Nemám rada surovcov a hlupákov... Zoznam autorových rubrík: ostrovné správy, ako sa rodia rozprávky, lebo medveď :), správy vo fľaši, dotkla som sa lásky, nauč ma povedať zbohom, deti a ich svet, dobrú chuť :), ľudia okolo mňa, tak mi napadlo, o čom sa (ne)hovorí, smiech je liek, zápisky spoza oceánu, Súkromné
"Mám pocit, že už neviem písať pekne," posťažovala som sa nedávno kamarátke. "Z mojich slov sa vytratila romantika. "Skús sa zamilovať, uvidíš, ako ti to pôjde," podpichla ma kamoška. "Nie, nie, v tom to nie je," oponovala som jej...
V čase, keď som sa nasťahovala do nášho domu, mala som pocit, že nemôže byť nič horšie ako permanentné vŕtanie do panelu, obíjanie kachličiek, búranie a murovanie. Dnes viem, že je ešte niečo horšie. Plávajúce podlahy v bytoch a zaujímavý zvyk susedov chodiť po tých plávajúcich podlahách v topánkach s opätkami. Klop-klop-klop, dup-dup-dup, ozýva sa mi nonstop nad hlavou. Nedá sa to prebiť hudbou ani hovoreným slovom. Je to horšie ako mučenie irackých väzňov!
Demagógia ma vždy vytáčala. Dokonca aj v čase, keď som nevedela, čo to slovo znamená. Rovnako ma vždy vytáčala zavádzajúca štatistika, s ktorou sa občas stretávam na každom kroku. Pretože, každé číslo sa dá zneužiť, či použiť v niečí prospech.
Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí si podrobne kontrolujú účty. Myslím tým - účty v obchodoch. Keď som bola malá, mama mi písala na lístok nielen to, čo mám kúpiť, ale aj to, koľko to bude stáť. Podčiarknuté, spočítané, dopredu som vedela výsledok...
Niekto raz povedal, že najlepšie sa dá zarobiť na rúcaní civilizácie, iní tvrdia, že najlepšie sa zarába na jej znovubudovaní. Ja si myslím, že najlepšie sa zarába na ľudskej hlúposti...
Občas si čítam na FB Dalajlámove odkazy, snažím sa ich uchopiť a pochopiť ich význam. Ten dnešný napríklad znel takto: "Nie je väčšia cnosť ako trpezlivosť, rovnako ako neexistuje horší neduh ako nenávisť. Preto človek musí vyvinúť maximálne úsilie, aby v sebe nepestoval nenávisť voči nepriateľovi, ale skôr využil stretnutie s ním na posilnenie svojej schopnosti stať sa trpezlivým a tolerantným." (Cesta ku šťastiu)
Dnes v noci vraj padali meteority, moje romantické srdce však premohla únava, a tak som zaklapla budík, prehodila sa na druhý bok a spala ďalej. Želania, neželania... Aj tak ma kamarát na Nový rok varoval, že mám byť so želaniami opatrná, vraj sa zvyknú splniť aj tie neželané. Teda, neželané asi nie, keď si ich želáme, skôr, že sa splnia neželane. (Posledné slovo je bez dĺžňa, čo je jasný dôkaz toho, že občas záleží na dĺžke... teda samohlásky :)
vzdychla som si pred dcérou, keď sme rozoberali blížiaci sa nový rok. "Mami, ale to hovoríš každý rok, " zasmiala sa dcéra...
Po úspechu mojej rezancovej štrúdle, (viď skvelá diskusia, kde nájdete aj ohromujúci recept jany j. wenning na vyprážané kvargle) prikladám posledný rodinný recept tohto roka :))) Ilustračka je z našich minuloročných Vianoc a je na nej klasický zemiakovo-majonézový šalát so zeleninou. Ten pozná zrejme každý z vás, preto sa nebudem s receptom trapne opakovať :) Takže, nasleduje ten cestovinový :)
Viem, že ste prejedení a mne sa tiež už tri dni snívajú zlé sny od všetkých tých jedál, čo som do seba natlačila, musím si pozrieť snár, čo znamenajú, aby som sa nebála najbližší rok. Napriek tomu prikladám jeden recept, ktorý som vyskúšala prvý raz a ktorý sa podaril naozaj skvele. Kto vie? Možno do Silvestra vyhladnete, alebo sa vám bude hodiť niekedy inokedy :) Dobrých tarohových štrúdiel nie je nikdy dosť :)
Milujem jedlá z kyslej kapusty a Vianoce bez kapustnice by u nás neboli tými pravými Vianocami. Ja kapustnicu varievam deň dopredu, aby sa všetky vône a chute mali čas spojiť :) Tú svoju som si nazvala kapustnicou siedmich vôní :) Nikdy mi doteraz nenapadlo uverejniť na blogu recept, dnes mi však kuchyňa rozvoniava tak nádherne, že som neodolala :) Buďte zhovievaví, je to moja premiéra:) Uff, len ako sem vložiť fotky :)
Je mi jedno, že ma niektorí čitatelia roztrhajú na kusy, nikdy som sa netajila svojimi sympatiami k Ivete Radičovej a nebudem sa tajiť ani dnes. Pretože za to, čo povedala v relácii Na telo, si získala znovu len môj obdiv a moju úctu...
Včera som sa dozvedela, že formát Farmár hľadá ženu dosahuje nezvyčajnú sledovanosť. Už pri reklame na túto reláciu som si hovorila, źe mi nehrozí jej sledovanie, po včerajšom rozhovore som sa rozhodla, že si pozriem aspoň kúsok, aby som vedela, čo na tom ľudí púta. Ten kúsok mi stačil, aby som si potvrdila Einsteinov výrok, že ľudská hlúposť a vesmír sú nekonečné... Nechápem... nechápem, ako to môžu ľudia sledovať...
Blížia sa komunálne vľby a schránky sa nám znovu plnia letákmi s podobizňami, dojímavými sľubmi a sloganmi budúcich poslancov. Poniektorí kandidáti nenechávajú nič na náhodu a dokonca investujú aj do malých pozorností...
Nie som demonštratívne zanietená Slovenka, socha Svätopluka mi netrhá žily, rétorika SNS mi je cudzia, nezatracujem iné náboženstvá, kultúry a tradície, napriek tomu ma vianočná reklama T-Mobile a T-com štve...
Zúženie poslaneckej imunity sľubovali voličom už viaceré vládne koalície. Napríklad na jar 2008 vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) dával do parlamentu návrh na úplné zrušenie poslaneckej imunity.
Prvý raz som v duchu zatlieskala Markíze. Nie preto, že zaradila do vysielania show Adely Banášovej, ale preto, že jej dnešnú časť po jedenástich minútach stiahla.
Nebudem rozoberať posledné dva dni v parlamente, na to sú politilogóvia, ekonómovia a iní odborníci. Pozastavila som sa však pri opakovanom prirovnaní našej krajiny ku Grécku. A tu si dovolím namietať...
Viem, že nemáš rád, keď o tebe píšem, no ja to dnes musím urobiť... Riskujem, že si moje slová nikdy neprečítaš, a keď mi večer namiesto odpovede na otázku, aký si mal deň, s unaveným úsmevom postrapatíš vlasy, poviem ti všetko osobne. A možno nebudem musieť, možno bude stačiť objatie a ty pochopíš...
