Jaroslav Liptay
"Och, plytkosť srdečná !"
Ak vám názov príspevku pripomína verš od P.O. Hviezdoslava, nemýlite sa. Nejde ani o náhodu. Išiel som totiž okolo jeho sochy po námestí nesúcom jeho meno. Tak skoro to však už neurobím.
Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík: Povietkovanie, bá-snenie, Myšlienky, Spoločnosť, Blogogáň, Blogôňkovo, Kuklapukla, Lesáreň, Permoníkovo, Jajka-nie, Pra-mienky, Deblogácie, Nezaradené
Ak vám názov príspevku pripomína verš od P.O. Hviezdoslava, nemýlite sa. Nejde ani o náhodu. Išiel som totiž okolo jeho sochy po námestí nesúcom jeho meno. Tak skoro to však už neurobím.
Takmer rozprávka s takmer šťastným koncom Kde bolo, tam nebolo, a kde nebolo, tam bolo. Nebolo treba ani za sedem vrchov a sedem dolín chodiť, nuž a ani poriadnej hory tam už nebolo. Skrátka tam, kde sa z niektorých pot lial a niekoľkým to sypalo, bola raz jedna Byrokrajina.
Na rozdiel od ruského „americký boršč“ nemá jasnú receptúru. Možno tam pomiešať čokoľvek. Podobne ako do filmu „Forest Gump“. Keďže pojem „Americká krása“ už použili Američania, nenašiel som vhodnejšie výrazy. Nerozumiem však, prečo film nie je uvádzaný ako paródia. (Vaše ohlasy na moju hlavu!)
Nie som čitateľom mesačníkov, no názor známeho humoristu sa „skvel“ na titulnej strane jedného z nich (Plus 7 dní, 35/2006). Aby som si bol istý, že veta Olivera Andrásyho nie je vytrhnutá z kontextu, nazrel som aj do príslušnej časti ním poskytnutého rozhovoru. Žiaľ, veta: „Nie je možné, aby profesor mal taký istý hlas ako ten, kto vyberá kontajnery“ bola v kontexte. Zrejme aj v kontexte s kvalitou jeho televíznej tvorby. Ak totiž pán Andrásy za priemer IQ u Slovákov považuje to, čo predvádzajú oslovení občania v relácii „Aj múdry schybí“, potom mu aj bez kalkulačky vyjde, že ON samotný patrí medzi elitu. A elita si snáď zaslúži onakvejšie (volebné) urny, ako bežný smrteľník.
Tak veru ! Takých politikov chodí po svete bárskoľko. Predstaviteľov typu „Žilinovský“ nehodno ani komentovať. Vážnejšia situácia príde, ak sa takého „tiežpolitika“ zastane priamo premiér príslušného štátu. A to sme už niektorí dúfali, zrejme naivne, že tento druh „folklóru“ sa do nášho verejného života nevráti. Nuž nielen v susedných Čechách ide mnoho vecí plnou „parou back“, aj u nás SMERujeme od demokracie k demagógii, odtiaľ k degradácii. Časom, nebodaj, k degenerácii ?! Ale od druhého koaličného partnera si premiér ľahko vezme príklad: Ani demarš nás nijako nemôže vzrušovať. To zas iba tí neprajníci... A novinári .....
Nová vláda sa rozhodla šetriť. Hodne hodlá ušetriť aj na štátnej administratíve. Vraj ?! Nuž všimnime si prvé kroky ....
V bývalom režime počas predvolebnej kampane boli na rôznych miestach plagáty s textom: „Voľte mier, voľte blahobyt, voľte demokraciu !“ Ktosi vtipne dopísal: „To by sme volili radi, no musíme voliť kandidátov“. Zdá sa, že v tomto smere sa toho veľa nezmenilo. Iba ak to, že už nevolíme komunistov jednej, ale viacerých strán. Ak chcete, môžete ich aj zakrúžkovať ...
Keď som v detstve čítal od Paľka Dobšinského rozprávku „O hlúpej žene“, pevne som veril, že sa autor neinšpiroval na Slovensku. Moja viera je však už dávno otrasená. Najmä som nadobudol istotu, že to nie je (len) o žene ....
Ja volím, Ty volíš, oni sú (vy)volení ! No ak nechcete voliť kandidátov, zvoľte si čítanie nasledovných predvolebných sloganov, hesiel a oznamov.
V jednej „little big“ krajine, na brehu „little big“, rieky leží „little big city“. Ako hovorí môj kamarát : „I am story“ (teda „sorry“), ospravedlňujem sa, no nedokážem nevyjadriť názor na bezprecedentnú demontáž historických hodnôt nášho hlavného mesta.
Nechodievam často na bratislavský Kamzík najmä preto, že počas víkendov je tam z áut aspoň toľko splodín, ako v meste. Od teraz však mám aj ďalší dôvod. Na návštevníka tam číha príšera nazývaná Koliba Expo, ktorá je práve po rekonštrukcii. Tentoraz devastáciou utrpel nielen pojem „rekonštrukcia“, no najmä pôvodná stavba, ktorá nás reprezentovala na svetovej výstave Expo v kanadskom Montreale. Podobne, ako už dávno slávny „Kinoautomat“ s M. Horníčkom a Bratislavčankou Zuzanou Neubauerovou.
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno politické hnutie, ktoré nielen vo svojom názve, ale aj v praxi, kresťanstvo pred demokraciu položilo. To by nebolo vôbec na škodu, keby časom kresťanstvo katolicizmom nenahradilo. A aj to by ešte nemuselo byť zlé, keby katolicizmus dôraznejšie ako samotná cirkev nepresadzovalo. Aj to by sa dalo pochopiť, keby to nie život, ale iba rozprávka bola. No aj rozprávky by sme pochopili, keby ich členovia hnutia dospelým voličom nerozprávali. Zrejme vedeli, že je národ iným Paľkom (Dobšinským) na rozprávky zvyknutý. Danko zašiel dokonca tak ďaleko, že na scénu Yetiho priviedol ...
Neobávajte sa, vážení čitatelia blogu, v tomto prípade nejde o ťahanice okolo rozpočtu Európskej únie.
Kto mnoho hovorí, nemá čas počúvať. Kto nepočúva, nemá dostatok informácií. Kto nemá informácie, nemá prístup k vedomostiam. Kto nemá vedomosti, nemal by dlho hovoriť...
Začalo sa to úplne nevinne. Po mesiacoch nadmerného pracovného zaťaženia sa objavili prvé príznaky. Poruchy spánku, vyčerpanosť, podráždenosť. A potom prišiel ten hlas. Práve som sa chystal spať, niečo mi zovrelo hruď, pocítil som úzkosť a zrazu šepot.- „Musíš s nami spolupracovať !“ – počul som zreteľne. „Inak Ti hrozí nebezpečie !“