Marian Baran

Marian Baran

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  668
  •  | 
  • Páči sa:  716x

mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík:  OsobnéOdpočutéOdkazyNezaradené

Zoznam článkov blogera

Zlodejka

Marian Baran

Zlodejka

Zazvonil jej telefón. Náhlivo ho zdvihla zo stola a pozrela na naň. Skôr než stlačila tlačidlo, vystrašene hľadala kde to urobí. Chvíľu stála na mieste. Napokon nešla do kúpeľne ako vždy, ale potkýnajúc sa prešla do spálne. Tam si sadla na posteľ a priložila si telefón k uchu. Keď počula jeho hlas zmäkla. Poddávala sa tomu, ako jej vstupuje do ucha a napĺňa celé telo. Dáva do pohybu všetky myšlienky na neho. Vytvára jeho obraz. Pohladila si vlasy a potom ustlaný paplón na posteli.

  • 31. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 25
Starý muž plače

Marian Baran

Starý muž plače

Z mesta vedie jediná cesta. Jej asfalt je rozpálený od túžob po blízkom  stretnutí. Sú v nej hlboké brázdy. Vyjazdené nekončiacim prúdom ľudského očakávania. Po tej sa vracia každý domov. Schováva mesto za chrbtom. Šúcha si oči návalom čerstvého vzduchu. Len rýchlo preč. Len jeden starý muž nikam necestuje.

  • 29. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Najlepší doktor

Marian Baran

Najlepší doktor

Chodba bola plná. Doktor ešte nezačal ordinovať. A tak sa v to ráno čakáreň pomaly plnila ľuďmi. Mladíci, ktorí tu boli ako prvý sa nahlas rozprávali o ktorejsi preflámovanej noci. Že záťah to bol dobrý. A všetky dievčatá boli super. Až na dve.

  • 21. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Už nikdy nebude dúha

Marian Baran

Už nikdy nebude dúha

Tma sa vylieva do ulíc. Vo veľkej vlne poráža svetlo. Na horizonte včerajšieho dňa sa rukami drží slnko okraja Karpát. Prehnane, únavou prehodené za kopec žmurká očami, zmenšuje zreničky a kroku upokojuje rytmus. Vzduch je studený a vlhký. Studené sú všetky dlane ktoré sú prázdne. Pusto je v byte kde nie sú dvere. V bočnej uličke mesta počujem klavír. Struny sa chvejú ako nohy dieťaťa čo behá do kopca a dole. Tak znie i tá melódia. Prsty náhodne cupitajú po klávesoch z jednej strany na druhú.

  • 21. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Víla na dôchodku

Marian Baran

Víla na dôchodku

Naposledy som ju videl pred rokom. Na tom mieste, kde mal stáť obchod. Tam kde merači povrážali do zeme drevené dosky zbierala kvety. Cieľavedome sa pohybovala na tej vymedzenej ploche a nožnicami tesne nad zemou odstrihla každú byľ na ktorej bol kvet. Ukladala ich do dvojkolesovej káričky, ktorú ťahala za sebou. Precízne prečesávala porast a pomalým krokom starej ženy prešla celý ten priestor. Bola to jej úloha.

  • 18. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Noha v koši

Marian Baran

Noha v koši

Je plno. Ten malý priestor je zaplnený. Malými postavami, ktoré spokojne odfukujú pod perinami. Ticho leží v každom kúte. Bojazlivo tŕpne aby ho niekto nevyhnal. Je totiž na krátkej návšteve. Privieram dvere. Protivne zavŕzgajú. Pánty od oleja ako čokoládové ústa dokážu prehovoriť hoci by to nik neočakával. Beriem vzduchovku a nabíjam ju vlhkým vzduchom domu. Idem zastreliť psie nadšenie pod oknami perinového ticha.

  • 11. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Muž a žena po pätnástich krokoch

Marian Baran

Muž a žena po pätnástich krokoch

Muž a žena stáli v strede napnutého lana. Bolo uchytené medzi dvoma malými drevenými ostrovčekmi. Lano bolo vo výške kovovej konštrukcie cirkusu. Ľudia s vyvrátenými hlavami sledovali predstavenie. Muž a žena stáli chrbtom k sebe. Spolu sa snažili udržať rovnováhu. Lano sa rozoznelo každým nepatrným pohybom jedného z nich.

  • 10. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 13
Sestra Klára

Marian Baran

Sestra Klára

V nemocničnej izbe na posteli ležala babka Milka. Pozerala von oknom do dvora. Obloha bola sýto modrá a doškriabaná od lietadiel. Biele vlasy jej ležali na vankúši a oči sa jej smútkom leskli. Boli návštevné hodiny a ona už ani nepozerala na dvere či sa tam niekto objaví. Nemal kto. Hocijako sa snažila niekoho vysnívať. Každý obraz sa rozplynul.

  • 24. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 421x
  • 6
To čo ti dlhujem

Marian Baran

To čo ti dlhujem

Pri rieke na pokosenej tráve sedela žena. Nevšimol by som si ju. Vietor hučal o stromy a rozbúrené vlny narážali o kamene na brehu. Tento zvuk pohlcoval všetko okolo a zabíjal cit počuť niečo krehké. Keď na pár sekúnd ustal tak som počul plač. Ako odpoveď stromov na tlak, ktorý museli znášať. Plač sa nedá prepočuť. Ona sedela. Dívala sa na Dunaj. Vzlykala vo chvíli keď sa vietor potreboval nadýchnuť.

