Adriana Markovičová
Uhádnete, koľko bolo hodín?
Jedno skvelé mestečko na Orave ponúka okoloidúcim trochu matematiky. Ak sa miestnych opýtate, koľko je hodín, vyberú kalkulačku a spočítajú vám to.
Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík: Rozchodológia, Zápisky zblúdeného motovidla, Vtedy a dnes, Čo mi napadlo, Čo ma štve, Fotografie, Spôsob ako prežiť, Moje malé potešenia, Neverte ničomu, Zverejnené v tlačenom Sme
Zoznam článkov blogera
Adriana Markovičová
Malá encyklopédia ťahákov
Zaiste uznáte, že v tomto odbore je v našej, ba i svetovej literatúre veľká čierna diera. Keďže plne chápem rozhodujúci význam kategorizácie danej problematiky pre istú skupinu populácie, pokúsim sa túto dieru aspoň sčasti zaplniť.
Adriana Markovičová
Kľačal tam na kolenách a neviem prečo
V nedeľu pršalo. Aby mi dieťa nezbúralo dom, šli sme sa doobeda prejsť po meste. Košická Hlavná ulica bola veľmi smutná, nikomu sa nechcelo čľapkať sa v daždi, len tetušky sa náhlili z kostola, žobravé cigánčatá obiehali cukráreň a pýtali si drobné na ockove pivo. A potom sa to stalo.
Adriana Markovičová
Ako mi internet ublížil a pomohol zároveň
Vyskúšala som si to na vlastnej koži. Chvíľu vzlet do výšin, potom krutý pád, zúfalstvo a nakoniec takmer happy-end. Skoro ako v lacnej telenovele. Začnem však od začiatku....
Adriana Markovičová
List manželovej milenke
Tak Vám ho teda odovzdávam, bohužiaľ, pôvodný obal sa mi nezachoval. Je však v dobrom stave, slušne živený, má trochu vysoký cholesterol, ale inak bol pestovaný ako v bavlnke a hlavne s láskou. V istých okamihoch je pomerne nevrlý (poznávacie znamenie je, že vydáva málo slov), ale ak Vás má naozaj rád, ako to mi to tvrdil, tak mu imidž veselého a očarujúceho muža vydrží ešte pomerne dlho.
Adriana Markovičová
Je mi to ľúto
Všetko, čo teraz cítim, je iba ľútosť. Ľútosť nad tým, že nevidíš svojho syna, ako sa mocuje s odpratávaním prvého snehu. Ľútosť však čoskoro prejde, nie je to cit, ktorý by vydržal dlho. Dlho vraj vydrží iba pravá láska. Tú moju si zavraždil.
Adriana Markovičová
Rozprávka o chudobnom, ale zato poctivom Spoločenstve
Bolo raz jedno malé Spoločenstvo. Bývalo si v útulnej bytovôčke v malom okresnom mestečku. Vlastníci bytov si tam nažívali svorne. Spoločne kúrili, spoločne míňali vodu a sem-tam sa pochytili kvôli tomu, že babka korenárka zabudla umyť schody. Mali svojho gazdu, Predsedom ho volali. Gazdoval statočne, dane platil poctivo, faktúry uhrádzal načas a raz za rok zvolal veľké zhromaždenie, kde všetci so všetkým súhlasili (nikto iný totiž gazdom byť nechcel). A za to mu občas vlastníci tu vajcia, tam mliečko šuchli ku dverám. Až raz...
Adriana Markovičová
Paris prekonala rakovinu?
Aj vy patríte k tým ľuďom, ktorí sú alergickí na články o Paris Hilton? Ja teda áno. A keď som si ráno prečítala nadpis článku v jednom drbníku (tak volám tie skvelé plusové plátky), pomyslela som si, že tá koza už naozaj nevie, čo by od Ježiška chcela dostať. Potom som si ten inkriminovaný investigatívny článok prečítala.
Adriana Markovičová
Netárajte, že chcete zmeniť školstvo
Som učiteľ na strednej škole. Minule nám prišla veľká inšpekcia. Dva týždne vopred nám oznámili, že prídu a vtedy nastal poplach. Presnejšie poplach vo vedení školy. Oprášili sa všetky dokumenty, skontrolovali sa všetky zápisy a čakalo sa.
