Som utajený vesmír ;) Zoznam autorových rubrík: akože poézia, vykričím sa, stalo sa, just photo, Poradňa, Súkromné, Nezaradené
Tetuška cupitá z pekárne, vlásky krásne zopnuté, na hlave fešná biela čiapočka. Tlačí pred sebou plechy plné čerstvého pečiva. Odparkuje rovno pri tabuľke, ktorá nás prosí, aby sme si dávali na ruky rukavice a až tak sa prehrabávali v hromadách rožkov. Samozrejmosť v každom obchode. (Teda tá tabuľka, nie samotný úkon.)
Nikdy som nebola nezamestnaná. Pracovala som od skončenia školy, so smútkom v očiach pozerala na svoje výplatné pásky, ako z mojej celkom slušnej mzdy odchádzajú odvody, jeden za druhým, mesiac za mesiacom, a ako moja celkom slušná mzda naberá dosť nezaujímavý rozmer. Zmierila som sa s tým, však čo iné mi aj ostávalo, že jo.
Ak ste si mysleli, že už neviem písať o inom, len o mojom (krásnom, nádhernom, najkrajšom, voňavom, ružovom) synovi, tak teraz vás upokojím. Ubrblaná Langová je späť. A kto za to môže? No kto iný ako moja ľúbezná, milovaná pošta...
Rýchlo. Síce šesť dní po termíne, ale rýchlo. Malý sa mal narodiť 6.12., do nemocnice ma pre prenášanie prijali 11.12. Týždeň predtým som vyskúšala všetky techniky ako malého dostať von nenásilne, bez toho, aby som bola prijatá do nemocnice a tam čakala. Môžem zodpovedne prehlásiť, že vešanie závesov, behanie po schodoch, trhanie linolea, lepenie tapiet a ani znásilňovanie najbližšieho okolia nezabralo. To behanie po schodoch dokonca prinieslo skôr infarkt, ako pôrod...
Zatiaľ som v tehotenstve pribrala len 10 kg. Slušné, nohy mám ako hajzlový pavúk, ruky tiež. Zo zadu takmer nepoznať, že o mesiac rodím. Večer som šla na poštu, klasika- doporučený list. Adresát nezastihnutý. Zaujímavé, som na materskej a celý deň mi vypĺňajú domáce aktivity (typu počítačové hry, čítanie kníh, pranie bábätkovských vecí, žehlenie, jedenie a následné odpratávanie po sebe...).
Našla som denník. Neviem komu patrí. Bez adresy, bez mena. Alebo skôr-denník si našiel mňa. Bol trošku pokrčený, ležal tam uzavretý do seba, ale netváril sa veľmi utrápene. Skôr sa tváril flegmaticky, napriek tomu však vysielal tichučký signál S.O.S...Tak mu podávam ruku...
Starká zomrela pred niekoľkými rokmi. Neviem presne pred koľkými, ale veľa to ešte nie je. Mala šesť detí. Ako to už býva, deti sa stretli, prehodnotili, porozdelovali, pobrali... Starká bola vo vysokom stupni pobožnosti, každé ráno baletila s dvomi francúzskymi barlami do kostola, občas niekde spadla, niekto jej pomohol. Ale do toho kostola došla vždy. Starký jej hovorieval, že chodí na ožarovanie :). Proste bola to žena, ktorá snáď nikdy o nikom nič zlé nepovedala, nikomu nič zlé nespravila. O to viac ma prekvapil nález medzi vecami v jej skrini. Článok z roku 1970 vystrihnutý z neznámeho časopisu (na druhej strane je móda- hit sezóny...ak sa mi to podarí, tak to raz nascanujem). Článok má názov: Spôsob, ako skrotiť muža...
V sobotu som bola na Červenom Kameni. Zlákal nás koncert Jarka Nohavicu. Nemusím hovoriť, že keď vybehol na pódium som sa od šťastia rozrevala a nariekala som ešte celú prvú pieseň. Eufória ktorá so mňou lomcovala, bola neskutočná.
Predvčerom som mala skvelý deň. Oznámili mi, že ma prijali do nového zamestnania. Akurát som bola na ceste domov z roboty...
Tieto fotky komentár nepotrebujú. Môžem povedať že po tom, ako som sa tento týždeň zasekla vo výťahu a strávila tam 47 minút, bol toto druhý zážitok, ktorý ma fajnuškavo vydesil....
Minulý víkend sa mi podarilo dostať sa do Varšavy. Príliš málo času na tak veľké mesto. Ale tu je aspoň pár fotiek...
A je to tu zas. Opäť raz ma to pohltilo. Ľadné pohyby hokejových hráčov, rozmazaný puk, brepty komentátorov, strašná škodoradosť z prehry Čechov. Vitaj, hokejový svet!
Milý môj denníček.... Včera bol ten deň D...nemal by to byť deň „Ďé? Však deň..ďeň...ďeň ďé....No ale to je jedno. Včera sa to stalo. Áno, práve včera som sa po siedmych rokoch odhodlala opäť cvičiť. Ja-stelesnenie neohybnosti a pasivity. Ja, čo je mojim životným heslom, že človek má presne stanovený počet krokov v živote a ja ich neminiem na nezmyselné hopsanie. Bohužiaľ, moje hypochondriou podlomené zdravie ma dokopalo k tomuto zúfalému činu.
