Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Je pravda, že našou športovou scénou dnes hýbe väčší škandál než nejaké televízne prenosy z hokejového play-off. (Škandál kolkový, takpovediac.) Ale možno sa nájde niekto, kto si v rozhovoroch s hokejistami (a inokedy futbalistami, atlétmi, trénermi, ..., prosto ľuďmi od športu interviewovaných športovými redaktormi) povšimol rovnakú vec ako ja. A nakoniec, možno sa pobavíte, keď zaznie nabudúce.
Slovenská literárna súťaž Poviedka je už klasikou. Minulý týždeň sa mi dostal do ruky zborník zo 4. ročníka. Ako obyčajne, nie všetko sa mi páčilo, no mnohé ma zaujalo.
Počítam, že väčšina z vás sa s týmto malebným slovenským slovom už stretla. Čo však znamená v šachovom kontexte?
Sedim doma, pracujem. Ako pozadie mi beží hokejový zápas, play-off, Skalica - Košice. Ozve sa zvonček. Pozriem kto. Starší pán, s papiermi v ruke.
Po troch predchádzajúcich tematických sériách fotiek z minuloročnej dovolenky (more a budovy, krajina a stariny, zvieratá) mi ostalo niekoľko ďalších vybraných záberov, ktoré nemajú spoločný menovateľ. Možno práve preto sú niektoré z nich zaujímavejšie...
... aby sa z nej nedala vyrobiť ešte väčšia fáma. Možno ste si aj vy všimli pekný článok Mira Veselého o čistení záchodu Coca Colou. Ide to vďaka kyseline fosforečnej.
Zdá sa, že výber hlášok z diskusií sa celkom uchytil, po januárovom tak logicky nasleduje februárový. (Je to opäť skôr dlhšie ako kratšie, ale na to ste si už hádam privykli...)
Po Belkovej Mechanickom gramofóne je toto druhá kniha zo série môjho vedomého zamerania na súčasnú slovenskú tvorbu. Aj keď hlavný hrdina ironicky komentuje okrem iného aj vyjadrenia kritikov na prebaloch kníh (často z obskúrnych plátkov, o ktorých ináč neexistujúci priemerný čitateľ nikdy nepočul), Posledný hit ich na obálke má tri, všetky v zásade kladné (pozor: od ľudí, ktorí Hvoreckému s knihou pomáhali). Ja sa k nim pridávam - a tak v zásade zosilňujem tlak spoločnosti na každého, kto knihu nečítal, aby ju vzal do ruky, prelistoval, ponoril sa do nej, lebo bez toho nemôže byť in.
Pozdáva sa mi jeden český blog s názvom Slovo dne. Keď sa autorom pritrafí stretnutie s nejakým zaujímavým slovom, trochu ho rozpitvajú alebo si okolo neho zafilozofujú. Rôzne. V poslednej dobe sa pitvali slová bankrot, cherubín, kořalka, úplatek, čalamáda a remuláda. Mne sa dnes pritrafilo stretnutie s neobyčajným slovom spájajúcim štandardnú predponu "prí-" (príhovor, prípis) a expresívny slovný koreň "pind" (pindať). Prípind. A čo toto slovo označuje či vyjadruje? Podľa toho, ako mu rozumiem, dosť veľa. Písomnú sťažnosť a zároveň názor adresáta na ňu. Názor rozhodne nelichotivý.
Pri čistení disku som objavil dva prichystané súbory fotiek z minuloročnej dovolenky. Áno, minulá jeseň a končiaca zima boli dostatočne hektické na to, aby som zabudol... ale počítač nezabúda (zatiaľ). Dva súbory som zverejnil ešte v septembri, zábery na more a budovy a pohľady na krajinu a stariny. Čo by ste povedali na rodoské i nerodoské zvieratá?
Už Miro Žbirka spieval: "... moja drahá, s tebou kríž." Veža je významná šachová figúra, drahá, za 5 pešiakov alebo tak nejak. A kríž sa s nimi robiť dá.
