Marta Novotná
Ak chceš byť v pohode ...
Ak nemáš silu,vzchop sa.Nedaj sa ľutovať,nemuč sa.Nauč sa usmievať,slniečko zasvieti.Nauč sa milovať,sebectvo odstúpi.
Som optimista, ktorý niekedy odoláva tvrdej realite, niekedy sa vracia do minulosti, detstva a mladosti, ale snažím sa veselo a i vážne, žiť v tomto reálnom svete. Zoznam autorových rubrík: Vtipné príbehy, Súkromné, Automobil, Doprava a dopr. predpisy, Služby, Foto - články, Sviatky, kultúra a tradície, Škola a spomienky, Staroba, Počítač a rodina, Príroda a jedlo, Poézia, Žena, rodina, deti, spomienky, Príroda a zvieratká, Vzťahy, Práca, dôchodok, spomienky, Spoločnosť, Drogy, Zdravie
Zoznam článkov blogera
Marta Novotná
Počítač, dôležitý pomocník komunikácie na diaľku
Tí, skôr narodení, sa nestačia čudovať, že ich deti a vnúčatka už od malička využívajú počítač, internet, skype a celkom spokojne cez počítač komunikujú s rodinou na celom svete. Deti už od malička ťukajú do počítača a hrajú sa rôzne hry, vraj preto, aby sa spriatelili s počítačom a neskôr využívajú aj iné počítačové služby. Starší ľudia to pociťujú ako malý zázrak, keď vidia svoje deti a vnúčatá cez obrazovku a komunikujú s nimi cez skype. Malí špunti už majú detské počítače, PC-čka, notebooky, netbooky, atď. Ak bývajú aj niekoľko desiatok, ba aj stoviek kilometrov od nich, aj tak sa dá s nimi spojiť cez počítač a môžu sa s nimi starkí rozprávať, ba ich aj vidieť.Tak je to aj s našimi deťmi a naším malým tri a polročným Matúškom. Bývajú pár desiatok kilometrov od nás, ale vidíme sa a rozprávame sa často cez skype. Keď som prvýkrát hovorila s naším vnúčikom cez skype, tak ani nechcel veriť, že nie som v Bratislave, keď ma vidí. Som veľmi rada, že napriek pracovnej zaneprázdnenosti, sa môžeme stretať aspoň takto, virtuálne. Jeden taký rozhovor cez skype s naším vnúčikom, vám priblížim.
Marta Novotná
Láska alebo májové poblúznenie
Okolo kvietky,biele stromy,kvitnú v máji,v mesiaci lásky,v období zamilovaných.
Marta Novotná
Dopadli sme ako vojaci u Chlůmce...
Celý nasledujúci príbeh mi porozprávala moja dobrá priateľka. Je o jej prvej návšteve u notára. Napísala som ho tak ako mi ho priateľka rozpovedala.Pred pár dňami sa vybrali spolu s mamičkou a manželom na notárstvo. Na ten deň budú istotne spomínať do konca života, lebo s toľkou aroganciou, drzosťou a neochotou sa za svojho života ešte nestretli. A to sú živí pekných pár desiatok rokov. Nehovorila len o drzosti pána notára, ale aj jeho zamestnankyne, mladej ženy. Dozvedeli sa o tom, o čom doteraz ani nesnívali. Hlavne jej mamička si overila, že nie všetci sú takí priami a čistí ako ona a že treba si niektoré veci aj overiť, lebo aj ten najbližší priateľ nás môže podraziť.
Marta Novotná
O živote ...
Život je ako pestrá lúka.Prechádzam po nej ľahkým krokom.Myšlienky v hlave víria.Zdá sa mi, že sa vznášam.Raz na srdci veľký balvan ťaží,Nič nevidím, v strede lúky prekážka leží.Utekám,potknem sa,na tvrdú zem spadnem.
