Ladislav Lencz
Drobné prejavy solidarity 1
Roku 1979 - 80 som pracoval v (Západnom) Nemecku. Že ma tam pustili s mojím kádrovým posudkom, dokonca s celou rodinou, to je jedna zo záhad alebo zázrakov môjho života. Okrem množstva ďalších vecí ma tam zaujalo, že v každom čísle miestnych novín bola rubrika DIE GUTE TAT (Dobrý čin, dobrý skutok). Boli to drobné príbehy, z ktorých sa usmievala dobrota, láskavosť a ochota pomáhať.Pripomína mi to naše súťaže Detský čin roka (iniciátor: Whirlpool Slovakia) alebo Sociálny čin roka (MPSVR). Dobre myslené, ale trochu problematické nápady. Môžu zvádzať k myšlienke, že "dobrý čin" má byť čosi výnimočné; že na to má byť súťaž, že "víťaz" musí byť za dobrý čin osobitne odmenený. Prejavy ľudskosti majú byť každodenné; ak sa publikujú, tak bez mena "hrdinu dňa" a bez honorovania.Preto som sa rozhodol, že prejavy dobroprajnosti a porozumenia budem propagovať krátkymi blogmi. Tento prvý sa nezmestí do 1200 znakov, ostatné budú podľa možnosti krátke, teda bez hodnotenia. V ďalšom niekoľkými vetami bližšie vysvetlím svoj zámer a ako prvý porozprávam jeden z drobných prejavov ľudskosti, ktoré som stretol na svojich cestách.