Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Zoznam autorových rubrík: srandičky, nerýmované, Rispet, Nona, Sonety, Katolícka poézia, humor, Nezaradené, Súkromné
Nezaradené
Marek Sopko
Večný Poklad
„ Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a mol neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce „ ( Lk 12; 33-34 ).
Marek Sopko
Staré Hory
Vieme, že v Banskobystrickej diecéze na mieste Staré Hory sa vypína starodávny a preslávený kostol, zasvätený Navštíveniu Preblahoslavenej Panny Márie, v ktorom sa už od 15. storočia uchováva pamätná socha Bohorodičky. Obyvatelia i často sem prichádzajúci považujú toto miesto za zbožné pútnické miesto pre celé okolie, kvôli tamojšej zjavenej Presvätej Matičke. Toto miesto sa uchádza o najvyššiu možnú úctu. Preto, keď ctihodný brat Rudolf Baláž, banskobystrický biskup, sa na mňa obrátil v mene svojom a aj na žiadosť miestnej cirkvi, kňazov a veriaceho ľudu listom zo dňa 8. mája tohto roka a žiadali, aby sme tento kostol slávnostne poctili titulom Basilica minor, my, týmto zaviazaný a povzbudený veriacimi, ustanovujeme na znak úcty Najvyššej Bohorodičke, ktorú sme my začali uctievať pred rokmi, s našou otcovskou láskavosťou týmto našim milým synom a tomuto katolíckemu spoločenstvu, túžiacemu preukazovať túto úctu aj nášmu najvyššiemu Pastierovi a povoľujeme veľmi rád vzdávať takúto úctu.
reklama
Marek Sopko
Panna Mária - pomocnica kresťanov
„ Pod Andami žil raz jeden mierumilovný kmeň. Jedného dňa napadla osadu banda zúrivých lupičov, ktorá mala svoj brloh skrytý v závratných výšinách. Medzi korisťou, ktorú si odnášali, bolo aj dieťa, syn rodiny, ktorá žila tu pod horami. Ľudia z roviny nevedeli, ako vystúpiť do vrchov. Nepoznali chodníky, ktoré používali vrchári. V skalnatom teréne nevedeli nájsť týchto ľudí ani ich stopy. Napriek tomu vyslali skupinu svojich najlepších bojovníkov do vrchov, aby dieťa priniesli.
Marek Sopko
Sviatok Najsvatejšieho tela a krvi Ježiša Krista.
Osvienčim 1941. Z koncentračného tábora ušiel zajatec. Večer predstúpil veliteľ tábora Fritsch pred zajatcov : „ Utečenca našli.“ reval. „ Desiati z vás preto zomrú v hladomorni .“ Pristúpi bližšie k prvému radu, každému ostro pozerá do tváre. Potom zodvihne ruku a ukáže prstom : „ Tento !“ Muž vystúpi z radu, bledý ako stena. „ Ten – a ten – a ten ...!“ Je ich desať. Desať odsúdených na smrť. Jeden z nich zanarieka: „ Moja úbohá manželka a deti“
