Juraj Lörinc
Pred bránami workoholizmu
Už robím tam, kde robím, dosť dlho a môžem smelo konštatovať, že nároky sú rok čo rok vyššie po všetkých stránkach.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Môj život
Juraj Lörinc
Jedna ruka by netlieskala
Prebral som sa dnes nad ránom a uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil, čo je vo veci. Nemal som ľavú ruku.
Juraj Lörinc
Bol som u premiéra
Keď som minulý rok s hrdosťou neskromne písal o svojom zatiaľ životnom úspechu v kompozičnom šachu, konštatoval som, že asi sa nedostane medzi titulky tlačových agentúr. Nemýlil som sa, nakoniec je to úplne pochopiteľné. O to príjemnejším prekvapením pre mňa preto bolo pozvanie na dnešné stretnutie najlepších športovcov Slovenska za rok 2005 na Úrade vlády.
Juraj Lörinc
Iná realita banky
Asi najbežnejším námetom príspevkov o bankách na tomto blogu je nadávanie na to, ako nás šklbú, ako s nami jednajú a všeličo v podobnom štýle. Sám také skúsenosti nemám, takže nemôžem slúžiť ničím podobným. Ponúkam preto dva krátke pohľade na inú realitu, ako to vyzerá, keď je človek vnútri každý deň. Aj s kolegami.
Juraj Lörinc
1. apríl 2006: deň nostalgie
Mnohí z vás sa včera isto dobre zabávali. Či už žartíkmi, ktoré ste si urobili na účet druhých, alebo po tom, čo ste zistili, že ste sa sami stali obeťami aprílového vtípku. Ja som sa však dozvedel vec, ktorá mi veľmi vtipná neprišla. Pred chvíľou som si ju pre istotu overil, či ma náhodou tiež nevodili za nos. Nevodili. Idú zrušiť moju základnú školu.
Juraj Lörinc
Mám orašpľované hlasivky
Vinník: Ja. Reval som ako zviera. Spoluvinníci: Kapela No Name. Príliš dobre hrali. Svedkovia: Dav. Niekoľko stoviek, tisícok ľudí, čo ja viem. Miesto a čas: NTC, Bratislava. 25. marca.
Juraj Lörinc
Dnes krátko z kultúry
Už som celý natešený na sobotňajší koncert No Name v Bratislave (už sa mi dokonca sníva, že sa u mňa Igor zastavil na kus reči). Ešte predtým som sa však dočkal inej kultúry. Včera večer som spolu s tisícami ďalších Slovákov sledoval odovzdávanie Aurelov 2005 v priamom prenose zo žilinskej športovej haly. Ceny dostal, kto ich dostal, nejde o to. Mňa zaujímali najmä živé vystúpenia. Keďže som nevidel začiatok, moje postrehy sa budú týkať druhej polovice. Zdenka Predná bola dosť od veci. Neviem, či to spôsobilo chladno alebo tréma, no podľa mňa spievala dosť otrasne a jej spev vo mne vyvolal otázku: preboha nakoľkýkrát ten jej hit natočili v štúdiu? Každú frázu tam spievala zvlášť? Negatívne na mňa pôsobilo aj vystúpenie Janka Lehotského. Ako hudobníka ho uznávam, ako živého človeka ho občas stretávam tuto za domom v Karlovej Vsi. Ale jeho hlas spievajúci Veľký sen mora znel ako zo záhrobia. To tak chcel alebo ináč nemohol? Veľmi sa mi naopak páčilo vystúpenie IMT Smile. Ivan Tásler dokázal, že pri živom speve má štýl, aj keď sa mi jeho obraz servírovaný médiami vôbec nepáči, ako spevák ma presvedčil. Keď začal hrať Nohavica vybrnkávačku na začiatku svojej pesničky,
Juraj Lörinc
Letisko nepresvedčilo
Kto si už spomenie, ako som v decembri hrešil okrem iného aj na pozemný personál bratislavského letiska? Nemá zmysel sa rozčuľovať nad tým, že čo sa pamätám, vždy mi po prechode bezpečnostným portálom tento pískal a tak nasleduje osobná prehliadky malým kvíkačom. Keď budú každého kontrolovať, zmenšuje sa šanca, že niekto prepašuje na palubu pištoľ. Robia to aj pre moju bezpečnosť. Ale keď sa dve ženy v uniforme pokúsia odviesť ľudí do lietadla a zistia, že posuvné dvere z gejtu k lietadlu nejdú otvoriť (odomknúť)... keď sa pred ľuďmi podľa mňa neprofesionálne hlasnou vysielačkou dohovárajú o veciach, ktoré by mali ušiam pasažiera radšej zostať skryté (mne evokovali riadny chaos v bežnej prevádzke letiska)... Potenciál na zlepšenie tu je.
