Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík: Rozchodológia, Zápisky zblúdeného motovidla, Vtedy a dnes, Čo mi napadlo, Čo ma štve, Fotografie, Spôsob ako prežiť, Moje malé potešenia, Neverte ničomu, Zverejnené v tlačenom Sme
Miľi náš premjer vlady. Dnes rano, kec som sebe baľil kolbasu do novinkoch, našol som v nich članok dajakeho pisalka a bars me vytočil. Pisalo še tam, že tebe voľa lem mlade ľudze z mesca. Ta to ne pravda, bo i ja ce voľil, aľe neznam, či ši me vidzel. Nehnevam še, aľe kec ce budzeme voľic zaš, pric nas kuknuc, budze ce čekac cely valal.
Nevravím, že toto všetko nezvládnu aj ženy, ale povedzme si pravdu, isté veci naozaj viete...
Zase som sa dočítala, že Slovensko asi nevyčerpá všetky eurofondy, ktoré nám páni a dámy z Bruselu tak tisnú do vrecka. To by som sa na to pozrela, aby sa o slovenskom ľude šírili také reči, že nevie míňať peniaze. Pusťme sa teda do práce....(táto optimistická veta mi vypadla z úst zhruba pred dvoma rokmi).
Je jún, mesiac školských výletov. Historické centrá a kultúrne pamiatky sú preplnené hordou oruksakovaných žiačikov a unudených puberťákov, ktorí privádzajú do vytrženia všetkých majiteľov obchodíkov so všetkozatridsiatkovým tovarom. V 99 prípadoch zo 100 sa na takom školskom výlete nič zlé okrem pokazeného žalúdka alebo komárích štípancov nestane. Stý výlet môže skončiť inak...
Narodila som sa v sedemdesiatych rokoch. Som teda Husákove dieťa. Nie, nesplodil ma tento človek (aspoň mamka tak vraveli), ale som vraj výsledkom bezúročných mladomanželských pôžičiek a zúrivej politiky normalizačnej strany, ktorá túžila vychovať čo najviac pionierov. Predstavujem si to tak, že každý člen strany dostal za úlohu chodiť od domu k domu a presviedčať manželov v plodonosnom veku, aby hupsli do perín a.... viac neviem, bola som vtedy malé vajíčko.
Vraj to tak funguje v Trnave. Študentík si príde na skúšku, vyvalí index vyplašenému pedagógovi a ten v strachu o zamestnanie automaticky zapíše do útlej knižôčky dobrú známku. Ako si to vôbec predstavuje? To nemá trochu úcty?
1) lebo ma štve, že neviem, čo znamená slovo bailando;
Kúpila som si v potravinách české noviny MF Dnes a hoci boli zo soboty, vôbec mi to nevadilo, pretože som tam natrafila na krásny rozhovor s mojím obľúbeným spisovateľom Michalom Vieweghom. Je to človek v našich končinách (našich = od Ašu až po Čiernu nad Tisou) veľmi populárny a tedy by si mohol dovoliť frajerské reči typu som veľký spisovateľ, kto je viac?. Jeho knihy si môžu dovoliť byť drahé, pretože sa na pultoch kníhkupectiev neohrievajú pridlho a často sa stávajú námetom pre úspešné české filmy. Ten rozhovor ma dostal, pretože to bola spoveď muža, ktorý zrazu akoby naozaj dospel. To sa nestáva pri mužoch vždy... nuž, všetko, čo povedal, platí stopercentne aj pre mňa.
V prílohe Vám zasielam šifrovanú správu o obyvateľoch v poradí tretej obežnice hviezdy TX25UGRO-55, ktorú oni samotní pomenúvajú Zet-E-eM. Predmetom skúmania bola náhodne vybratá vzorka, ktorú sa mi podarilo pozorovať vcelku bez problémov, pretože sa veľmi nehýbala.
Dobrý deň, som zákonitá manželka vášho bývalého milenca. Chcem svoje manželstvo zachrániť a preto vám oznamujem, že mi budete pravidelne zasielať výpisy vašich hovorov, lebo mám podozrenie, že tie techtle-mechtle medzi vami dvoma ešte neskončili. Najlepšie bude, ak sa k vám prisťahujem a budete ma živiť, kým nebudem mať istotu, že ho už nezvádzate. To všetko budete robiť v záujme boja proti manželskej nevere, jasné?
Často cestujem po Slovensku sem a tam. Niekedy si idem oči vyočiť, čo všetko tu v tom našom slzavom údolí nemáme. Nuž, chcem sa teda podeliť o Slovensko naše tak, ako som ho zazrela vo všedné dni.
Rada pozorujem ľudí a hádam, či sa práve vrátili z flámu alebo premýšľajú nad tým, čo uvariť. Málokto sa však nechá odfotiť. Stromy sa nehnevajú na zvedavého fotografa a tak som skúsila uhádnuť, aký príbeh žijú. Kupodivu sa od ľudí až tak nelíšia...
Republika Slovenská bola veľmi veľká krásavica. Mala všetky správne krivky, ktoré muži zbožňujú, aj veľké kopce, aj správne položené dolinky, aj zalesnené úpätia, aj hladké rovinky. Bola síce chudobná ako kostolná myš, ale vedela, že jej čas príde, keď si nájde správneho chlapa. Prvú veľkú lásku (vtedy si myslela, že aj jedinú) zažila s Vladimírom. Nebola mu na sto percent verná, občas si zaflirtovala s inými fešákmi, ale k Vladovi sa vždy vrátila - viete, bol to veľký chlap, ktorý ju bránil pred dotieravcami aj päsťami a vedel celé hodiny nádherne rozprávať o tom, ako ju ľúbi.