Včera som po dlhšom čase mal squash s našou squashovou skupinkou. Dobre sme si zašantili. Jeden poznamenal, že doteraz rozdeľoval hráčov na makačov a mäkkýšov podľa toho, či majú ochranné okuliare (akože skutoční makači majú), ale po tom, čo ma uvidel, bude musieť toto pravidlo prehodnotiť. Darmo, nechce sa mi riskovať oči.Po skončení sme si sadli na debatu k nejakým nápojom. Pri vedľajšom stole sedela bývalá kolegyňa.Počas rozhovoru som zaznamenal dávneho priateľa prechádzať naokolo aj s rodinkou, nuž . Asi 2 roky som ho nevidel...Už skoro na odchode som ešte zaskočil kúpiť nejakú poživeň - a pri pokladni som stál tesne za známou, ktorú som tiež už asi 2 roky nevidel.Tak neviem. Alebo vlastne viem. Keď budem mať chuť náhodne stretnúť starých známych, na ktorých som roky nenaďabil, zamierim do AUPARKu. Nová doba.
Zastavil som sa v utorok v knižnici, reku, keď už som sa pustil do debaty súvisiacou s pôvodnou slovenskou literatúrou, požičiam si nejakú knihu mladého slovenského autora. Nakoniec som si požičal jedna z nich bola od autorky. Greta Zuzana Belková ešte nemá 30 rokov a jej štýl ma kladne oslovil - a pritom fotka autorky nebola priložená. :)
Na prelome októbra a novembra minulého roku som zorganizoval pre čitateľov blogu malú hru. Vydarila sa, zúčastnilo sa 36 ľudí a rôzne komentáre boli povzbudzujúce. Nastal čas druhej hry. Nepôjde o matematiku, o čísla, ale o slová.
Premiér krátko po voľbách vyhlásil, že privatizovať sa nebude. Tvrdý záväzok. Každý si o tom môžeme myslieť svoje, ale keď sa raz takto zaviazal, mal by to plniť. Takýto záväzok vláde logicky zväzuje ruky aj v prípadoch, keď by privatizovať potrebovala. Preto sa niečo, čo by sa dalo označiť ako privatizácia, začína označovať inými slovami.
Prešiel ďalší rok a mne sa pošťastilo prečítať si ďalšiu knihu zo ságy o vesmíre, ktorého dôležitou súčasťou je planéta Duna. Pred dvomi rokmi som celkom spokojne čítal Legendy Duny 3: Bitka o Corrin, pred rokom ma neuspokojila Kapitula: Duna. Ako to je s corrinskou predohrou? Priemerne.
Málokto z čitateľov ešte nevidel televíznu reklamu, v ktorej sa vyskytovali bežné veci. Bežný čistiaci prostriedok, bežný prací prášok... dnes som dokonca videl bežnú čokoládovú šišku. A nie v reklame.
V dnešnom SME ma zaujal platený článok Petra Milčáka so sugestívnym názvom "Blíži sa koniec malých vydavateľov na Slovensku". Sťažuje sa v ňom na neutešenú sitáciu vo vydávaní pôvodnej slovenskej literatúry, keď najmä malé vydavateľstvá krvácajú daňami, odvodmi a ktovie čím ešte. Má iste veľa pravdy, no myslím si, že vo svojom ťažení niekoľkokrát pretiahol strunku a tým s opačným názorom poskytol dostatok priestoru na kritiku.
Všimol som si toho malého chumáča trávy jedno ráno, keď som s pohľadom upretým do zeme kráčal ku zastávke trolejbusu. V tom okamihu som sa zastavil ako Van Damme vo výskoku, keď si ho obzerá kamera zo všetkých strán. Hľadel som na zopár stebiel ako na zjavenie. Už pekných pár rokov tadeto chodím skoro každý pracovný deň, ráno smerom dole, poobede zase hore a ešte občas aj inokedy. Môžem odprisahať, že tu nikdy nič nerástlo. A naraz tráva. Čerstvé steblá.
Je to už skoro rok, čo nás opustil martinský skladateľ Ladislav Salai (19.8.1934 - 15.3.2006). V poli zvanom kompozičný šach vyryl hlbokú brázdu a tak nečudo, že sa Slovenská organizácia kompozičného šachu rozhodla na jeho počesť usporiadať spomienkový skladateľský turnaj. Ten má zasielaciu lehotu približne za mesiac, na prvé smutné výročie smrti. Včera večer a dnes doobeda som uvažoval, čo vlastne doňho pošlem... a táto príležitosť mi vnukla myšlienku predstaviť pána Salaia aj čitateľom blogu.
