pozadie príbehov zo života. Keď som počul a čítal reakcie "kompetentných expertov" na samosprávu, tak som si spomenul na príhodu z Richnavy, ktorú Vám teraz ponúkam.

  • 7. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 19 314x
  • 312
2011 – Rok dažďových záhrad

Michal Kravčík

2011 – Rok dažďových záhrad

Rok 2010 bol rokom nevídaných dažďov a z nich tvoriacich sa povodní ohrozujúcich bezpečnosť občanov. Prial by som si, aby v roku 2011 sa na Slovensku rozbehli rozsiahle práce na prevencii pred povodňami. A tu je priestor pre každého z nás pomáhať v ochrane pred povodňami. Ako? Jednoducho! Z každej zastrešenej, zaasfaltovanej či odkanalizovanej plochy odtekajú v čase dažďov 10-ty kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, rigola, potoka či rieky, ktoré prispievajú k povodniam. Takto zo striech domov, verejných budov, škôl, obchodov, reštaurácií, nemocníc, bánk, firiem z celého Slovenska odteká pri extrémnom daždi do potokov a riek viac ako 100 mil. m3 dažďovej vody. Naša zodpovednosť v prevencii pred povodňami v roku 2011 je, nechať dažďovú vodu tam kde padne. A neplatiť za odkanalizovanie dažďovej vody. Preto nech v roku 2011 každý z nás vybuduje dažďovú záhradu pri svojom dome, svojom obchode, reštaurácii, nemocnici, škole, verejnej budove, banke, firme, ktorá bude zbierať dažďovú vodu a nebude ju posielať na hlavy susedom. Nech rok 2011 je rokom dažďových záhrad, ktoré nám prinesú úžitok i potešenie z prostredia kde žijeme. Ponúkam návod, ako si vybudovať dažďovú záhradu.

  • 27. dec 2010
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 28 853x
  • 58
Deravá deka počasia

Michal Kravčík

Deravá deka počasia

Zvykneme si hovoriť „od extrému po extrém". Takto sa nejako chová naše počasie. V prvých troch dekádach decembra nebývalé celodenné mrazy, následne teploty vysoko nad nulou pred Vianocami, aby v zapätí klesli pod bod mrazu. Ako na hojdačke. Kuriózny prípad som zažil 19. decembra pri ceste z Bratislavy do Košíc cez Budapešť. Pri odchode z Bratislavy o 23-tej hodine mrazivá teplota dosahovala -7 stupňov. Príchodom do oblasti Gyoru teplota dramatický stúpala až na +3,5 stupňa v priebehu 10-tich km cesty. V priebehu ďalších 10-tich km cesty sa teplota vrátila na -7 stupňov. Táto teplota sa držala až do Budapešti a tesne za Budapešťou zas dramatický klesala v priebehu 10 minút cesty až na -13,5 stupňov, aby rýchlo klesla na -7 stupňov, ktorá sa udržala až do Košíc.  Tento príbeh z „maďarskej stepi" signalizoval vpád teplého vzduchu do strednej Európy, ktorý sme zažili tesne pred sviatkami.

  • 26. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 470x
  • 17
Aby horného nesplachovalo a dolného nezalievalo

Michal Kravčík

Aby horného nesplachovalo a dolného nezalievalo

Je dosť veľká pravdepodobnosť, že po silných mrazoch s veľkým množstvom snehu v povodiach, môže dôjsť k náhlemu otepleniu a vzniku povodní. Ak do toho nedajbože príde dážď, tak nie len Slovensko, ale celá Európa sa bude topiť vo vode, lebo vodohospodársku protipovodňovú infraštruktúru, ktorú sme doteraz budovali, horného splachuje a dolného zalieva. Sme doslova oddaní osudu extrémnych prívalových dažďov a ich rýchlym splachom dažďovej vody do potokov a riek. Stačí, že prší v kuse 12 hodín a koryta potokov a riek sú plné. Ako na to, ukázali občania Hranovnice.

  • 19. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 167x
  • 21
Osud povodní spečatený!

Michal Kravčík

Osud povodní spečatený!

Zbieraním dažďovej vody chráň sa pred povodňami! Také je motto originálnej aktivity obce Hranovnica, nachádzajúcej sa v prameňoch rieky Hornád, ktorá sa uskutoční 12.12. o 12. hodine. Originalita myšlienky  spočíva v spopularizovaní myšlienky zbierať dažďovú vodu zo svojich striech do sudov, umelecky, stvárnených deťmi obce, a tak ponúknuť jednoduché riešenia, ako sa chrániť pred povodňami, suchom klimatickými zmenami seba i všetkých susedov, od prameňov rieky Hornád až po maďarskú hranicu, ktorých akosi máme neúrekom. Ponúkam zopár pohľadníc, ako pozvánku na túto originálnu aktivitu. Môžete prísť a sud si zakúpiť, napríklad ako vianočný darček pre seba, či pre svojich známych, a tak popularizovať myšlienku zbierania dažďovej vody. Pripomínam, že ak by na Slovensku v každej záhrade stál sud na zbieranie dažďovej vody, garantujem, že by boli menšie riziká povodní, sucha i klimatických zmien a navyše by sme platili menej za odkanalizovanie dažďovej vody. Také jednoduché! Čo poviete? Toto je nová kultúra pre vodu, priatelia!

  • 10. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 471x
  • 31
reklama
SkryťZatvoriť reklamu