Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Každý starší raz bol v puberte, niektorí (sme?) z nej nikdy nevyrástli. Kto z nás si spomenie, čo sme sa navyvádzali, keď s nami trieskali hormóny? Článok Kristíny Jendrejskej o príjemnom valentínskom prekvapení mi pripomenul môj povalentínsky nález. Priam artefakt puberty.
Posledné obdobie mnou spozorovaným a davu predhodeným článkom vcelku prialo. Na titulke boli zverejnené až štyri, k tomu niekoľko ďalších článkov zaujalo aj iných čitateľov okrem mňa. Pozrite si, ktoré vás zaujmú, a pokiaľ dôjdete k názoru, že by sa mali pobaviť alebo poučiť aj širšie masy, môžete ísť na linku "hlasujte tu" a svojím hlasom pomôcť dostať dotyčný článok na titulku vybrali.sme.sk.
Cez vybrali.sme.sk som sa opäť dostal k rozhovoru s človekom z prostredia mobilného operátora. Po Robertovi Chvátalovi z T-Mobile to dnes bol Ivan Marták z Orangeu.
Nie som mimo. Naopak, som súčasťou systému, som zaradený, oholený (väčšinou). Pracujem. Keď pracujem, rád počúvam hudbu. Temer z každého žánru si niečo viem vybrať. Celé roky som počúval svoj výber pesničiek z rádií. Okrem toho samotné rádiá. Ale čo sa to stalo?
Prepáčte drobnú chybu v titulku. Som ešte trochu omámený včerajším blogerským stretnutím. Práve na ňom som sa rozprával s jedným z (mála) pravidelných priaznivcov môjho kompozičnošachového okienka. V praktickom šachu, ktorému sa venuje, vraj miluje obete dámy, len sa mu nedarí ich realizovať. Takže dnes po obede obete dámy. (Tá chyba bola výnimočne zámerná. Je zároveň drobnou spomienkou na podľa mňa vynikajúcu knihu Henryho Jamesa Portrét dámy... aj film podľa knihy so záporňákom Johnom Malkovichom bol fajn. Ale to som od šachu trochu odbočil, tak späť.)
Teda okrem toho, že je analytikom. Ale zato celý život. Keďže som tú hlášku počul z pozadia niekoľkokrát, postupne som ju upravoval do snáď skutočnej podoby bez skreslenia. Pavol Hrušovský na (prípadne priamo pre) TA3: "Treba si pozrieť odbornosť a životopis pána Macha, ktorý je analytikom, je štatistom, celý život sa venoval tejto problematike."
Tak by sa dal voľne preložiť názov knihy The (Mis)behaviour of markets od profesora Mandelbrota (a novinára Hudsona). Jeho meno je v širšej verejnosti spájané najmä s veľmi zaujímavou Mandelbrotovou množinou komplexných čísel a všeobecnejšie s teóriou fraktálov, ktorú vybudoval (samozrejme nie sám). Dobre známe je využitie fraktálov v (počítačovej) grafike, ale ich aplikácie možno nájsť v širokej škále vedných disciplín. Medzi ne sa radí aj výskum finančných trhov. Práve o tomto použití a jeho zdôvodnení je kniha.
Aj na serióznych fórach sa rôzne vtípky v prezentáciách bežne používajú. Účel je väčšinou jeden: získať alebo udržať pozornosť. Každý vtip sa však dá pokaziť. (Upozornenie: Vtip v článku je dilbertoidný, je v angličtine a nie je preložený do slovenčiny. Vlastne je, ale zabito...)
Na Silvestra som zverejnil svoj výber vtipných diskusných príspevkov z roka 2006. Reakcie v diskusii boli celkom pozitívne a mne napadla otázka: Čo sa stane, keď si budem vtipné reakcie odkladať dôsledne? Výsledok: dá sa urobiť výber aj za mesiac. Tu je. (Je dlhý, ale to snáď až tak veľmi nevadí...)
Detektívka ako máloktorá iná. Dávnejší čitatelia knižnej rubriky môjho blogu si možno pamätajú, že detektívny žáner patrí k mojim obľúbeným oddychovkám. Priateľ Štefan mi v jedno januárové poobedie prezradil, že práve dočítal nečakanú haluz, ktorá ho šialenosťou nápadu zaujala v polici kníhkupectva, takže neodolal a kúpil. Vtedy to už mal prečítané, drtila to jeho žena a mne knihu posunul hneď vzápätí.
Včera sme pri obede počúvali počúvali Zápisník zahraničních zpravodajů v českom rozhlase (ČRo), štátnom. Gregor Martin Papucsek doňho prispel reportážou z Maďarska o zabíjačkách, v ktorej informoval o podobnom probléme, ako bol (je) u nás. Zabíjačka by sa nemala robiť len tak, úrady by do toho mali mať čo povedať. Ale nie o tom som chcel, lež o jazyku (nie bravčovom).
Videl som ho dnes. Prvá polovica lepšia ako druhá, potom to už šlo od desiatich k piatim. Koniec vyložene o ničom. Mám pár poznámok. Myslím, že viem, prečo boli kniha a film tak populárne. Prosto je to látka, ktorá vyvoláva kontroverziu, na prvý pohľad znesiteľné konštrukcie, dobrá reklama aj antireklama. Nechápem, prečo katolícka cirkev zareagovala tak silne, ako zareagovala (napr. pred uvedením filmu). Každému trochu mysliacemu človeku musí byť jasné, že je to len beletria, fikcia, umelecká (či už s úvodzovkami alebo bez) konštrukcia. Prekotné preklopenie postavy, ktorú hral Jean Reno, bolo príliš rýchle. V jednej chvíli verí biskupovi na slovo aj to, že porušil spovedné tajomstvo, mláti nevinných svedkov, v druhej biskupa posiela preč. Ale v takomto ostro sledovanom filme sa samozrejme našlo veľa "goofs". Sestra mi vravela, že knižka je lepšia, sú v nej zdôraznené iné časti, je prekombinovanejšia. Myslím, že ešte nejaký čas vydržím bez jej prečítania.
