Monika Kusendová
Zimný prechod Veľkou Fatrou: Od Rakytova, cez Smrekovicu a Malinô Brdo do Hrabova
Hory majú v každom ročnom období svoje čaro. Preto sem rada utekám, či je jar, leto, jeseň, alebo zima...
Som nezastaviteľný optimista, ktorý žije písaním, dobrodružným cestovaním, históriou a športom, najmä behom. Práve písanie je môj spôsob, ako spraviť svet krajším, zaujímavejším, zábavnejším a motivovať aj ďalších ľudí, aby si život užívali na 200 percent :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Hory majú v každom ročnom období svoje čaro. Preto sem rada utekám, či je jar, leto, jeseň, alebo zima...
Štveranie sa po ľadovci v mačkách uprostred leta, zdolávanie ferrát v skalnatej fantasy krajine vynárajúcej sa z hmly.
Nazvať tento trip dovolenkou? Ani nie. Skôr top testovačka nôh na cca 250 kilometroch a vyžitie pre dobrodružnú dušičku.
Na tejto štafete som sa neplánovane vyskytla. V čisto mužskom tíme. A nebanujem. Bola to výzva. Zábava. Dobrodružstvo.
Na najčastejšie otázky, či som šla sama, či som sa nebála, či som nestretla medveďa, odpovedám: „Áno, nie, nie“...
Z času na čas opustiť svoju komfortnú zónu a zistiť, že nemáte hranice, je také krásne... Spoznať viac seba i iných...
Po tomto kútiku sveta som poškuľovala už niekoľko mesiacov. Ako milovník histórie som vedela, že aj cisárovnej Sissi sa tu páčilo. Tak hádam i mne sa bude. Tešila som sa na tú kombináciu mora, zelene, hôr, skál...
Tento výlet som mala ako svoj najbližší cestovateľský sen uložený v šuflíkoch fantázie dva roky. Korona ho stále odďaľovala. Ale na prelome júna a júla 2021 prišiel sek.
Osem dní. Viac než desiatka ľudí na palube jednej malej plachetnice. Tancovanie salsy v prístavoch. Hľadanie svetielkujúceho planktónu v nočnom mori. Žiadne čakanie na východ slnka, lebo sa ani nejde spať... Tá nekonečná energia.
Horúci Egypt. Zdá sa, že jeho popularita sa rozmáha u Slovákov, Čechov, Ukrajincov, ale aj ostatných slovanských národov čoraz viac. Pred pár dňami som niekdajšiu starovekú veľmoc navšívila prvý raz. Popravde, mám zmiešané pocity.
Možno to poznáte aj vy. Ten pocit, keď si poviete, že je čas vypadnúť. Od všetkých povinností. Niekam ďalej...
...deväť dní plných dobrodružstva. O to väčšieho, že som nemala presný plán, kam všade pôjdem. A kde všade skončím…
Aspoň raz za život ich navštívi každý milovník histórie, umenia, architektúry a najmä zamilované páriky. Nádherné chrámy, paláce či zelenkavé kanály plné gondol. Alebo množstvo holubov, smrad rybaciny, odpadkov, primnoho turistov?
Čo môže Praha ponúknuť obyčajnému študentovi? Kvalitné vzdelanie, ale i katastrofálne “koleje”. Skúšku internacionálneho života, ale i ukážku, aké sú niektoré národy zvery. Možnosť vyskúšať, čo všetko zvládnete, i to, čo už nie.
Predstavte si tie najkrajšie miesta na Zemi, dovolenkové raje, tyrkysové more s bielymi plážami. A na nich dolámané nahé palmy, trosky rozbitých lodí či striech z hotelov. Absolútny kontrast...
Pobaltie. Päť dní. Približne tritisíc kilometrov. Autom stále na sever: Poľsko, Litva a Lotyšsko. Vstávanie okolo tretej nadránom, alebo zaspávanie až o pol šiestej ráno. Pretože dni sú krátke. A my sme príliš nároční na zážitky.
Predstavte si obrovskú výletnú loď, na ktorej nájdete naozaj všetko. Od reštaurácií, bazénov, kasín, divadiel až po márnicu. Počíta sa so všetkým, pretože niektorí ľudia si život naozaj užívajú tak akoby mali ďalší deň zomrieť.
Môže byť niečo lepšie ako Silvester na horách? Teplota hlboko pod nulou, sneh a krásna príroda. Chata, kde líšky dávajú dobrú noc a skupinka desiatich mladých ľudí, ktorí sú nočnou morou každého chatára. Alebo naopak?
Už si ani presne nepamätám, kedy sme s touto tradíciou začali. No na tom nezáleží...
Ak zájdete na okraj obce Haluzice, odkryje sa vám svet dávno minulý. Na kopci, čnejúcom sa nad päťdesiat metrov hlbokou tiesňavou, sa nachádza tajomná zrúcanina románskeho kostolíka.