Juraj Lörinc
Anekdoty o slávnych
Počas Veľkej noci mi opäť vkĺzla do ruky kniha s týmto názvom, ktorá vyšla ešte v roku 1985.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti

Počas Veľkej noci mi opäť vkĺzla do ruky kniha s týmto názvom, ktorá vyšla ešte v roku 1985.

Vonku bol trošku mráz. Teplota mierne pod nulou, na ruku bez rukavice, v ktorej som držal kufrík, mi bolo zima. Ako som nastúpil do električky, zacítil som ako prvé teplo. A hneď vzápätí aj akýsi zápach. Nie veľmi prenikavý, ale dostatočne výrazný, aby som sa cítil nepríjemne. Nebol silný ani natoľko, aby som ho dokázal identifikovať.

Konkrétne vo vlaku z centra Londýna na letisko Stansted. Čas: cca 18:20 GMT včera.

Samozrejme viete, čo všetko sa dá robiť v prostriedku mestskej hromadnej dopravy. Dá sa tam čítať, počúvať hudba, pracovať, ... možno by bolo ľahšie vymenovať, čo sa tam robiť nedá. Môj život sa okolo týchto vecí točí viac než minimálne.

Určite ich poznáte. Vyrojili sa pred časom ako včely z úľa po zime. Najskôr nesmelo, ospalo, ale neskôr odvážnejšie, ba priam drzo. Hovorím o harmonikároch hrajúcich po električkách pre pobavenie cestujúcich.

Pozrel som sa dnes ráno na SME blog, že si prečítam, čo naši blogoví reality show odborníci povedia na prvý diel Miliónového tanca ... a zostal som prekvapený tým, že o 12:47 nebol ani jeden príspevok. Tak som chcel niekde napísať, že aby niekto o Tanci napísal, určite by som si to prečítal, že by ma to zaujímalo ... a prišiel som na to, že nieto kam!

Hovorím o mojom piatku a mojej sobote. Nevydarilo sa mi toho dosť na to, aby stálo za to o tom písať.

Po dlhšom čase som sa v kníhkupectve pozrel do políc s populárnovedeckou literatúrou. Bol som príjemne prekvapený výberom, množstvom noviniek. Po istom váhaní som si vybral knihu, ktorá sľubovala prístupný pohľad na jeden z najdlhšie odolávajúcich a pritom významných matematických problémov 19., 20. a už aj 21. storočia, Riemannovu hypotézu. Dostal som oveľa viac ako to, dostal som skvelé čítanie.

Niečo v tomto zmysle som si dnes večer vypočul v televíznych novinách. Skoro ma porazilo. Môj otec je bývalý vojak, takého dobrého človeka by si za otca želala asi väčšina z vás a tu ho niekto zaradí dobre že nie medzi vrahov neviniatok.

Konečne to prišlo. Už som myslel, že nikoho nenapadne vŕtať do toho, že úradník platený z daní nás všetkých, si len tak hala-bala drzo bloguje za vaše peniaze. Musel som napísať príspevok aspoň trochu o svojej práci, aby sa v diskusii niekto k tomu jemne podpichovačne vyjadril. Ďakujem, aj keď to mohlo byť i drsnejšie.

Ako som zistil začiatkom tohto roku, verejnosť temer nevie, že naše banky budú musieť za také dva-tri roky plniť nové pravidlá, ktoré im predpíše pripravovaná smernica EU.

Miriama Mládková vo svojom príspevku o človeku súťaživom identifikovala niektoré základné charakteristiky jedinca, ktorý chodí do televíznych súťaží. Temer vôbec sa však nevenovala tréningu, ktorý títo šialenci podstupujú. Pritom v dnešnej dobe je to celkom ľahké i na internete.

Starší ľudia s mobilmi sú vrcholne komickí. Nie všetci sú komickí a nie všetci vrcholne, ale keď to vezmem akosi globálne, zdá sa mi, že keď vidím staršieho človeka vyťahovať mobil, hneď čakám nejakú šou. Keď som mala svoj prvý mobil, tiež som chvíľu nevedela, čo v rýchlosti stláčať tak, aby som dosiahla požadovaný výsledok.

Nie sú ich na Slovensku milióny, len tisíce. Sú menšinou, ktorá nepije alkohol. Tých druhých sú milióny, sú väčšinou, ktorá občas nepijúcich nechápe. Nemôžem hovoriť za všetkých... preto pár slov len za seba.

Krátko po tom, čo som sa stal občasným divákom Eurosportu, objavil som japonský národný šport sumó. Bolo to raz večer, spolubývajúci prepínal kanály na televízore, na obrazovke sa zjavili dvaja, ehm, silní chlapíci a lomili sa. Zanedlho sa objavili ďalší dvaja, za chvíľu ďalší, súboje trvali len niekoľko sekúnd. Samozrejme sme to nechápali. Postupom času som však tomu prišiel na koreň.

Prvý raz som sa s Vianovou tvorbou stretol počas štúdia na VŚ, nepriamo. Čítali ho vtedy moji spolužiaci, urobili na mňa hlboký (negatívny) dojem opisom hry zvanej krvačka. Po rokoch som v antikvariáte narazil na spoločné vydanie jeho románov Jeseň v Pekingu a Pena dní, kúpil som, prečítal a zistil, že už som mu prišiel na chuť. Takže som si pred časom kúpil lacné české vydanie jeho poviedok pod názvom Flanďákova koupel.

Včera som mal nervy, dnes je to oveľa lepšie. Má to až dva dôvody, jeden väčší a jeden menší.

Pochopiteľne, nehovorím o tom, že mám nervovú sústavu. Nemôžem obsedieť, vrčím a neviem, čo skôr... bolo by treba toľko vecí, ale poriadne sa nedokážem sústrediť. Dôvod je jasný.

Martin Hrnčiar sa vo svojom príspevku zamýšľa nad používaním angličtiny v slovenskej konverzácii. V diskusii k jeho článku sa objavilo niekoľko situácií a odporúčaných riešení, dovoľte mi prispieť vlastnou troškou do mlyna trošku obšírnejšie.

Chvíľu mi to vo víre ďalších udalostí trvalo, ale predsa len som sa dostal k tomu, aby som popísal i pozitívne dojmy z minulotýždňovej cesty do Londýna. (Tie negatívne môžete nájsť v mojom staršom príspevku.)