Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Možno si niektorí priaznivci šachu pamätajú zaujímavú šachovú úlohu z blogu Milana Dubeka, v ktorej bolo úlohou riešiteľa nájsť postup vedúci zo základného postavenia do pozície diagramu a to tak, aby sa postavenie diagramu dosiahlo práve 4. ťahom čierneho. Onou úlohou Milan začrel do v súčasnosti veľmi populárneho žánru šachovej skladby, do tzv. dôkazových partií. Pár slov o nich.
Deti v predškolskom veku sú nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Niektorí moji kolegovia ma občas pobavia neošúchanými postrehmi svojich ratolestí. Človek sa potom chtiac-nechtiac zamyslí...
Predpokladám, že sa nájde niekto, kto napíše na SME blog o nehoráznom vyjadrení hovorkyne ministerstva školstva vo veci meškajúcich sociálnych štipendií. Zaznelo v hlavných večerných správach Markízy. Vo svojom príspevku sa pokúsim o krátku poznámku na tému hovorcovstva.
Čo sa vám vybaví, keď niekde začujete meno Letanoviec, Medzeva alebo v Sebechlebov? Niektoré mená dedín alebo miest nám skoro nič nehovoria. Ku iným máme každý svoje vlastné asociácie. A niektoré máme spoločné.
V diskusii ku môjmu včerajšiemu článku sa vyskytla jedna ináč zaujímavá otázka, vyzývajúca ma k zhodnoteniu čohosi v slovenských bankách. Nemohol som na ňu odpovedať a v tomto krátkom príspevku vysvetlím, že prečo vlastne.
Koncom minulého roka som sa ako člen Global Association of Risk Professionals v úlohe respondenta zúčastnil zaujímavého prieskumu. Centre for the Study of Financial Innovation už niekoľkokrát zisťovalo medzi účastníkmi finančných trhov ich názor na najväčšie hrozby pre úspešné podnikanie bánk. Teraz držím v ruke "Banana Skins 2005", publikáciu s výsledkami prieskumu. Určite zaujímavé nielen pre bankárov...
Drvivá väčšina priaznivcov šachových úloh sa k nim dostane jedným z nasledovných spôsobov. Základným predpokladom je poznať pravidlá šachu. Taký človek sa so šachovou úlohou stretne v šachovom prostredí, v šachovom časopise, klube... alebo v maličkej šachovej rubrike v obyčajných novinách či časopise (napr. vo víkendovej prílohe SME). Najbežnejším typom úlohy, ktorý sa v nich vyskytuje, je dvojťažka, čiže diagram s výzvou "Mat. 2. ťahom". Čo je to? O tom je možno sa dočítať v tomto krátkom príspevku.
Človek občas zaživa deja vu (z filmu vieme, že to je len chyba v Matrixe). Niekedy vie, kedy niečo podobné už zažil, i keď je to poriadne dávno. Mne sa v piatok prihodilo čosi, čo som nezažil od základnej školy.
Dnes som mal dovolenku. Využil som ju na účasť vo vedomostnej súťaži "Riskuj!" televízie Joj. Keďže som na natáčaní strávil skoro celý deň, zážitkov by bolo aj na hodinu rozprávania. Zopár som bol schopný dokonca napísať. :-)
Tú vysokoškoláčku som stretával každý utorok ráno. Vtedy totiž mávame pravidelné porady o ôsmej a tak musím do práce o hodinu skôr ako zvyčajne. Cestovala väčšinou so svojou kamarátkou, ale nie spolužiačkou. Ej, dozvedel som sa o nej veľa z tých rozhovorov, ktoré som odpočul.
Ľudia mi často venujú svoju dôveru a prezradia mi čo-to veľmi súkromné zo svojho života. Snažím sa ich nesklamať a nechávam si pre seba to, čo sa dozviem. Vypočujem, poradím, ak je záujem. Občas to so sebou nesie dilemu, ako sa zachovať, keď nič nerobiť sa mi nevidí správne. Nespomínam si však, že by som v poslednej dobe riešil taký problém, ako musí moja kamarátka.
V sobotu sa jednej mojej bývalej narodil syn. Hrdý otec to dnes oznámil viacerým svojim známym vrátane mňa. Z celého srdca som im gratuloval.
