Mária Malinová
Mučiareň
Mám na stole projekt pekla Myslíš, že by som ho chcela? Obdivujem z neho iba klince keď ho vážne držia pokope
Mám na stole projekt pekla Myslíš, že by som ho chcela? Obdivujem z neho iba klince keď ho vážne držia pokope
Ešte raz sa zveziem horskou dráhou tvojich otázok kde moja láska ma drží na reťaziach
Mám takú sošku – mačku s naježeným chrbtom na celkom prázdnej poličke tou prázdnotou mi pripomína čo všetko nie je na svete
Vytrhnem ti prívod tepla ilúziu, že som ťa stretla a čas nám odstredí všetky návraty do sklamaní
Moje deti sa nikdy nehrali s bábikami. Ja som sa hrávala až do dvanástich rokov, až som sa zato hanbila, že taká veľká. Ale potom u nás bývala jedna konzervatoristka akože miesto internátu a ta si so sebou priniesla toľko nádherných oblečení pre bábiku - kojenca, že sme sa hrávali spolu. Boli to prešité košieľky a dupačky na naozajstného kojenca a niečo tak krásne som už možno v živote nevidela. Neviem čo by sa tomu mohlo v dospelosti rovnať.
Už som tu veľakrát čítala také srandičky ateistov, že s kým všetkým by chceli byť v pekle ako s kamarátmi, čo sa nedostali na palubu lietadla do neba.
Prestali tvoje kvety rásť cítim sa za to vinná ja tie tvoje modré do ktorých si nezaboril tvár
Čakám na dopad hviezd budú ako kamienky a ja ich nepocítim cez topánky pretože takto ma cítiš ty
Keby to tak cez slová aspoň neprúdilo keby slová neboli tak vodivé a ty si nevycítil zo mňa a ja z teba hlavne to, čo neexistuje
Nase zeny v rodine rodili tak lahko, ze skoro kazda sa hanbila volat sanitku v obavach, ci naozaj ide o porod. A preto moja mama prisla do porodnice radsej elektrickou, ze keby ju poslali prec, ze zbytocny poplach - ale o tri hodiny som sa narodila v cakarni, az na salu sa pre skromnost nedostala. A moja teta porodila uz v sanitke z coho bol moj ujo taky roztraseny, ze nedokazal z igelitoveho vrecka vytiahnut ani uterak a aj to si musela sama. Preto ja som sa psychicky pripravovala, ze mozem porodit aj doma. Az som sa hanbila v porodnici, ze som od strachu asi prestala rodit, lebo mne nic nie je.
vsetky zmizli vo virtualnom pralese lebo mi na nich nezalezalo. Z mojho prveho blogu gretka mi zostali tri clanky a z krivolakej prte nahodou tiez tri. Takze maju pre mna taku historicku cenu mojho blogovania v minulosti.
Napisala som dnes sympovi v diskusii u Kamenskeho takuto otazku: Zaujimalo by ma, ci si myslis, ze keby uz kazdy clovek na svete mal tvoje vedomosti - myslis, ze by mohli existovat ludia veriaci v Boha? Lepsie povedane veriaci v akesi zakonitosti preco zazivaju to, co zazivaju? Mohli by napriklad verit, ze vonkajsi svet je zrkadlom ich vnutorneho?
z knihy „krivolaká prť je ku šťastiu“ a spomienky na túto časť z nej