Pozerám do svojej rubriky Knihy a celkom prekvapene krútim hlavou. Musím listovať ďaleko dozadu, aby som našiel nejakú knižku, ktorá ma oslovila tak veľmi a tak pozitívne ako Nádraží Perdido od Chinu Miévilla.Na jeseň to bola Collapse z oblasti ekológie, predtým na dovolenke Krátka história takmer všetkého (teda konkrétne najmä história prírodných vied). V oblasti beletrie to bola v júni 2006 dosť dobrá Kariéra Nikodéma Dyzmu a predtým sa Miévillovi vyrovnal v apríli Parfum (ktorý teraz ide v kinách). Čo sa mi páčilo na Nádraží Perdido?
Anglická banka HBOS má problém. Podľa správy BBC z nej unikli dôverné informácie o klientoch. O veľa klientoch, 75 000. Banka si je vedomá vážnosti situácie ("we are treating this matter very seriously"), no prečo by si zase niekto neudrel do odporných bánk?
Toto je len dnešných 5 citátov z určite oveľa dlhšieho zoznamu... toto má byť volená elita národa? "Všetko so všetkým súvisí" (ak aj náhodou nesúvisí, tak súvisí) "Chcú len kradnúť a zbíjať a kradnúť a zbíjať" (ja to viem, ja ich pozorujem už mnoho rokov) "Nemám nijaké informácie, nezbieram žiadne informácie" (ja nič, ja muzikant, vždy si buď všetko vymýšľam alebo teraz klamem, tak si vyberte) "Pán priateľ by veľmi chcel lietať" (akože vyletieť?) "Najväčšia kresťanská avantgardná strana" (ale vy ich budete stále označovať za spiatočníkov a černokňažníkov) Koho sme si zvolili, toho máme. No ale teraz si predstavte, že sú krajiny, kde sú na tom oveľa horšie. A nie je ich málo. To je sen, chudáci ľudia... "Kam se ten svět řítí?" (toto je tuším originál od Smoljaka)
Od piatka večera do nedele skorého popoludnia som sa vyskytoval v dedine Marianka ležiacej čoby kameňom zo Záhorskej Bystrice dohodil. (Imrich Bugár.) Pred rokom a štvrť sa tam uskutočnilo prvé stretnutie slovenskej reprezentácie pre ôsmu svetovú súťaž v kompozičnom šachu (WCCT). Druhé bolo v máji minulého roku. Tretie teraz.
Prečítal som si dnes rozhovor s Robertom Chvátalom, čoskoro odchádzajúcim šéfom T-Mobile Slovensko (via vybrali.sme.sk). Pobavila ma v ňom jedna formulácia. Citujem: "Zároveň si myslíme, že poskytujeme nadštandardnú kvalitu služieb, a teda to nie je len o cenách." To je temer ŠTANDARDNÁ marketingová veta. Uvažujme, čo je v prípade telekomunikačných služieb štandardom. Ako sa určuje, keď sú na trhu dvaja mobilní operátori? Jeden podľa seba poskytuje služby nadštandardné. Aké ten druhý (podľa svojho názoru)? Snáď nikto nepovie, že poskytuje služby podštandardné. Takže jeden nadštandardné, druhý aspoň štandardné, aký je priemer? Nad štandardom. Aj priemerné služby (v nepejoratívnom zmysle slova!) sú aspoň trochu nadštandardné. To je fajn zistenie! :-)
Po veľmi šachovom víkende (viac o ňom v najbližších dňoch) mi dobre padla prechádzka zimnou podvečernou Bratislavou. Na jej konci sme s mojou milou vstúpili do kina Mladosť (ktoré idú predať). Bolo skoro plné, lebo veľa ľudí chcelo vidieť najnovší Menzelov film podľa Hrabalovho románu Obsluhoval jsem anglického krále.
Dnes som dostal dvakrát do brady. Jednu šupu fyzickú a druhú psychickú. Z prvej som sa pozbieral za pár sekúnd, z druhej sa budem spamätávať oveľa dlhšie. Koniec tajomnosti. Zašiel som dnes, ako ostatne často v stredu alebo piatok, na basketbal. Je to už viac ako rok, čo som sa na basketbale zranil. Dávam si na seba väčší pozor než kedysi, napriek tomu sa dnes moja brada dotkla temena bežiaceho protihráča. Zrazili sme sa. On bol v pohode... a ja budem čoskoro tiež, modrina sa zahojí. Po sprche a presune domov som si sadol k práci a pustil si televízor ako kulisu. Moc som toho nenarobil. Natrafil som totiž pri výbere vhodného pozadia na program ČT2, na ktorom už asi 10 minút bežal film Konference ve Wannsee. Zobrazuje umeleckú rekonštrukciu skutočne konanej konferencie vo Wannsee. Reinhard Heydrich a Adolf Eichmann na nej informovali ďalších vysokých úradníkov Ríše o prijatom "konečnom riešení židovskej otázky". Drsné, drsné, drsné. Ľudskosť bola odpočítaná. K.o. Aký špeciálny význam môže mať slovo "deportácia"... Veľmi drsný a veľmi dobrý film, som rád, že som naň natrafil.
Zaujal ma dnes článok Valeriána Valáška o šachovom programe Rybka. Už sa nejaké to desaťročie praktickému šachu nevenujem, napriek tomu si dovolím zopár spomienok a poznámok najmä k diskusii k Valeriánovmu spotu.
