Stella Langová
Jeseň
Keďže som zmenila prácu a z dôvodu snahy vyzerať pred novým šéfstvom čo najlepšie,nestíham písať články. A tak teda prinášam aspoň kúsok nových obrázkov pre potešenie :) .
Som utajený vesmír ;) Zoznam autorových rubrík: akože poézia, vykričím sa, stalo sa, just photo, Poradňa, Súkromné, Nezaradené
Keďže som zmenila prácu a z dôvodu snahy vyzerať pred novým šéfstvom čo najlepšie,nestíham písať články. A tak teda prinášam aspoň kúsok nových obrázkov pre potešenie :) .
Toto je článok pre mňa, pre moje oslobodenie... Po dvoch rokoch sa mi definitívne podarilo ukončiť kauzu rozchod.
Zistila som to celkom nechtiac, keď mi proste neostali peniaze na zahraničnú dovolenku...
Dnes som sa zobudila celkom v pohode. Ranná správa od priateľa, že jeho kolega sa žení, napodiv nevyvolala žiadne komentáre typu: chudák, a prečo?. Skôr sa objavil čudný, doteraz neznámy pocit.
Skriňa...tak to bol zážitok sám o sebe... V sobotu ráno sme za podprahového zvuku hudby mission impossible vyrazili do IKEA so skromným úmyslom kúpiť si skriňu veľkú jak hovado, ktorú sme si v plánovacom programe vyrobili. Všetko šlo hladko, dohodli sme si dovoz a večer o siedmej nám tú vec priviezli...
Už dávno som sa chcela podeliť o moje naväčšie nočné mory. Môj záujem o túto tému stúpol ešte viac po tom, ako mi pár ľudí nezávisle od seba potvrdilo, že majú rovnaké sny. Neviem, čo znamenajú, ale viem, že viac o nich nemôžem mlčať :-) .
Tento krátky článok je len pre tých, ktorí si čítali článok „Profesionalita T-Mobilu z 27.4.2007.
Včera som opäť raz absolvovala návštevu onkológie. Nie je to nič príjemné, ale raz za pol roka sa to dá zvládnuť. Ak by mi to malo zachrániť život, budem tam chodiť aj každý týždeň. Som zvyknutá na to, že takéto vyšetrenie zabije celý deň. Jednoducho ráno dojdete, zapíšete sa a čakáte...a čakáte...a čakáte...
Teraz to bude vypadať, že neviem písať o inom, len sa sťažovať. Ale zdá sa, že za posledný mesiac sa obchodníci postavili proti mne.
Práve som sa strašne vytočila. Takmer šesť rokov som zamestnancom jednej spoločnosti. Vždy loajálna, ústretová, usmievavá pracovníčka. Nemám problém s pracovnou dobou od pol desiatej do pol siedmej každý deň. Nie je to síce ideálne, ale čo narobím, sú aj horšie zamestnania.
Tento článok bude o tom, ako ma nahnevali v jednom obchodnom dome so stavebným materiálom a tými takými vecami do domu. Nebudem ho menovať, pretože čo sa týka predajni v Bratislave, som s nimi spokojná. Bystrica ma však nemilo prekvapila.
Nemám rada Veľkú noc. Kľudne ma môžte za to nenávidieť, ale u nás sa to nikdy neoslavovalo. Na Veľkú noc sme sa vždy zbalili, a odišli z domu na chatu. Teraz už nebývam s rodičmi a tí chatu tiež predali. Už mesiac pred sviatkami sa začal u mňa prejavovať tik zo strachu, kam teda zmiznúť.
Zobudila som sa dosť mrzutá. A ešte k tomu aj o rok staršia. Teda v skutočnosti oproti včerajšku len o jeden deň, ale takto to znie tragickejšie...
Dnes som sa tak zamyslela. Áno, zas ma pochytila taká tá filozofická chvíľka ;) Uvedomila som si, že mám svojich sedem divov. Mojich sedem divov nespája žiadna konštrukčná veľkoleposť. Ale mojich sedem divov je pre mňa úžasných...
Moja sestra je môj vzor. Celkom nenápadne kopírujem jej život, aj keď s minimálnymi odchýlkami. Keďže je o sedem rokov staršia, užili sme si viac než dosť. Musím sa priznať, že nie som zrovna ideálna sestra, dokonca sama sebe miestami leziem na nervy. Ale ona je skvelá, všetko mi odpustí. Teda väčšinou ;)
Tak ma napadlo, ako by asi mohol vypadať taký bežný rozhovor s niekým, kto má v hlave len hudbu...