Juraj Lörinc
Také normálne rokovanie
Schôdze, pracovné stretnutia, rokovania, oficiálne rozhovory... keď tridsať ľudí sedí a jeden rozpráva... väčšinou asi nuda, ak len náhodou téma nie je blízka účastníkovi. Náhodou som sa včera na jednom zaujímavom rokovaní vyskytoval, popri mlátení prázdnej slamy sa preberalo niekoľko veľmo dôležitých otázok. Popri tom sa našlo i zopár vtipnejších úsekov... a o tom je to ďalej.
Juraj Lörinc
Maďarský Excel v NBS
Mám v týchto dňoch strašný pohon v robote, nie všetko sa mi darí ideálne, ale tak to už chodí, sú dni pokojné a sú dni hektické. Pri práci s Excelom mi prišla na um nedávna drobná príhoda.
Juraj Lörinc
Novšia verzia akože bez úplne nových problémov?
V diskusii k môjmu článku o nedostatkoch staršej verzie Open Office mi diskutér r napísal toto:
Juraj Lörinc
2x navigácia
Šoférovať v neznámom prostredí je niekedy náročné. Rovnako náročné je niekedy navádzať z miesta spolujazdca. Napríklad, keď si niekto v jednom kuse mýli pravú a ľavú stranu. Ale maximálne chaotické situácie nastávajú, keď si šofér a navigátor nerozumejú.
Juraj Lörinc
Nahluchlá vyráža
Jednu moju známu postretli drobné zdravotné ťažkosti. Nepočula tak, ako bola zvyknutá. Ako zvykli hovoriť učitelia trochu v iných súvislostiach, mala niečo s ušami.
Juraj Lörinc
Dlhšie obarlené skúsenosti
Nikdy v živote som o barliach nechodil. Mal som šťastie a zranenia nôh, či dokonca akékoľvek zlomeniny sa mi vyhýbali. Keď sa však niečo má stať, stane sa to aj po prvý raz. Pravidelní čitatelia môjho blogu už dobre vedia, že 11. januára som sa zranil na basketbale a po dôkladnom vyšetrení sa o týždeň ukázalo, že sa nedá ináč, že barle potrebujem. Poviem vám, bol to šok, vidieť to aj z článku popisujúceho moje prvé skúsenosti. Dnes som dal dohromady ďalšie, ktoré sa nazbierali za tri týždne, čo som hopkal medzi dvomi palicami a hrdo nosil na nohe poriadny kus sadrového obväzu.
Juraj Lörinc
Áno, priatelia, vaňa!
Asi pred dvadsiatimi minútami som vyliezol z vane. Neviete si predstaviť, ako som túžil po tom, ponoriť sa do vody, celý...
reklama
Juraj Lörinc
Zatiaľ krátka obarlená skúsenosť
Keď som v sobotu písal o tom, že s mojím zranením to nevyzerá najhoršie, nevedel som, čo ma čaká tento týždeň. V pondelok som ešte oddychoval a liečil sa, včera som sa vybral na kontrolu. Titulok naznačuje, ako dopadla.
Juraj Lörinc
Našťastie to nie je horšie
Len krátka poznámočka pre všetkých, čo sa u mňa zastavia a čítali môj predchádzajúci článok popisujúci moje zranenie. Poslušne hlásim, že ujo chirurg mi včera lýtko zrakom a hmatom preskúmal a potvrdil diagnózu mojej pani doktorky. Nič horšie sa nedeje. Kľud, mastičky a čas to dajú do poriadku.
Juraj Lörinc
Dosť dlhá päťdesiatka
Nehovorím o žiadnej oslave abrahámovín. Číslo v titulku označuje priateľský basketbalový zápas hraný do 50 bodov, vyhrať sa musí aspoň o 4 body. Bežne také hrávame s partiou súčasných a bývalých matfyzákov v telocvični. Niektorí z nás sú lepší hráči, niektorí, ehm, nechcem na seba ukazovať prstom, sú slabší, ale aspoň snaha sa cení. Vďaka tomuto viac-menej pravidelnému športovaniu som vo forme o čosi lepšej, než by naznačovali moja guľatá tvár, mierne klenuté bruško, veľké pozadie alebo fakt hrubé nohy. Lenže včera padla kosa na kameň.
Juraj Lörinc
Ako som včera necestoval
K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval včerajší článok Martina Mojzeša, ktorý si prežil strastiplnú cestu z Bratislavy na sever. Nebol sám, takých boli stovky, vlastne asi tisíce. No ja som medzi nimi nebol.
Juraj Lörinc
Ako sa pracuje po Vianociach?
Je pre mňa dosť ťažké určiť, či má teraz medzi sviatkami viac ľudí dovolenku alebo viac ľudí pracuje. Z mojej najbližšej rodiny, keď pominiem dôchodcov, väčšina dovolenkuje. Ja fachčím.