  • 22. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
V cudzej záhrade

Marian Baran

V cudzej záhrade

Vyšplhali sme do koruny stromu a napchávali sme sa  ovocím. Triasli sme sa strachom a z obavou sme pozerali na dom. Farár nečakane otvoril dvere. Rukou si zaclonil oči a pozrel za dom na stromy. Ani sme sa nepohli. No zbadal nás. Od dverí zobral palicu a s krikom sa rozbehol do záhrady. Rýchlo sme liezli dole. Zdatnejší skákali do trávy na napadané jablká. Utekal rýchlo i napriek svojmu veku a zlostne mával palicou. Prepadla nás panika ako sa jeho veľká postava približovala. Všetci už boli v bezpečí len ja nie. V zúfalom pokuse zdolať posledné metre som skočil a noha sa mi zasekla medzi konáre. Prevrátil som sa dole hlavou a rukami som obopínal strom.

  • 26. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Umieral kôň

Marian Baran

Umieral kôň

Ležal v maštali na sene. Ležal na boku a z papule mu chvíľami vybiehal jazyk. Telo mu brnelo v kŕčoch. Naprázdno hrabal kopytami, akoby sa chcel rozbehnúť a utiecť čo najďalej od neodvratného konca. Bol starý a chorý. Na kopytách sa mu ešte leskli podkovy od posledného klusu spred dvoch dní.

  • 4. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 45
Neprijatý hovor

Marian Baran

Neprijatý hovor

Špinavé hnusné mesto. Obloha zatiahnutá a pršalo ako by nikdy nemalo prestať. Zmokol kým prišiel taxík. Ale našťastie prišiel lebo pred tým domom lampa začala zhasínať a hrozilo že sa ocitne v úplnej tme.

  • 28. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Návšteva z piateho poschodia.

Marian Baran

Návšteva z piateho poschodia.

Prázdny byt. Lúče zapadajúceho slnka rezali zaprášený vzduch v miestnosti. A aby podčiarkli prázdnotu márne hľadali niečo kde vytvoria tieň. Holub sedel na parapete okna a raz jedným a potom druhým okom pozeral na mňa. Akoby neveril.

  • 20. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Tma na samote

Marian Baran

Tma na samote

Starý dom voňal drevom a hlinou. Chlapec opatrne vošiel dnu a počul ako mu pod nohami škrípe piesok. Prešiel cez celú miestnosť až k peci kde voňala lipa. Nedočkavo sa zvrtol a vrátil sa späť pred dom kde cítil slnko ako mu svieti do tváre.

  • 11. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Príučka poverčivých

Marian Baran

Príučka poverčivých

Poobede začalo pršať. Obrovské kvapky studeného dažďa dopadali na zem. Pomedzi ľudí ktorí zrýchlili krok. Nik nechcel zmoknúť. Dáždniky vystrelili nad hlavami. Pestrofarebné huby utekali preč.

  • 6. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
reklama
Čie sú to deti

Marian Baran

Čie sú to deti

Deti sa naháňali na ihrisku. Hrozivo a v nebezpečne vyzerajúcich otočkách sa snažia jeden druhému dať buchnát po chrbte. Sedím v napätí. Pripravený okamžite vyštartovať ak by sa niečo stalo. Zatínam zuby ak sa šmykne. Pomaly vstávam. Beží chrbtom priamo na stenu. Padá.

  • 20. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Veľký tieň

Marian Baran

Veľký tieň

Dopraskané pery od každého vysloveného slova v amoku. Vrásky okolo očí ked sa snažíš napodobiť šelmu. A dolámané nechty ked ňou si. Si to ty? Spoznávaš sa?

  • 19. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 349x
  • 1
Slovník cudzích snov

Marian Baran

Slovník cudzích snov

V potravinách na kraji mesta bolo len pár ľudí. Staré vozíky vŕzgali kolieskami o vychodené dlaždice. On tlačil vozík s nákupom a ona sa ho držala za ruku. Občas sa vzdialila aby do košíka priniesla akúsi drobnosť k nákupu za pár korún. Ked tak spravila opäť ho stisla.

  • 14. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
Tvoje myšlienky

Marian Baran

Tvoje myšlienky

Chcel by som hneď vedieť na čo myslíš. No málokedy sa mi to podarí. Snažím sa byť vnímavý a pohotový tak intenzívne že niekedy ta i predbehnem skôr ako dopovieš. A doplním čo chceš vyjadriť. No to len málokedy. Cením si každé tvoje slovo. Každé jedno je pre mňa dôležité.

  • 27. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Rande po rokoch

Marian Baran

Rande po rokoch

Zoznámili sa cez internet a takmer mesiac si intenzívne písali. Bol rád že našiel niekoho s kým si tak perfektne rozumel. Stou ženou na druhom konci sa mohol rozprávať o všeličom.

  • 7. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
reklama
SkryťZatvoriť reklamu