Marta Novotná
Jarná návšteva v krásnom raji
Bol krásny, slnečný čas a my sme sa vybrali na návštevu ku kolegyni Evke, do neďalekého mestečka. Privítala nás vo vynovenom dome. Vonkajšie múry domu majstri omietli novou omietkou a všade už bolo poupratované a všetko žiarilo čistotou. Tak ako som bola zvyknutá na jar, u nás doma. Evka, usilovná, mala už všetko aj vo vnútri poumývané a všetko žiarilo čistotou. Napriek tomu, že ako invalidku ju čerstvo prepustili z práce v chránenej dielni, neupadala na duchu a zamerala svoju pozornosť na skrášlenie svojho domova a jeho okolia. Po občerstvení sa kávou a zákuskami, ktoré sama pripravila na Veľkonočné sviatky, nás vzala poprechádzať sa do ich záhrady, ktorá žiarila presne tak ako všetko u nej doma. Takú malú exkurziu zo záhrady mojej kolegyne Evky Vám prinášam.
Marta Novotná
Neuveriteľné..., nie sú oškvarky ako oškvarky
Neviem, či sa stávame nepozornými rôznymi stresmi, alebo tá nepozornosť postupne prichádza aj vekom, chorobami,...? Presne také otázky si dáva jedna moja známa, starká, ktorej sa v poslednom čase podarilo prekonať pár situácii, ktoré si akosi nevie vysvetliť.Poslednú príhodu mi starenka vyrozprávala pri náhodnom stretnutí v potravinách a bola z toho smutná. Možno, že u mnohých tento príbeh vyvoláva na tvárach úsmev. Mnohí sa možno v podobných situáciách ocitli a už sa nesmejú. Sú aj takí, ktorí neuveria. Aj ja som jej rozprávanie spočiatku vzala s rezervou. Neskoršie som sa stretla s jej synom a ten mi to potvrdil a porozprával mi aj iné príbehy, ktoré sa stali mamičke.
Marta Novotná
Menila ju postupne, z veselej na smutnú, bez chuti žiť
Drobná, skromná, usmievavá, čiperná a vtipná, to je naša teta Zuzka, mama mojej priateľky Anky. Prvýkrát som ju videla, keď prišla na návštevu k svojej dcére, spolu s tetou Žofkou. Sestry, spod Tatier akoby si z oka vypadli a boli rovnako čiperné. Tvrdý život ich obrúsil a rozdávali energiu na všetky strany. Boli naučené pracovať doma, v záhrade, ale aj v hore a na lúkach. Obe boli akoby došiel nejaký prírodný, ale svietiaci živel. Obľúbila som si ich, hneď od prvého razu. Mám rada veselých ľudí, ktorí nás nabíjajú energiou. S tetou Zuzkou som sa stretla aj viackrát, tu, ale aj u nich v dedinke neďaleko Popradu. Bola oporou svojmu manželovi. Spolu s ním vychovali troch synov a jednu dcéru. Vždy im bola ochotná pomôcť a podržať ich. Doma bola tým krkom, ktorý dobre otáčal hlavou rodiny tak, aby bolo doma všetko v poriadku. Aká bola a aký bol k nej osud krutý, opíšem v nasledujúcich riadkoch.
Marta Novotná
Pomôž im, prosím...
Tieto veršíky venujem mojím bývalým kolegom - invalidom, ktorí v týchto dňoch prišli o prácu. Ich snaha pracovať, niekedy aj nad ich sily, často aj bez mzdy, nepriniesla splnenie túžby udržať si prácu v chránenom pracovisku. Prišli tak o zaslúžené prilepšenie si k ich nízkym invalidným dôchodkom a stratili možnosť začleniť sa do spoločnosti.
