Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Petra Schwarczová popísala vo svojom článku skúsenosť s dnešnými deťmi a ich chovaním voči starším ľuďom. V diskusii sa okrem iného hovorilo o tom, odkiaľ vlastne deti berú nadávky. Nuž, spomenul som si na svoje vlastné zoznámenie sa s dvomi klasickými pohlavnými nadávkami.
Mám rád leto. Lepšie teplo ako zima, lepšie slnko ako dážď. Ale zopár drobných príhod z posledných dní mi naznačilo, že nebude ľahké. Nielen pre mňa, pre mnohých.
Sedím si u rodičov a oddychujem po celodennej robote. Otrasné čosi. Doviezol som z Bratislavy niekoľko desiatok kilogramov vecí a celý deň som sa snažil umiestniť ich v beztoho preplnenej izbe. Nejako sa mi podarilo poskladať priestor. Ostáva mi uložiť niekoľko kníh, ktoré som mal v Bratislave a už nemám. Tu sú...
Už som spomínal, že môj spolubývajúci kúpil byt. Teraz kupuje nábytok a ani nevie ako, ušetril na vybranej zostave viac ako štvrtinu ceny.
Pracujem, kde pracujem, a moja kancelária sa nachádza na 23. poschodí. Mám výhľad na Kamzík, železničnú stanicu a Slavín. Veľmi si ho neužívam, najmä dnes nie, keď som mal 5 dlhých stretnutí mimo, ale napriek tomu som ešte stihol zaujímavé divadlo. Dážď.
Ako som včera písal, čoskoro ma čaká sťahovanie. Je to vhodná príležitosť prejsť svoje veci a tie nepotrebné odstrániť. U niektorých by bolo hriechom zbaviť sa ich navždy, napr. kníh, takže ich len odložím. Ale ktoré si nechať a ktoré odviezť z Bratislavy?
Nie som bezdomovec. Mám príjem, ktorý mi dovoľuje zohnať prechodné bývanie i v Bratislave. Zatiaľ som sa však nerozhodol pre životnú investíciu do svojho vlastného bytu (niežeby domu!), preto už mnoho rokov bývam striedavo s niekoľkými inými podobne situovanými prišelcami do hlavného mesta po prenajatých bytoch. Na obzore je nové sťahovanie.
Hovorí vám niečo toto meno? Ktože to oslavoval ôsmy krížik? A prečo je tento článok v rubrike Kompozičný šach? Žeby to bol šachový skladateľ? No áno - ale zároveň je to akýsi akademický maliar a zaujímavý človek.
Musím súhlasiť s každým mojim obľúbeným blogerom? Musím mať rád každého, s kým súhlasím? Tieto otázky sa vo mne ozvali po prečítaní jedného článku a najmä diskusie k nemu.
Počas výletu do Sliezska som prečítal druhú z knižiek, ktoré som si kúpil začiatkom júna na letisku v Stanstede. Názov naznačuje, že ide o niečo ako históriu, noviny alebo denník. "C" je správne - je to story matky dvoch detí, ktorá prišla v jednom dni o prácu i manžela.
Pred nejakým časom sa mi podarilo kvalifikovať do slovenského riešiteľského družstva. Moje premiérové vystúpenie "v drese Slovenska" sa uskutočnilo posledný víkend na majstrovstvách Európy. O zážitkoch z cesty som písal včera, dnes prinášam report zo súťaže.
Hneď na začiatku popisu víkendového výletu, ktorého cieľom bolo Dolné Sliezsko, sa priznám. Áno, nebolo to až také napínavé ako slávne Bilbovo putovanie za pokladom draka Šmaka. Ale švandy sme si užili... ako to už býva, keď sa v malom aute tlačia štyria tankisti a pes. Hops! Opravujem, nebol to pes, ale piaty tankista.
Knižku s týmto názvom som si kúpil minulý týždeň na letisku cestou okrem iného zo stretnutia blogerov v Londýne. Do slovenčiny by sa to dalo preložiť napríklad ako "Rok v sračkách". Kto sa môže niečo také drsné prežívať, či už prenesene alebo doslova? Napríklad Angličan, ktorý na rok zobral prácu v Paríži...
Doplazil som sa dnes z práce domov. Moja milá pozerala Televízne noviny, ale krátko pred ôsmou prepla na Dvojku. To, čo som v nasledujúcich minútach videl a najmä počul, ma pobavilo. Pritom vysielali len Test Magazín.
Ku školskému životu temer neodmysliteľne patria dve menej príjemné veci: skúšanie a písomky. Robo Grigorov nás síce uisťoval, že v živote sa musíš skúšať sám, ale predsa sa občas i nám starším pritrafí skutočná, nefalšovaná písomka. Ako mne v piatok.
Človek je tvor spoločenský. Je to klišé ako Brno, no zároveň je to stáročiami overená pravda. V poslednom týždni bola prelomená bariéra a stretli sa ľudia, ktorí sa spoznali len vďaka blog.sme.sk. Nielen na jednom mieste a v jednom čase, tých stretnutí bolo niekoľko.
Moja milá do mňa od včera večera hustí, že si chcela kúpiť v bratislavskom obchodnom dome TESCO Acidko jahodové, pretože jej ho chválila kolegyňa. Ale nemali ho, len pomarančové... a pritom v televízii išla dnes už aspoň trikrát reklama, že vraj Acidko jahodové je teraz v móde. Naozaj, je tak strašne "in", že ho nedostať. Už aby reklama prestala, potom možno bude. :-)Ak ho náhodou uvidíte, nekupujte ho - aj moja milá ho chce ochutnať :-)
Možno ste si všimli krátky článok na auto.sme.sk o Volkswagenom pripravovanej výrobe malých áut v Indii. Ku mne sa podobná zvesť dostala prostredníctvom článku vo Financial Times (FT).
Už je to pár mesiacov, čo som v rade pred pokladňou v jednom z bratislavských supermarketov stál hneď za Františkom Mikloškom. Netváril sa ako rovnejší medzi rovnými, bol totálne v pohode. Spomenul som si naňho opäť, keď som v pondelok stretol viacero slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) na letisku v Bratislave.
Nie sú nás na Slovensku milióny, nie sú nás snáď ani tisíce. Niekoľko stovák ľudí, ktorí začali s kompozičným šachom z rôznych dôvodov. Aké boli tie moje?
