Marian Baran
Revízia
Dobiehal som trolejbus. Chcel som si sadnúť čo najskôr. Bola zima a chlad zaliezal pod nechty. A keď som ho v diaľke videl ako vchádza na zástavku rozhodol som sa pre beh.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Dobiehal som trolejbus. Chcel som si sadnúť čo najskôr. Bola zima a chlad zaliezal pod nechty. A keď som ho v diaľke videl ako vchádza na zástavku rozhodol som sa pre beh.

Nevzdávaj to. Nebojuješ len za seba ale za všetkých a pre všetkých ktorí ta poznajú. To som ti vravel úplne na začiatku. Keď ti po vyšetreniach povedali pravdu.

Mám rád ked sa bytom nesie vôňa vanilky. Ked cítiť karamel. Ked na pekáč poukladám vykrojené medovníky. Viem kedy je sporák tak akurát rozpálený aby som mohol tieto hnedasté patvary vložiť dnu a nechať piecť.

Sedel som na vysedenej lavici v čakárni na pohotovosti. Predo mnou na dverách nápis príjem pacientov. Čas sa vliekol. Ako som čakal, okolo mňa prechádzali pacienti. Moja bolesť sa mi zdala malicherná.

Sedel som v kaviarni a popíjal druhú šálku kávy. Nečítal som. Potreboval som si na chvíľu oddýchnuť. Ked už som začal zúfať zo šede celej miestnosti všimol som si ruky.

Studená dvesto dvojka. Trolejbus s orosenými oknami. Ľudia s posunutým časom. Dáždniky s kvapkajúcou vodou. Sedím. Oproti mne dve deti. Šesťročný chlapec a osemročné dievča.

Sobota. Niečo poobede. Chlad zalieza pod kožu. Tiene sú dlhšie s ostrejšími obrysmi a slnko svieti tak akosi chabo. Je vyčerpané z leta, tak rozložilo sily. Na celú jeseň a kúsok zimy.