Marta Novotná
Prasklina na nožičke
Nikto nevie, kto to neprežil, čo si prežijú rodičia, keď si jediný, ročný synček ublíži a potom behajú po lekároch. Aj lekári na pohotovosti sú len ľudia a netrafia sa vždy na prvýkrát do diagnózy. Lekári, miesto röntgenu celej nožičky urobili len röntgen dolnej časti, lebo nožička bola opuchnutá dole. Nikto na to neprišiel, že tam, kde je kosť, nejako zvlášť ani noha opuchnúť nemohla. A tak sa malý trápil ešte ďalší týždeň. Rodičia mysleli, že kým lieky zaberú, musia tomu dať nejaký čas. Veď malého prehliadali odborníci a rodičia im verili a ich rady poslúchali. Ale to bola chyba. Neskôr sa museli obrátiť o radu k inej lekárke, ktorá napriek týždňovému oneskoreniu, stanovila správnu diagnózu. Pri takýchto problémoch rada pomôže mladým rodičom starká, tak ako v tomto prípade. A tu je príbeh, ktorý mi vyrozprávala jedna známa stará mama.
Marta Novotná
Zaujímavé spolucestujúce, mladé, ale rozdielné
Keď cestujete vlakom, dozviete sa často veľa zaujímavého o ľuďoch, o ich osudoch. Niekedy je zaujímavé sledovať ľudí ako sa správajú a ako sa prejavujú. Moju kolegyňu zaujímajú osudy ľudí a hlavne mladých ľudí, keďže takých vychováva doma. Cestou vlakom zažije rôzne zaujímavosti a vypočuje si zaujímavé rozhovory. Vybrala som si jej rozprávanie o dvoch mladých dievčatách, cestujúcich spolu s ňou vo vlaku. Zaujal ma ich rozdielny postoj k životu a ich názory. Ako jej cesta vlakom prebiehala a čo ju zaujalo na spolucestujúcich dievčatách, vám v nasledujúcich riadkoch priblížim.
Marta Novotná
Čakanie na skorú jar
Tešíme sa, v srdciach nádeje,príde kráska v novom šate,prinesie nám čerstvú vôňu, vzduch a mnoho zelene.
Marta Novotná
Zaujímavosti z cestovania jednej invalidnej dôchodkyne
Rada počúvam príbehy a skúsenosti prostých ľudí, z ktorých sa skladá celý náš život. Moji invalidní kolegovia, to vedia, tak mi vždy nejakú zaujímavosť rozpovedia. Rada si vypočujem aj ich názor na jednotlivé príbehy, lebo ako invalidní ľudia, ktorí majú podmienky na život sťažené, sú k problémom našej spoločnosti vnímaví. Uvedomujú si, keď im ľudia pomáhajú a sú vďační aj za príležitosť si privyrobiť k invalidnému dôchodku a aj si psychicky vylepšiť svoj zdravotný stav prácou v kolektíve, aj keď je to nad rámec ich síl. Keď nechcú chodiť žobrať, iná príležitosť nie je. Invalidným sa poväčšine človek stane vtedy, ak predtým niekde pracoval, a to aj v úrade verejnej správy. Posledný príbeh mi vyrozprávala kolegyňa, ktorá, napriek zdravotnému postihnutiu, dochádza každý deň do práce z neďalekého mesta vlakom alebo autobusom. Pri poslednej ceste autobusom si vypočula rozhovor týkajúci sa našich úradníkov z verejnoprávnych úradov.
Marta Novotná
Náhly odchod dobrého človeka
Tieto veršíky venujem bývalému kolegovi Pištovi, ktorý náhle odišiel z tohto sveta. Včera sme sa s ním rozlúčili v jeho dedine a vzdali mu poslednú úctu. Radi sme podržali jeho rodinu v jej veľkom smútku. S láskou na neho spomíname.