Ako študentka som často vyrážala do ulíc veľkomesta, aby som sa nadránom vracala s veselou náladou a vôbec ma nenapadlo, že ten tieň za mnou môže byť nejaký úchylák. Smiala som sa v duchu rodičom, ktorí ma v nedeľu večer odprevádzali na nočný vlak Košice - Bratislava so zostavou prikázaní (od klasického dávaj si na seba pozor cez neotváraj nikomu kupé až po zavolaj, keď docestuješ). Celú noc som potom klebetila s podozrivo vyzerajúcim ujom, ktorý mal najlepšie roky svojho života už zjavne za sebou a z kútika úst mu tiekla slina.
Kedysi dávno, ešte v časoch, keď vrchol technickej vyspelosti československej domácnosti predstavoval farebný televízor, začal sa tento príbeh. Stala som sa gymnazistkou v rokoch osemdesiatych, keď papaláši prišli na to, že taký gymnazista nevie poriadne vlastne vôbec nič. Vymysleli teda voliteľné predmety (teraz samozrejmosť, vtedy hit päťročnice v oblasti socialistického školstva). Jedni zúfalci skúšali kresliť súčiastky do obrábacieho stroja (to baby žrali), iní sa priúčali strojopisu (nedostatok písacích strojov sa riešil tým, že si adept desaťprstovej metódy obkreslil na výkres všetky písmenká zo živého stroja a potom do dotyčného výkresu ďobkal ako ďateľ do kôry). Ja som obišla celkom dobre - stala sa zo mňa budúca expertka na programovanie.
Nemáme to s tými ľuďmi najľahšie. Kým ich vycvičíte, aby vám nosili pravidelne potravu, chvíľu to trvá. Dôležité je v nich vypestovať reflex (v poslednom čísle Psa a mačky som sa dočítal, že ho vymyslel akýsi Pavlov, tiež asi pes). Zakňučíte, vyvalíte smutný psí pohľad č. 4 a už vám sypú do misky žrádlo. Je fakt, že na šunku sa dajú naučiť len niektorí, väčšinou skončíme pri akýchsi hnedých guličkách, ale čo už - sú to len obyčajní ľudia, nie psy. Ja som svojho pána naučil aj na pravidelné prechádzky, chcelo to tvrdší prístup, ale keď som mu zasvinil jeho pelech (gauč pri telke), donútil som ho vyvetrať ňufák. Včera sme sa boli prebehnúť v Zuberci. To viete, pes si potrebuje občas povyraziť s kamošmi a tak, keď mi večer sused zabrechal, že zohnal lístky na Majstrovstvá Európy a hneď do prvého radu, zavetril som dobrý športový zážitok.
Keď som mala sedem rokov, zbožňovala som Abbu, Boney-M, Karla Gotta, pesničky zo Zlatej brány a inú hudbu mojich rodičov. Často sme sa so sestrou vlnili s valčekom v ruke (rozumej mikrofón) pri kotúčovom magneťáku, na ktorý náš otec stihol od šesťdesiatych rokov nahrať Dancing Queen a podobné skvelé vecičky. Najradšej sme napodobňovali BoneyM - hlavnou atrakciou bol chlapík so strašne kučeravými vlasmi na hlave, ktorý sa tváril, že spieva (aspoň my sme si to mysleli, pretože slovo playback sa nesmelo v televíznych kruhoch spomínať) a pritom podliezal akúsi ohnivú tyč. Aj sme sa ho snažili napodobniť, revali sme pri tom dedy, dedy kúúúl, votbautit dedy kúúúúl. Pamätáte si tie hnedé magnetofónové pásky v umelohmotnom kotúči, ktoré sa po tisícom prehratí roztrhli alebo zmotali? Otec to vtedy zlepil, ale keď sme si to pustili, Kájovu kávu si osladím v polovici vystriedala informácia, že učiteľka tanca je môj sen.....nuž, tá páska mala dve strany, na ktoré sa dalo nahrávať a kto mal vedieť, ktorá strana (okrem KSČ) je tá správna. Zručnosť si vyžadovalo už samotné otočenie pásky na opačnú stranu, koniec pásky z plného kotúča ste priviazali o prázdny kotúč, pásku poprevliekali pomedzi rôz
Jedna stredná škola v Belgicku vraj zatvára deti do klietok. Tie, ktoré si chcú namiesto desiaty zapáliť cigaretku. Označkuje puberťáka odznačikom. Žiadny rapový ani iný talentovaný spevák z neho nekuká, ale pľúca. Pekne rozožraté, obalené nádorčekom alebo poprášené sivou vrstvou dehtu. To puberťákom nevadí. Vadí im, že sú v klietke, keď si chcú bafnúť. Ozvala sa dokonca aj komisárka pre detské práva, že tento krok neschvaľuje. Chúďatká deťúrence to poznačí, lebo sa na nich bude pozerať celá škola.
Predstavte si ŠKOLU. Hocijakú. Na jednej strane menšina, teda učiteľ, profák, tíčer, učka a na strane druhej väčšina nazývaná študenti, študáci, žiaci, decká, mládež, pionieri (sorry, to už nie, som sa pozabudla). Pozná to každý z nás. Obe strany majú zväčša vykopanú vojnovú sekeru (ťažko spolu fajčiť fajku mieru, keď je to zakázané, však?). Rozoberme teda príčiny, ktoré sú tomu na vine.
Veľký ohlas skúsených užívateľov ťahákov ma donútil doplniť už existujúcu škálu druhov, preto predkladám štúdiachtivej mladi pokračovanie encyklopédie. Nepodarilo sa mi však obstarať kompletnú fotodokumentáciu (za neúspech považujem najmä absenciu ukážky roznožníka sukienkového), ospravedlňte preto neschopného zberateľa (už dva dni si kvôli tomu sypem popol na hlavu).