Bol raz jeden mladý muž, ktorý neveril, že abstract rules. Leto bolo za dverami, nuž kúpil si nový bicykel, že trošku podvihne kondičku pravidelným krútením pedálov. Veľmi rýchlo prišiel na to, že aj veci sa spolu môžu hádať. Aj veci na sebe môžu parazitovať. O tom je tento kratučký príbeh.
Milujem hokej. Preto ma veľmi potešili slovenské hokejové novinky, ktoré som pred chvíľou videl v nočných športových správach. Náhodou som mal zapnuté video na nahrávanie, keďže ma zaujímal predchádzajúci film, takže môžem to najdôležitejšie dostatočne presne reprodukovať. Ktovie, či sa to stihne ešte dostať do zajtrajšej tlače, už je dosť neskoro. Ako to už každý rok býva, v play off hokejovej ligy sa vášne planúce medzi fanúšikmi a hráčmi jednotlivých klubov veľmi zosilňujú. Nečudo, ide o veľa. Aj tu na SME blogu sa vyskytli príspevky pranierujúce správanie sa divákov (Oravec, Cintavý), mnohí cítime, že je to problém.
Je to asi jeden a pol roka, čo som v televíznych novinách videl reportáž o istom pánovi z Tornale a najmä o jeho vynáleze, guľovom šachu. Ako človeka, ktorý sa istou formou šachu zaoberá, ma samotné jeho uvedenie v prime time potešilo, horšie to už bolo s obsahom reportáže. Tak ma vytočila, že som ani nemohol poriadne spať. Takže som na druhý deň ráno poslal do TV rozhorčený mail. Keďže som v posledných dňoch opäť guľový šach zaregistroval v niektorom tlačenom médiu (dúfam, že to nebolo SME), prinášam svoj starý mail - z ktorého sa tým pádom stáva oneskorený otvorený mail. :-) Je určený pre informáciu tých z vás, ktorý si tiež guľový šach všimli. Samozrejme, navrch bude niečo málo nového.
Rozpútala sa tu dnes neuveriteľne zapálená diskusia okolo číselného hodnotenia príspevkov a blogerov. Výborne sa mi to čítalo, i keď to je dosť blogostredná téma. V rámci debaty niekto použil trochu nešťastným spôsobom výraz "priemer". Ej, ej, reakcie mu dokázali, že s priemermi je to veľmi zložité. Preto pár snáď nie príliš suchých slov o stredných hodnotách číselných súborov.
Nie som prvý, kto sa chystá na svojom blogu uverejniť šachové problémy. Dva už sú na blogu Milana Dubeka, tu je prvý a tu je druhý. Vidiac ich, povedal som si, áno, prečo nie, aj Ty by si mohol ukázať niekoľko zaujímavých kúskov z pokladnice kompozičného šachu, niečo pre širokú verejnosť.
Niekedy okolo jedenástej doobeda som bol vyslaný vybaviť čosi v budove vzdialenej šesť zastávok električkou od môjho pracoviska. Auto je v centre strašne nepraktické, jeho hlavnou nevýhodou je, že ho nieto kam zaparkovať na deväť hodín. Zápchy, ktoré sa občas tvoria, to je hrôza. Tie aspoň nie sú stále. Ale problém s parkovaním je vážny. Auto preto odstavujem dosť ďaleko od pracoviska a v centre sa zásadne pohybujem električkou. Aj vzdialenosti meriam na počty zastávok. Nie na metre a kilometre, veď kto by to meral. Ani nie na minúty, keď už je to tak ďaleko, že je nutné ísť MHD, bolo by treba k minútam pripočítať aj tie strávené čakaním na zastávke.
Dnes bolo krásne počasie a tak som sa bol prejsť po Starom Meste. Zaregistroval som mnoho ľudí lížucich zmrzlinu. Takže som si zmonitoroval niekoľko zmrzlinární po ceste z Kamenného námestia k Novému mostu, len tak, pre prípad.
Na rozdiel od predchádzajúcej cesty do Londýna som si tentoraz namiesto Financial Times trochu čítal v bulvárnejších novinách. Zistil som, že niektoré témy sú so slovenskými spoločné, niektoré dosť odlišné. Mal som v ruke len jeden kúsok, Daily Mail, takže nemôžem robiť veľké závery, ale istý obrázok slušne zapadajúci do mojich predstáv o Angličanoch som si urobil. O čom podľa vás píšu najviac? No tipnite si...