reklama
Marta Novotná
Správni starkí a náš krásny život s nimi
Naši starkí, otcovi rodičia, už pár rokov nie sú medzi nami, ale vždy na nich rada a s láskou spomínam. Myslievam na naše návštevy u nich, na ich múdrosti, na ich spomienky na ich rodičov, mladosť, ale aj na ich výborný mastný chlieb, posúch, koláče, domácu klobásu, slaninu, a na iné. Bývali na konci našej dediny. Za ich domom sa už rozprestierali šíre polia, v lete zelené a v zime pokryté krásnym bielym snehom. Starkí boli vždy veľmi čulí a pracovali od rána do večera, či už v dome, okolo domu alebo v záhrade. Vstávali obyčajne o piatej a chodili spávať po zotmení. Nepamätám sa, žeby naši starkí bývali vtedy chorí. Babka hovorievala: “ Čo aké choroby? Čo aká staroba? To sú taľafatky. Človek je tak starý ako sa cíti. Treba všetko v dome a okolo domu obriadiť. My, robíme, aby sme žili.” Dedko, málovravný, jej len pritakával, lebo hlavou rodiny bola vždy babka. Výborne zorganizovala všetku prácu v dome, okolo domu a záhrady. Bolo jej veru neúrekom.My, malí sme sa okolo nich tmolili, ale ich rečiam sme v tom veku veľmi nerozumeli. Predsa sa nám ich slová vryli do pamäte a dnes si ich často pripomínam.
Marta Novotná
Milá návšteva za naším oknom
Za oknom, v búdke, vtáča skacká,pomaly drobné semienka zobká.Nebudem hladovať, teší sa malé,naje sa dosýta a svojou milotou nám poďakuje.
Marta Novotná
Naše rastliny a kvety na chate od jari do jesene
Mojou najväčšou záľubou je príroda, do ktorej patria aj rastlinky a kvety. Preto využívam každú voľnú chvíľu, aby som sa mohla zaoberať živými kvietkami a rastlinkami a snažím sa aj niečo užitočné o nich dozvedieť. Malým kvetinovým kráľovstvom pre mňa je náš zasklený balkón, o ktorom som už písala. Rada spoznávam rastlinky a kvietky rastúce vo voľnej prírode. Celkom malý priestor pre pestovanie rastlín a kvetov sú plochy pri našej chate pri jazere. Aby som si zachovala aj nejaké spomienky na tento koníček do budúcnosti, tak som si niektoré rastlinky odfotila. Na tejto stránke Vám ponúkam amatérske zábery niektorých kvetov a rastlín, ktoré rástli a kvitli od jari do jesene v minulom roku. Nie sú to všetky kvietky, ktoré som vypestovala, ale sú tu aspoň niektoré, ktoré sa mi podarilo odfotiť a pridávam o nich aj nejaké zaujímavosti. Snáď nimi poteším aj iných.
Marta Novotná
Prečo tak skoro a bez rozlúčky?
Bola mladá, pekná, študentka medicíny, rok pred promóciami a pre jej starších rodičov jediná a vytúžená. Volala sa Janka. Ležali sme spolu v nemocnici, na kardiológii. Ona, s nejakou zvláštnou chorobou srdca. Mala na srdci nejakého bacila. Denne za ňou chodilo mnoho lekárov, lebo jej choroba bola nejakou zvláštnosťou. Na izbe sme boli najmladšie, a tak sme sa spriatelili a čas si skracovali rozhovormi. Mali sme spoločné záujmy, knihy, literatúra. Keďže sme boli mobilnejšie ako iné, pomáhali sme ležiacim babičkám. Pri jednej návšteve mi predstavila aj svoju mamičku. Bolo to krátke, ale pekné priateľstvo. Po skončení vyšetrení som odišla domov a neskôr po mne aj Janka. Chystala sa dokončiť ročník a pripravovala sa na záverečné skúšky a promócie. Zdala sa plná života. Sľubovali sme si, že po skončení jej školy sa stretneme. Nikdy by ma nenapadlo, že som ju videla naposledy.
Marta Novotná
Nádej
V diaľke svieti svetlá hviezda,utiekame sa k nej v nádeji.Z hora ťaží tmavá chmára,ľahko si nás podmaní.
