Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Asi najbežnejším námetom príspevkov o bankách na tomto blogu je nadávanie na to, ako nás šklbú, ako s nami jednajú a všeličo v podobnom štýle. Sám také skúsenosti nemám, takže nemôžem slúžiť ničím podobným. Ponúkam preto dva krátke pohľade na inú realitu, ako to vyzerá, keď je človek vnútri každý deň. Aj s kolegami.
Hokejové funkcionárske spory Šťastný vs. Hossa pred olympiádou a pokračovanie Šťastný vs. Široký v posledných dňoch išli trochu mimo mňa. Takého, čo o veci dosiaľ nepočul, na Slovensku asi niet, bolo to v správach, novinách, komentároch. Na SME blogu o tom písali napr. Roman Vilkovič, Karol Sudor, či Milan Kohutiar. Nemal som ani príležitosť sledovať minulotýždňové Pod lampou, o ktorom sa vyjadril napr. Peter Černák. Ale dnes sa mi dostalo do ruky najnovšie číslo časopisu .týždeň a poviem vám, z rozhovoru s Petrom Šťastným som dosť znechutený.
Témy v kompzičnom šachu sú všelijaké. Strategické (napr. priväzovanie, blokovanie, zacláňanie línií), logické (prípravné plány, logický výber), tzv. novostrategické (zámeny matov, obrán, hier a funkcií ťahov), formálne (Forsbergova téma, minimálky), geometrické (hviezda kráľa, kolobeh figúry, výmena miest) ... K poslednému druhu patrí téma medzi skladateľmi dosť obľúbená, pretože si ju ľahko všimne každý riešiteľ. Všetky maty z toho istého poľa.
Jozef Mak sa prebudil zo zimného spánku. Ráno sa poobzeral po električke a všimol si reklamu young4BA. Oni sa ho pýtajú, či je BA pozitív. Je. Či je nápad pozitív. Je, no samozrejme. Je doslova NÁPADY pozitív. Až nato, že tie jeho by ich asi nezaujímali. A ešte či je peniaze negatív. Uhm, myslím, že asi každý človek je menej peniaze pozitív, než by chcel. Tak čo sa pýtajú... Jozef Mak je z toho otázky pozitív. Rovnako ako ja som veľa práce pozitív, dovolenka negatív, CD No Name pozitív, CD Martiny Šindlerovej negatív, šachové časopisy pozitív, Playboy negatív, kaktus pozitív, gerbery negatív, ... Takto dnešná mládež kúl komunikuje? Celkom sa čudujem, že rozumiem reči toho kmeňa. Vlastne že som porozumenie pozitív. :-) (písané 3. apríla 2006)
Mnohí z vás sa včera isto dobre zabávali. Či už žartíkmi, ktoré ste si urobili na účet druhých, alebo po tom, čo ste zistili, že ste sa sami stali obeťami aprílového vtípku. Ja som sa však dozvedel vec, ktorá mi veľmi vtipná neprišla. Pred chvíľou som si ju pre istotu overil, či ma náhodou tiež nevodili za nos. Nevodili. Idú zrušiť moju základnú školu.
Asi viete, že články zverejnené tu na blogu sa občas dostanú do tlačenej podoby v SME, na strane Blog (väčšinou v pondelňajšom výtlačku) a v prílohe Ľudia (asi tak 3x za týždeň), veľmi výnimočne ešte inam.
Pred tromi týždňami som písal o problémikoch s jazykovými mutáciami Excelu. (Kto nečítal, tomu pre pochopenie tohto pokračovania odporúčam.) Jeden z mojich priateľov mi nečakane poslal pre uverejnenie pokračovanie story, ktorá sa odohrala v mail-liste pre Excel a do ktorej môj článok zasiahol.
V diskusii k môjmu nadšenému článku o koncerte No Name sa okrem iného vyskytol názor, že ich texty sú "obsahovo ploché a často rytmicky mimo hudbu". Ani nehovorím o diskusii k článku zo SME o tohtoročných Aureloch, tam si diskutéri dnešnú slovenskú populárnu scénu riadne podali.
Keď som pred chvíľou vo svojej RSS čítačke objavil titulok EU demands Belarus leader freed, na moment som zostal zarazený z dvoch skutočností. Vodca bieloruského štátu, prezident Lukašenko, bol uväznený? A EÚ žiada jeho prepustenie?? Po kliknutí na odkaz sa všetko vyjasnilo a zlogičtilo. V titulku chýbalo podľa mňa podstatné slovo "opposition", ktoré už bolo v texte v RSS a v podtitulku na stránke. Nielen blogeri občas použijú zavádzajúci titulok. :-)
Vinník: Ja. Reval som ako zviera. Spoluvinníci: Kapela No Name. Príliš dobre hrali. Svedkovia: Dav. Niekoľko stoviek, tisícok ľudí, čo ja viem. Miesto a čas: NTC, Bratislava. 25. marca.
