Mária Lazárová
delete memory...
Učil si ma zabúdať, nevracať sa k spomienkam, nemyslieť na minulosť a ja dodnes neviem, či si to robil preto, že si na moje spomienky tak trochu žiarlil, alebo si mi naozaj chcel dobre...
Nemám rada surovcov a hlupákov... Zoznam autorových rubrík: ostrovné správy, ako sa rodia rozprávky, lebo medveď :), správy vo fľaši, dotkla som sa lásky, nauč ma povedať zbohom, deti a ich svet, dobrú chuť :), ľudia okolo mňa, tak mi napadlo, o čom sa (ne)hovorí, smiech je liek, zápisky spoza oceánu, Súkromné
Učil si ma zabúdať, nevracať sa k spomienkam, nemyslieť na minulosť a ja dodnes neviem, či si to robil preto, že si na moje spomienky tak trochu žiarlil, alebo si mi naozaj chcel dobre...
Dnes ráno ma zobudila bzučiaca mucha. Zahnala som sa po nej rukou a snažila sa ju odohnať rovnako, ako ona odohnala z mojich viečok spánok. Tá potvora zvíťazila, nepodarilo sa mi ju ani chytiť, ani znovu zaspať. A tak som chvíľu ležala v posteli užívajúc si leňošenie na pomedzí bdelosti a sna, priestor, ktorý mám vyhradený pre spomienky...
Mám nekonvenčného kamaráta, ktorý tvrdí, že po nástupe novej vlády (pričom mu nezáleží na tom, či je v nej zastúpená strana, ktorú volil alebo nie) okamžite prechádza do opozície. Rovnako tvrdí, že po ukončení jedného vládneho obdobia očakáva záverečný účet odstupujúcej vlády. Nie majetkové priznania jednotlivých poslancov, ministrov a ústavných činiteľov, ale podrobné vydokladovanie používania verejných financií. S vyvodením zodpovednosti za ich mrhanie...
S úžasom som zase raz sledovala diskusnú reláciu, v ktorej bol hosťom pán Fico. S úžasom preto, že som asi posledný človek na tejto planéte, ktorý si myslel, že jeho rétorika sa po voľbách zmení. Nezmenila sa. Nemyslím tentoraz na chorobné opakovanie faktov, ktoré mu už desať, dvadsať, tridsaťkrát niekto vyvrátil, chcem poukázať na absolútnu absenciu logiky pri jeho argumentoch...
Pozerám správy a v žilách mi tuhne krv. Hovorí sa o tisícročnej vode, no mne sa zdá, že je to voda všetkých čias. Štatistiku postihnutých obyvateľov vylepšujú len veľké mestá, ktoré nie sú priamo zasiahnuté, aj keď sa dnes ráno podľa správ agentúry SITA roztrhla hrádza v Košiciach, a kto vie, čo nám ešte prichystá Dunaj a Morava. Slovenský vidiek je však pod vodou a televízia nám ponúka zábery, na ktoré som bola zvyknutá z úplne iných kútov sveta...
Dopredu sa ospravedlňujem všetkým fanúškom mladučkej nemeckej speváčky Leny, ktorá si odniesla palmu víťazstva z Osla, no mňa jej pieseň nezaujala ani na prvé, ani na druhé, ani na tretie počutie. Možno nemám dobrý hudobný sluch, ale to dievčatko podľa mňa nemá žiadny hlas, dokonca mi v istých úsekoch znela falošne. Mojou favoritkou bola úplne iná pieseň, presnejšie niekoľko piesní. Samotný koncert ma však nadchol a záverečné číslo, keď sa k chytľavej melódii dvoch nórskych spevákov pripájala svojím tancom postupne celá Európa, mi spôsobilo zimomriavky...
Nedávno som počula zaujímavú vetu: Sociálne vlády korumpujú svojich voličov sľubmi.
Pozerám Let´s Dance. Páči sa mi ten formát. Žiaľ, čo mi vadí stále viac, je scenáristický vklad Dana Dangla...
Len pred chvíľou som dočítala spoveď muža, ktorý si vraj na internete kupuje panny.
Tento článok sa mi bude písať strašne ťažko. Napísať totiž len vetu, že pieseň o gayoch na odovzdávaní Ota bola nevkusná, môže čitateľa priviesť k nesprávnemu záveru...
Klobúk dolu, Iveta, tvoje vystúpenie v relácii De Facto bolo skvelé. Vzdelanosť, rozhľad, jasne formulované myšlienky a sila argumentov jednoznačne víťazili nad prívalom slov predsedu HZDS Vladimíra Mečiara.
Už niekoľko mesiacov sa štípem do ruky. Klamem, štípem sa do nej už niekoľko rokov...
Dieťa sa mi smeje, že vždy naletím na niečie slová a sľuby. Vyzerá to už na nevyliečiteľnú chorobu a ja rozmýšľam, kde sa vo mne zobralo toľko dôverčivosti a potom prídem na jednoduché riešenie - ja sama nikdy nehovorím veci, ktoré necítim, ktoré si nemyslím, ktoré neviem dodržať, ktoré nemyslím vážne a tak prirodzene predpokladám, že ľudia okolo mňa robia to isté...