Už som celý natešený na sobotňajší koncert No Name v Bratislave (už sa mi dokonca sníva, že sa u mňa Igor zastavil na kus reči). Ešte predtým som sa však dočkal inej kultúry. Včera večer som spolu s tisícami ďalších Slovákov sledoval odovzdávanie Aurelov 2005 v priamom prenose zo žilinskej športovej haly. Ceny dostal, kto ich dostal, nejde o to. Mňa zaujímali najmä živé vystúpenia. Keďže som nevidel začiatok, moje postrehy sa budú týkať druhej polovice. Zdenka Predná bola dosť od veci. Neviem, či to spôsobilo chladno alebo tréma, no podľa mňa spievala dosť otrasne a jej spev vo mne vyvolal otázku: preboha nakoľkýkrát ten jej hit natočili v štúdiu? Každú frázu tam spievala zvlášť? Negatívne na mňa pôsobilo aj vystúpenie Janka Lehotského. Ako hudobníka ho uznávam, ako živého človeka ho občas stretávam tuto za domom v Karlovej Vsi. Ale jeho hlas spievajúci Veľký sen mora znel ako zo záhrobia. To tak chcel alebo ináč nemohol? Veľmi sa mi naopak páčilo vystúpenie IMT Smile. Ivan Tásler dokázal, že pri živom speve má štýl, aj keď sa mi jeho obraz servírovaný médiami vôbec nepáči, ako spevák ma presvedčil. Keď začal hrať Nohavica vybrnkávačku na začiatku svojej pesničky,
O jednej Vieweghovej knižke, o Nových nápadech laskavého čtenáře, som už pred časom písal. V tom článočku som aj vysvetľoval, aký mám k tomu najbestsellujúcejšiemu českému spisovateľovi súčasnosti vzťah. Vybíjená ho nezmenila.
Pred chvíľou som objavil na stránkach Českého svazu ledního hokeje, že ich Komisia rozhodcov sleduje svoje ovečky. V dobrej viere predpokladám, že podobné hodnotenia a sumáre z nich publikuje aj náš hokejový zväz. Vie niekto o niečom takom?
Hodnú chvíľu som rozmýšľal, ako začať tento spot tak, aby som vyhol smrteľnému hriechu v podobe blogového klišé. Rozmýšľal som tak dlho, až som si povedal, čo sa s tým toľko pechorím, veď je to fuk... a vtedy som si uvedomil, že to je ten pravý úvod. Mne to smiešne bolo, ale málokomu inému by asi tiež bolo. O tom to je.
Pred viac ako rokom som písal, že som nečítal šiesty diel Duny. Už to nie je pravda. Vo februári som si ho požičal v knižnici a tento týždeň som ho konečne dorazil.
Poviem vám, je to fantastický pocit, keď niečo vytvoríte, dáte to k dispozícii iným ľuďom a tí použijú. Kto to zažil, vie. Ak sa obmedzím len na publikovanie mojich výtvorov v tlači, môžem vymenovať x vecí, ktoré sa mi už stali a vždy sa to raz stane po prvý raz... napríklad prvý článok v školskom časopise (neviem kedy), prvá šachová úloha (Nedeľná Pravda 1991), prvý matematický článok Mathematica Slovaca 2003), atd. atd. Úplnou náhodou som včera objavil, že sa článku z môjho blogu venovali na inom anglicky hovoriacom blogu. Ako to je možné? Odpoveď dáva titulok, a trochu pozadia nasleduje.
Kladie ju na svojom blogu Peter Kupčík. Týka sa privatizácie amazonských dažďových pralesov a voľne povedané, znie asi takto: Prečo je privatizácia výhodná aj v prípade takéhoto nenahraditeľného statku, ktorého krátkodobé vyťaženie vlastníkom môže mať zdrvujúce následky na nás všetkých? (Trochu mi to pripomína stav, keď Paul Atreides mohol kývnutím ruky zničiť schopnosť Duny produkovať melanž, tak držal v šachu padišacha, CHOAM, Gildu, Bene Gesserit, veľkorody, všetkých, ehm, takíto vlastníci nás budú mať dosť v hrsti, zvlášť, keď sa spoja, nie?) Aj mňa by zaujímala odpoveď, diskutujte u Petra, nech sa nám to netriešti, dobre? (písané 16. marca 2006)
V Science Blogu sa dnes objavil zaujímavý záznam s názvom Bank mergers bring down the neighborhood - voľne preložiteľné aj ako Fúzie bánk poškodzujú mestské štvrte (v ktorých sa danou fúziou zmenší konkurencia).
Už niekedy minulý rok som videl film o kolapse Enronu, dávali ho aj nedávno. Keďže moje vedomosti o podrobnostiach prípadu boli kusé, hľadal som po všelijakých zdrojoch. Vtedy som sa prvý raz stretol s pojmom whistleblower. Niekto, kto objaví, že niekde je bordel, nič sa s tým nedeje, nikto to neupratuje, naopak sa všetko tutlá a informácie o bordeli sa nedostanú ku tým ľuďom, ktorí by aj mohli/mali mať záujem na vyčistení Augiášovho chlieva.
"Sakra chlapi, dajte čosi vyžrať!" reval na nás okolo polnoci o dva roky starší chalan na stredoškolskom internáte. Mal nakúpené pod čapicou a chcelo sa mu ukázať, aký je džefo. Dnes by nám asi poslal SMSku alebo e-mail. Uh? Aj takéto správy sa dnes vyskytovali na internáte. Uh. Opravujem, na internete.
